Svätojurskí budzogáni ČAD sa vracajú s novým albumom, ktorý je plný ťažkotonážnej temnoty, ale aj chytľavej punkrockovej rebélie. Technická zdatnosť a vycibrený vkus pomohli zohratej rodinke priniesť najzaujímavejší album tohto roka na domácej hard & heavy scéne.

Vznikli v roku 1994 a pomaly to bude už takmer 20 rokov od vydania ich prvotiny Na Odstrel (1998). Do nového milénia sa ČAD prebili s poangličteným albumom Deadnation (2000) a ďalej si gitarami presekávali tŕnistú cestu k publiku s drobnými zárezmi na splitkách s kapelami ako Beton, či Dischord.

Zlá burina nevyhynie

Prelom nastal v roku 2006, kedy temný triumvirát v zložení Pišta Vandal (rev), jeho sestra Baška (basa) a Valér Tornád (bubny) prišiel s crustovou režbou na nekompromisnom albume Psia krv, ktorý zohral veľkú úlohu v ich kariére. Nasolené piesne v slovenčine, nové logo, ktoré používajú dodnes a nezameniteľný výtvarný šmrnc môžme považovať za základný pilier ich neskoršej tvorby, čo sa zračí aj na albumoch Súkromná vojna (2009) a Ťažký kov (2011).

S jasne daným rukopisom a vlastnou identitou si violence-thrashoví draci mohli konečne dovoliť experimentovať. Na ich predposlednom albume Čertova kovadlina (2014) môžme počuť chytľavo outsiderskú znelku Vyvrheľ alebo po čertoch úprimnú, pomalú doomovicu Démon samoty. Dnes už niekoľkonásobní držitelia ocenení Radio_Head Awards a, povedzme si na rovinu, miláčikovia nielen vyhraneného metalového publika, práve vtedy zaznamenali istý posun od crustovo-grindového a skoro až jednotvárneho šialenstva stanoveného v dobách Psej krvi a čoraz viac sa pokúšali prepašovať do svojej tvorby viac vzduchu a žánrovej rôznorodosti, ktorá sa v najnovšom albume zrkadlí takmer v každom songu.


Práca v podzemí

V zajatí stromov moravských lesov, tráviac mrazivý január v štúdiu Shaark za asistencie zvukových majstrov Petra Nejezchleba a Pavla Hlavicu (s ktorými pracovali aj na predošlých albumoch), sa v skromných bojových podmienkach rodili prvé nahrávky pripravené na neskorší finalizáciu vo švédskom štúdiu Dugout Productions. O mix sa postaral Daniel Bergstrand (Dimmu Borgir, In Flames, Meshuggah, Dark Funeral...), mastering robil jeho kolega Lawrence Mackrory.

Spočiatku kapela koketovala s názvom Satani, ktorý im v Banskej Bystrici po koncerte ohrdnuto zvozil opitý fanúšik. Zvolili teda nový pracovný názov Plytký hrob a ani ten sa až tak neujal. Povera a všetky havrany šepkajú, že názov albumu sa zrodil, až keď nahrávali naostro s hosťmi Rudim Rusom (vari najväčším milovníkom tvrdej muziky široko-ďaleko) a Dartom z punkovej legendy Rozpor, ktorí v titulnej skladbe hulákajú vokály a tá zrazu dala pripravovanej doske konkrétnu, zamračenú, sivú a vrásčitú tvár.

ČAD, 2017 Zdroj: artwork - Valér Tornád

Ako spievajú v jednej zo skladieb, ktorá je metaforou na hudobný underground, práca v podzemí človeka poznačí - aj napriek tomu, že už istý čas tak trošku z podzemia vykúkajú. Svedčí o tom nielen zisk dvoch "rádiohláv", narastajúci počet fanúšikov, častá hranosť v Rádiu_FM a mnoho odohratých koncertov, vrátane turné s Catastrofy (zrejme dve najobľúbenejšie hard & heavy kapely na Slovensku, z ktorých spolupráce sa vykľula séria meme fórikov), ale aj množstvo iných vedľajších projektov, hlavne z pozície Pištu Vandala.

Ten mimo iného píše knižky, má svoje vydavateľstvo, v KC Dunaj moderuje svoju talk show Obludárium atď. Hlavne v Bratislave je už dobre známou persónou, čomu napomáha aj jeho nezameniteľná aura akéhosi rozkošného, milého, punk-metalového Medvedíka Pú, ktorý sa jedine na pódiu mení na vrieskajúcu, vulgárnu, strapatú Chiméru.


Metal je šialenstvo a punk je špina!

Žánrovo sa trojica na novom albume Bastard snaží ukrojiť si kus zo všetkého, čo majú radi a čo ich na dlhej ceste ovplyvňovalo. Do úvodnej skladby Štvaná zver poslucháča nekompromisne vtiahne Valérovo bubnové tornádo a nový surový zvuk prekvapí svojou technickou čistotou. Čo však zaskočí ešte viac, je chytľavý powerpopový refrén pripomínajúci skôr amerických stoner-rockových Red Fang, ako hocičo z našej domácej scény.

V rovnakom melodickom duchu s hymnickým refrénom sa nesie aj záverečná skladba Bastard, ktorej predchádza temný, skoro až ľudovkový zbojnícky chorál Bastardi karpát. Kto by si bol pomyslel, že na túto experimentálnejšiu nôtu hrajú iba dve či tri skladby z albumu a tešil sa na ďalšie staccato dunenie s priamočiarosťou a údernou rýchlosťou, je na omyle. Pre takých ČAD vykopali punkový Plytký hrob alebo skladbu Na zlej strane, ktorá nielen kvôli svojmu úvodnému riffu mohla pokojne skončiť v repertoári ich umiernenejšej rock'n'rollovej bokovky Vandali.

A to ma navádza na presnejšiu definíciu nového Čadu. Pišta, Baška a Valér totiž našli akýsi zvláštny most, kedy sa im darí obidve ich kapely spájať do hudobného bastarda. A nielen to! Priestor dávajú rýchlemu thrashu (Satani), pomalému doomu (Zlo som ja, V podzemí), sabbathovskej čierňave (Zlá burina), alebo sludgemetalovému fantasy opusu (Močiar). Predhadzujú nám nasrdenú, explicitne vulgárnu crustovú režbu v skladbe Frustrovaný, dojebaný, nasratý a ňou hádam zalepia ústa všetkým, čo na albume hľadajú ďalšiu Sklenenú vežu. Tých, čo by zase uvítali Ťažký kov, zoderú z kože primitívne prostorekou ódou na obľúbené žánre Metalové kladivá.


Diverzita, ktorú umocní hlavne zvoľnenie do pomalšieho tempa a znovu oživí naspeedovaná dravosť, je ukážkou rock'n'rollovej jazdy na pekelnej horskej dráhe. Svoje dokážu opäť i skvostné, občas extrémne vyhrotené texty krikľúňa s poetickou dušou. V tomto smere pokladám Močiar za vrchol albumu, kvôli sugestívnej atmosfére vyvolanej práve vďaka hororovému textu o pomste z bažín, hoci na skladbe riffmi šetrili a vystačili si s gniavivou, pár akordovou úderkou.

Rezonujú témy priateľstva, súdržnosti, bratstva, ale aj srdnatosti. ČAD sa otvorene smejú ľuďom, ktorí ich majú za Satanov, alebo sa neboja priznať si, že zlo je v každom z nás. Pištovi veríte aj vulgaritku, pretože vás dokáže razom presvedčiť, že je niečím ako Alan Edgar Poe domáceho metalu. Jeho texty sú skvelým príkladom toho, že precízne a správne zvolené slová dokážu aj z tak ľubozvučného a zložitého jazyka, akým je slovenčina, pod perom v rukách skutočného majstra muziku ešte viac pritvrdiť. Navyše vďaka mimoriadne kvalitnému mixu a masteringu je spevákovi rozumieť každé slovo už pri prvom počutí. Pri nahrávkach ťažkotonážnych slovenských formácií ide zrozumiteľnosť často bokom, na Bastardovi sa však v tomto smere stretávame s profesionalitou na najvyššej možnej úrovni.


ČAD - Bastard
(Vandal Records, 2017)

1. Štvaná zver 
2. Plytký hrob 
3. Frustrovaný, dojebaný, nasratý 
4. Močiar
5. Satani
6. Zlá burina 
7. Metalové kladivá 
8. Na zlej strane 
10. Zlo som ja 
11. V podzemí 
12. Bastardi karpát 
13. Bastard 

Celý album môžete počúvať a podporiť kúpou na Bandcampe, nájdete ho aj na Deezeri.



Autor: Matej Sekerka
Foto: artwork - Valér Tornád