V januári som zúčastnil prestížneho festivalu Eurosonic, ktorý sa koná v holandskom Groningene. Okrem stoviek hudobných vystúpení je súčasťou festivalu zameraného na nové kapely z celej Európy aj konferečná časť a jeden z posledných panelov mal názov Metal scene in Eastern Europe - stronger than ever? (Metalová scéna vo východnej Európe - je silnejšia než kedykoľvek predtým?).
Na miesto činu sme sa dostavili tesne po otvorení brán a už v tom čase bola v klube riadna plnka. Nakoniec sa na koncert dostavilo takmer 300 hláv, čo je naozaj úžasný výsledok a jednoznačný dôkaz, že domácej metalovej scéne sa naozaj darí. Navyše to nie je ojedinelý jav, ale z početnej návštevnosti sa stáva pravidlo. Mikulášska tancovačka, Besnenie zbojníkov alebo aj novučičký Burn fest zaznamenali rekordnú účasť a všetko nasvedčuje tomu, že v tomto trende sa bude pokračovať.
Dovolím si povedať, že za posledné štyri roky som počul všetky hard & heavy albumy, ktoré na Slovensku vyšli a ich kvalita stúpa každým rokom (rovnako aj kvantita), čo sa začína prejavovať aj na účasti na koncertoch.
Zdroj: Branislav VartovníkVrchol večera hneď na začiatku?
Ako prví sa na moje prekvapenie na pódiu objavili Galadriel, služobne najstarší z celej trojice a asi aj najdlhšie pôsobiaca doom metalová formácia na Slovensku. V kapele sa za takmer 30 rokov existencie vystriedalo množstvo hudobníkov, jediným stabilným prvkom je frontman a basgitarista Dodo Ďatel spolu so speváčkou Soňou "Witch" Kozákovou, ktorí sú v kapele od jej vzniku. Spoločnosť im už pár rokov robí profesionálny gitarový žoldier Tomax Gábriš (Karpina, Konflikt, Death Revival) a šikovný bubeník Matej Ferianc (Piepinch). Kvinteto na tomto koncerte doplnil ešte klávesák Andrej Kutiš, ktorého si požičali od Castaway.
Galadriel som videl naživo už niekoľkokrát a v rôznych zostavách, ale v tejto aktuálnej im to funguje asi najlepšie. Napriek dlhšej koncertnej prestávke bol ich výkon absolútne suverénny a všetci muzikanti si koncert vyslovene užívali. Skúsenosti nabrané rokmi koncertovania po celom svete vedia zúročiť v každej note, zohratosť s presnosťou atómových hodín s prirodzenou ľahkosťou, proste radosť pozerať a počúvať.
Setlist tvoril prierez celou tvorbou kapely, dostalo sa aj na skladby z debutového albumu Empire Of Emtiness (1997) a vtedy som si naplno uvedomil, ako dlho už Galadriel pôsobí na scéne, keďže ich sledujem v podstate od začiatku. Počas ich vystúpenia bol klub narvaný na prasknutie a aj preto mi bolo divné, že zrovna oni celý večer otvárajú, pretože kapely, čo mali ísť hrať po nich, dostali do nezávideniahodnej situácie.
Zdroj: Branislav VartovníkDeath metal pre frajerky metalistov
Po Galadriel sa na scénu postavili hostitelia Orkrist. Tí zažili časy svojej najväčšej slávy tesne po prelome milénií, kedy na teraz už legendárnych eventoch Winter Solstice Eve dokázali naplniť susediaci klub MMC s dvojnásobnou kapacitou. A to všetko v časoch bez sociálnych sietí a internetovej kampane, len s undergroundovou outdoorovou propagáciou a ústnym podaním. Pomaly ale iste sa tieto časy opäť vracajú.
Orkrist vstali z mŕtvych v roku 2018 po 14-ročnej prestávke a v týchto dňoch im vychádza piaty dlhohrajúci album s názvo LUEA, ktorý prišli predstaviť aj naživo. V promo materiáloch svoj štýl označujú ako atmosférický black/doom metal. Ja by som z tohto označenia pokojne black/doom vynechal a zostal pri pomenovaní atmosferický metal, pretože s klasickým black metalom má ich tvorba len pramálo spoločného a napriek citeľnejším záhubným vplyvom je ich hudba vo veľkej miere radostná. Samotní členovia kapely počas svojho setu rozdávali do publika skôr úsmevy ako zachmúrené pohľady.
Veľmi sa mi páči, ako to vyjadrila speváčka a flautistka Lyda v rozhovore pre portál mojamuzika.sk: "Melodický black, to by som určite nepovedala, ale povedala by som, že hráme hudbu, kde je kontrast ako Kráska a zviera. Mužský, hlboký hlas, ženský, nežný a je to rozprávkové. Aj tie témy máme také, že sme spievali o Párnovi prsteňov, teraz sú to slovenské rozprávky. Tak by som povedala, že je to rozprávková hudba." Frontman Crom to ešte zjednodušil na "Sme death metal pre frajerky metalistov."
Obe prirovnania sedia ako zadok na šerbel. Ich hudba je skutočne rozprávková, striedajú sa rôzne nálady od melancholických po radostné, s množstvom atmosférických gradácií. Crom, ktorý ma na starosti drsný vokál, definitívne odložil klávesy v štúdiu a postavil sa za tympány, ktoré z Orkrist robia zase o niečo originálnejšie zoskupenie. Nedá sa však vyhnúť porovnaniu s predchádzajúcim bezchybným vystúpením Galadriel, v tomto prípade trochu chýbala podobná suverenita a trošičku trpel aj zvuk. Každopádne ide o riešiteľné veci a po 14-ročnej prestávke je to aj pochopiteľné. Bez ohľadu na to, Orkrist má aj v dnešnej dobe potenciál dostať sa na vrchol a do formy, v ktorej boli v rokoch 2002-2004, pretože v tej dobe boli jednoznačne jednou z najlepších koncertných metalových kapiel u nás.
Zdroj: Branislav VartovníkAmbientno-nostalgický záver
Podobne ako na trnavskom festivale Burn Fest, aj tu patril záver večera post-blackmetalovým Autumn Nostalgie. V Trnave začínali dosť neskoro, čo sa odrazilo na celkovej účasti, keďže publikum sa preriedilo, navyše vystúpeniu predchádzali technické problémy, ktoré natiahli zvukovú skúšku a podpísali sa na pohode muzikantov. Bratislavský "reparát" však dopadol na výbornú. Tentokrát stále ešte pred plným klubom a s perfektným zvukom sa im evidentne hralo oveľa lepšie a aj mne sa ich výkon páčil oveľa viac.
Dunivé atmosférické intro pripravilo náladu na post-blackmetalové skladby s množstvom ambientných prvkov, za ktorými stojí mozog kapely, spevák a gitarista Almásy Gergely alebo skrátene AG. Tomu sa s oboma dlhohrajúcimi albumami Esse Est Percicpi (2020) a Ataraxia (2021) podarilo prebojovať do prvej päťky v rámci kategórie Hard & Heavy na Radio_Head Awards a s debutovým albumom dokonca v tejto kategórii zvíťazil. Ako som už viackrát spomínal, som veľmi rád, že sa rozhodol nezostať len pri štúdiovej tvorbe, ale dal dokopy regulérnu kapelu, s ktorou vystupuje naživo a ich koncerty sú stále žiadanejšie, či doma alebo v zahraničí.
Za mňa skvelá bodka za naozaj vydareným večerom, ktorý mi pripomenul staré časy a zároveň sprostredkoval aj náhľad do budúcnosti, ktorá pre domácu metalovú scénu vyzerá veľmi pozitívne. Opäť len zopakujem, že každá svetová kapela začínala ako lokálna, preto treba miestne kapely podporovať, pretože kvalita a potenciál tu je naozaj na svetovej úrovni.
Autor: Tomáš Danišovič
