Jeden deň, päť hudobných projektov. One Day Jazz festival sa zlepšuje každým ročníkom. Jeho jesenná edícia priniesla v pondelok nielen špičkových hudobníkov, ale aj vyváženú jazzovú všehochuť. Po vypredanom bratislavskom Istropolise a Žiline čaká fanúšikov jeho festivalová verzia aj v Košiciach.
Borlai pritom nie je na žiaden festivalový nováčik. V rámci zoskupenia Kaltenecker Trio si už zahral aj na prvom ročníku One Day Jazz festivalu v roku 2008. V súčasnosti jeho skupinu tvoria klavirista János Nagy, ktorý počas skladieb prejavil aj najdžezovejšieho ducha, dobre mu sekundoval aj basgitarista Barabás Tamás. Korením skladieb však boli výborné metalové riffy Pétera Lukácsa, ktoré vynikajúco budovali dynamické kontrasty dlhých skladieb. Tie, ako v závere priznal fenomenálny, dnes už losangelský bubeník Gergo Borlai, má kapela spolu s hlasnou muzikou v obľube najviac.
Zdroj: Peter PiovarcsyGergo Borlai s projektom European MantraPo vystúpení slovenského bluesmana Jerguša Oravca na "béčkovom" pódiu vo vestibule nadviazala na hlavný stage muzikantská trojica, ktorej prítomnosť okrem iného potvrdila, že novembrový festival sa ponesie aj v znamení veľkých bubeníckych mien. Zoskupenie okolo slovinského saxofonistu menom Jure Pukl totiž okrem basgitaristu Josha Ginsburga dopĺňal aj bubeník Greg Hutchinson, ktorého označujú za jedného z najvýznamnejších bubeníkov svojej generácie. Americko-slovinské trio v závere doplnil aj známy slovenský gitarista Michal Bugala.
Už samotné hosťovanie naznačovalo, že sa muzikálnosť hudobníkov vyberie po stopách vzájomnej komunikácie a improvizácie. Koncert tak potešil hlavne ortodoxnejších fanúšikov, ktorí si prišli na svoje počas klasickejšej jazzovej interpretácie. Po prvom koncerte príjemná chuťovka, trochu však chýbala práca s dynamikou, či špeciálna dávka invencie. Pukl je však zdatný saxofonista, ktorý hru na svoj nástroj ovláda výborne. Svojim vystúpením tiež zaplnil medzeru, ktorá na slovenských džezových festivaloch asi vzniká nedopatrením: chceme počuť viac saxofonistov!
Zdroj: Peter PiovarcsyJure Pukl TrioNa vystúpenie českého speváka Dana Bártu čakalo mnoho z prítomných a ako sa aj predpokladalo - nesklamal. V slovenskej metropole vystúpil v sprievode zoskupenia Robert Balzar Trio, s ktorým spolupracuje už celých 15 rokov. Zostava sa však nedávno zmenila, novými členmi sú Kamil Slezák (bicie) a Jirka Levíček (piano). Kto tento projekt nepozná a Bártu si pamätá na základe popového hitu On My Head k soundtracku Snowboarďáci, musel byť jazzovými aranžmánmi skladieb značne zaskočený. Ich feeling navyše dopĺňala neskutočná kreativita i nepredvídateľnosť.
Bárta potvrdil, že je výborným spevákom s veľkým množstvom farieb v hlase a silným citom muzikanta i človeka, preto si vystúpenie nájde cestu predovšetkým k uchu vnímavého poslucháča, ktorý sa dokáže naladiť na rovnakú emočnú vlnu zoskupenia. V sále ste si tak mohli vychutnať vynikajúcu coververziu skladby Isobel od islandskej speváčky Björk, ale aj No Quarter od britských Led Zeppelin. Došlo však aj na vlastnú, ešte nevydanú tvorbu, ktorú reprezentoval napríklad počin Martin's Eden.
Po prestavbe pódia prišli na rad osobnosti s celosvetovým renomé: John Patitucci (basa), Danilo Pérez (klavír) a Brian Blade (bicie). Práve virtuozita rytmiky v podobe bubeníka Bladea sa mi do pamäti vryla najviac. Fantastické sóla využívajúce aj odtienky zvukov na ráme bubnu, ktoré sa vzápätí výborne podporovali s kontrabasom či 6-strunovou basgitarou Johna Patittuciho, boli určite silným zážitkom pre všetkých. Americké trio vystupujúce pod názvom Children Of The Light sa s publikom rozlúčilo pomalou baladou, čo len zromantizovalo záverečné slová Martina Valihoru o splnených snoch v podobe uplynulých 60 minút. Dobrou správou je, že Patitucci sa na Slovensko onedlho vráti - v máji 2017 príde s projektom The John Patitucci Electric Guitar Quartet.
Zdroj: Peter PiovarcsyChildren of the Light"Plníme si sny, poďme si ich plniť ďalej," pokračoval hlavný organizátor, ktorý vzápätí uviedol posledných účinkujúcich v podobe kapely okolo amerického gitaristu Lee Ritenoura. Melodické a nenáročné skladby s jazzovými vyhrávkami i krásnymi bluesovými motívmi len rozprúdili atmosféru koncertu, ktorý sa rýchlo blížil ku koncu. Popri kolegoch Jesse Millinerovi (klávesy), Reggie Washingtonovi (basa) sa so zvyškom kapely výborne zohral aj Martin Valihora, ktorý - ako je už u neho zvykom - nechal organizátorské povinnosti bokom a predstavil sa na pódiu aj v pozícii bicmana.
Pre mnohých divákov sa práve tento koncert stal vrcholom večera. Vynikajúca bodka za jesennou edíciou festivalu v hlavnom meste len nastavila zrkadlo súčasnej jazzovej festivalovej scéne v Bratislave. Po rozpačitejšom ročníku džezákov je to práve One Day Jazz festival, ktorý má do budúcnosti výborne našliapnuté skvele zvládnutou hudobnou dramaturgiou. Tá poteší ako ortodoxnejších, tak aj voľnomyšlienkárskych fanúšikov, ktorí sa nebránia inovatívnemu jazzu v rôznych jeho podobách. Vždy však ide o kvalitu, ktorá oslavuje jazz a nevybočuje pre získanie diváka k ľahšie stráviteľným žánrom.
Zdroj: Peter PiovarcsyLee Ritenour QuartetAutorka: Júlia Šimková
Foto: Peter Piovarcsy
