Svet je zranený. Buď seba aj jeho vyliečme alebo sa z neho ako ľudstvo straťme a dovoľme mu liečiť sa. Sklamanie z ľudského druhu a množstvo vnútorných démonov s tým súvisiacich sú nosnými témami ôsmeho štúdiového albumu britskej alternatívnej rockovej kapely Placebo, ktorý vychádza po dlhých deviatich rokoch.


Keď Placebo vydali pilotný synth-popový singel Beautiful James, natrafila som v diskusii k nemu na reakciu dlhoročného fanúšika, ktorý tvrdí, že nechať priaznivcov čakať na nový album toľko rokov je voči nim neúctivé a on s nimi končí. Dovolím si oponovať. Kapela ich formátu už nemusí napĺňať plány vydavateľa a v pravidelných intervaloch dvoch až troch rokov produkovať nové albumy. Majú umeleckú slobodu, ktorá ich do ničoho netlačí. A keď nie je správne postavenie hviezd (resp. celospoločenskej situácie), svet sa bez nového albumu nezrúti. Vtedy je lepšie počkať si na plnohodnotný album, než dostať polotovar, ktorý neurazí.


Turné k albumu Loud Like Love (2013) vystriedalo ďalšie, venované 20. výročiu kapely, počas ktorého sa Placebo zastavili aj u nás v Bratislave a boli famózni. Niekde v tomto období však prišlo vyčerpanie z obrovskej záťaže, vyhorenie, odpor k vlastným hitom a dvojica Brian Molko a Stefan Olsdal dokonca uvažovala nad ukončením činnosti.

Chcel by poslucháč album vznikajúci v takomto psychickom rozklade? To si radšej počkať na verziu, ktorá vznikala ruka v ruke s prísunom novej energie a odhodlaním zabojovať o život kapely. Placebo sa od dna odrazili priamo na vrchol, o čom svedčí aj fakt, že Never Let Me Go sa pár dní po vydaní stal vôbec prvým albumom v diskografii kapely, ktorý sa usadil na prvom mieste britského albumového rebríčka.

Už v otváracej piesni Forever Chemicals vás zamotajú do šialenej spleti káblov, pedálov a ostrých gitarových riffov a už vás nenechajú odísť. Keď k tomu pridáme bicí automat použitý na skreslenie harfy, máme istotu, že sa púšťame do nahrávky, na ktorej nebudú chýbať geniálne hudobné nápady. A nákazlivý nihilizmus Briana Molka iba umocňuje zovretie. Od nikoho neznie (s)prosté slovo shit tak lenivo a príťažlivo ako od 49-ročného lídra kapely Placebo.


Pomenovanie vnútorných démonov

"Objatie je len ďalší spôsob, ako skryť svoju tvár," spieva Molko v skladbe Hugz. Pokrivená intimita a surový zvuk reprezentujúci brutalitu, ktorú chceli na novom albume zachytiť, robí z pesničky kúsok, ktorý nemôžete prehliadnuť. Kvílivé gitary, úderný rytmus a spevákove výkriky sú len strohým výpočtom toho, čo v skladbe dostanete.

Podobne zachutí aj pesnička Twin Demons o posadnutí démonmi, ktorí majú konkrétne mená – závislosť a depresia. Zvukovú brutalitu v tomto kúsku zosobňuje rocková tvrdosť v kombinácii so syntetizátormi, ktoré zavedú poslucháča do prostredia psychedélie. Syntetizátory zapĺňajú aj priestor v Surrounded by Spies a je to majstrovská práca. Tu definitívne pochopíte, ako sa umelci hrali s každým detailom, pridávali, uberali, vrstvili, kombinovali a ak vám to stále nestačí, presuňte sa k tanečnej rockovej skladbe číslo 8 s názvom Sad White Reggae.

V textoch natrafíme aj na tému Brexitu v čase lockdownu. Tú Brian Molko otvára v piesni Chemtrails a odkrýva tak svoj osobný pohľad na udalosť, ktorú podľa jeho vlastných slov vníma ako druh skazy. Práve pandémia, ktorá oddialila vydanie albumu, a Brexit sú ďalší dvaja "démoni" pohrávajúci sa s jeho mysľou. Veľkou témou je samozrejme aj enviromentálna kríza. V Try Better Next Time spevák ľudstvo nabáda, aby to nabudúce skúsilo lepšie.


Krehkosť temnej melanchólie

Samostatne od všetkých ostatných stojí skladba The Prodigal, ktorá sa predstaví už v úvodných sekundách. Vedená je sláčikom, na ktorý sa nabaľujú tradičné hudobné nástroje a táto kombinácia robí z pesničky vrchol albumu umiestnený uprostred. Ťažko ho ale považovať za jediný, skôr výrazne iný od ostatných. S ľahkosťou predostiera tému umierania, opustenia tohto sveta. "Smútok ťa oslobodí," vyriekne Molko v paradoxne pozitívne ladenej piesni. Ak si chcete vychutnať sláčiky ešte viac, nájdite si na Youtube inštrumentálnu verziu.

Krehkosť a emocionálna nálož prišla už so singlom Happy Birthday In The Sky, ktorý citlivo a inštrumentálne (spočiatku) minimalisticky spracúva tému straty blízkeho človeka s pozoruhodnou metaforou – byť odfúknutý. Je to typ songu, ktorý doznieva ešte dlho po tom, ako dorazí jeho minutáž na koniec. Keď sa už v polovici štvrtej minúty zdá, že citlivé klávesové tóny prinesú záver piesne, nabalí Placebo nečakane emotívne vokály a gradáciu ukotvenú v dynamike.

S melanchóliou sa ešte poslucháč stretne v poslednej časti albumu, ktorý prináša naoko upokojujúce spomalenie. Lyrika piesní sa pohybuje kontrastne na opačnej strane a hoci nenápadne, nedovolí ani v týchto piesňach uniknúť strhujúcej vášni a nepokoju, ktoré presahujú celú nahrávku. V introspektívnej piesni This Is What You Wanted vedie líder kapely vnútorný dialóg a prichádza na to, že strojcom svojho šťastia je iba on sám. O strate samého seba a tichom volaní o pomoc zase porozpráva v emotívnej piesni Went Missing.

Absolútny záver albumu patrí silnej skladbe Fix Yourself. V jednom z rozhovorov k aktuálnemu albumu o nej Brian Molko povedal, že je to vlastne "anti-Fix You" od Coldplay. Fix Yourself je odkaz pre tých, ktorí sa snažia opravovať druhých – opravte najskôr seba. Líder kapely ju spieva ležérne, bez hnevu a tlaku (hoci s vulgarizmom v texte).


Drzo vypľutá frustrácia

Brutalita, po ktorej muzikanti tak prahli po vyhorení, vyústila v katarznú očistu a znovuzrodenie londýnskej formácie. Po viac ako štvrťstoročí na scéne prišla autorská dvojica Molko-Olsdal s jednou z najsilnejších nahrávok svojej kariéry. K výslednému zvuku im pomohla dvojica bubeníkov Pietro Garrone a Matt Lunn a v neposlednom rade spoluproducent albumu Adam Noble.

Luxusných 57 minút ponúka zmes hnevu, smútku, frustrácie, zmietania sa v neistote a vášnivú naliehavosť zakorenenú v láske. Optika paranoje Never Let Me Go sa môže javiť ako prehnaná, no treba ju vnímať ako spôsob, akým britskí hudobníci vyjadrili znechutenie nad hodnotami spoločnosti či nad dobrovoľnou stratou súkromia, ktoré sme odovzdali sociálnym sieťam. To všetko je zosobnením pulzujúceho života aktuálnej štúdiovej nahrávky.

Fascinujúca je znova a znova Molkova lyrika. Drzo zo seba vypľuje všetku svoju frustráciu, ale zároveň necháva poslucháčom priestor zobrať si z textov iba to, čo chcú a nájsť si v nich vlastné významy, hoci by sa mohlo zdať, že niektoré kúsky na albume by mohli byť dodané aj s návodom na použitie. Ich komplikovanosť a nejednoznačnosť je forma, ktorá v skladbách britskej formácie funguje v celej dĺžke jej existencie.


Proces obrátený naruby

Niečo však v rámci tej existencie urobili prvýkrát. Obrátili proces tvorby naruby. Prvý bol tentokrát vizuál pláže, ktorý navodí pocit, že hľadíme na pláž posiatu farebnými kameňmi. V skutočnosti sa pozeráme na odpad produkovaný ľuďmi, od ktorého sa dokázala príroda takýmto spôsobom očistiť. Následne vznikol tracklist albumu. Len názvy piesní, bez textov, bez melódií. Tie následne vznikali cielene, takmer strojovo, v štúdiu. Pach tejto dobre odvedenej remeselnej práce sa šíri celou nahrávkou.

Tentokrát Placebo s poslucháčom výrazne komunikuje aj cez vizuály jednotlivých singlov, či už prostredníctvom fotografií alebo vizualizérov a oficiálnych klipov, s jasne nastavenými hranicami. Na žiadnom z nich neuvidíte zaostrený pohľad na dvojicu hudobníkov. Toto uchopenie má viacero významových rovín – jednak súvisí s paranojou sledovanej bytosti, ktorá nechce byť videná a taktiež je reakciou na súčasné vnímanie človeka na sociálnych sieťach, kde sa skutočné tváre skrývajú za skrášľovacími filtrami. Brian Molko nazýva toto skrývanie vlastnej tváre "estetikou dneška".

Never Let Me Go je famóznym albumovým návratom, z ktorého fanúšikovia po celom svete už teraz šalejú. Placebo nie je kapela, ktorá si pýta pozornosť médií, naopak, drží sa v úzadí a stráži si svoje súkromie. Čo si pýta, je pozornosť svojich priaznivcov, a o tú neprišla napriek dlhému čakaniu na nový album. Na ňom sa Placebo predstavili vo forme, vďaka ktorej majú razom všetko odpustené a fanúšik je znova rozmaznávaný. Znova naskočili na kolotoč nahrávania, vydávania nových skladieb a koncertovania, a to je dobre!


Placebo – Never Let Me Go
(2022, SO Recordings)

1. Forever Chemicals
2. Beautiful James
3. Hugz
4. Happy Birthday In The Sky
5. The Prodigal
6. Surrounded By Spies
7. Try Better Next Time
8. Sad White Reggae
9. Twin Demons
10. Chemtrails
11. This is What You Wanted
12. Went Missing
13. Fix Yourself

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Autorka: Miroslava Rabčanová

Súvisiaci interpreti: Placebo