Hlavná stránka

>

Magazín

>

Reportáže

>

David Gilmour naďalej šíri slávu Pink Floyd, v Poľsku očaril aj s orchestrom

David Gilmour naďalej šíri slávu Pink Floyd, v Poľsku očaril aj s orchestrom

03.07.2016 - 08:00 | Júlia Šimková

Kultový anglický gitarista, spevák a skladateľ David Gilmour predviedol v poľskom Vroclave všetko, čo jeho domovskej kapele Pink Floyd vtlačilo pečať jednej z najúspešnejších a najvplyvnejších kapiel v histórii populárnej hudby. V rámci šnúry Rattle That Lock ponúka impozantnú trojhodinú šou vybudovanú z legendárnych hitov, ale aj skladieb z rovnomenného sólového albumu.


Koncert priniesol mnoho očakávaní a hneď na úvod je nutné povedať, že ich legendárny hudobník naplnil. Rovnako, ako priestory vroclavského námestia Plac Wolności, ktoré minulú sobotu zaplnili tisícky fanúšikov už tri hodiny pred príchodom hlavnej hviezdy. Ani v tomto prípade totiž nenechali naši severní susedia nič na náhodu. Kým na Slovensku sa pri verejných oslavách uspokojíme s lokálnymi kapelami, Poliaci to robia megalomansky. Kým pri príležitosti osláv Katovického samosprávneho kraja zaľudnili v roku 2013 miestny štadión fanúšikmi francúzskeho muzikanta Manu Chaa, tentoraz počas štatútu Európskeho hlavného mesta kultúry vo Vroclave siahli ešte o laťku vyššie a do miestneho programu "stiahli" legendu, ktorá mala pôvodne odohrať prvé koncerty v rámci tohtoročnej európskej časti svetového turné vo Viedni (27. a 28. júna). Aj z toho dôvodu Gilmourovi predskakoval poľský klavirista a hudobný skladateľ Leszek Możdżer, ktorého zhruba polhodinové vystúpenie zahŕňalo nielen kompozície známejších poľských evergreenov, ale aj klasické barokové kúsky.

Samotný David Gilmour vystúpil na pódium pred desiatou hodinou, a to v sprievode kapely a 30-členného orchestra pod taktovkou najznámejšieho poľského filmového skladateľa Zbigniewa Preisnera, ktorý sa okrem iného píši ocenením César za najlepšiu pôvodnú filmovú hudbu. Gilmour si pre navodenie atmosféry vybral krátky inštrumentálny kúsok 5 A.M., ktorý otvára aj jeho posledný album Rattle That Lock, vydaný na jeseň minulého roku. Atmosféru silnej gitarovej linky a symfonického orchestra dopĺňala vizuálna šou v podobe obrovského svetelného parku a projekcie prenášanej na niekoľkometrové okrúhle plátno, súčasťou ktorej bol aj na mieru šitý VJ-ing s poskromnejšími výstupmi z pódia. Verím, že mnoho fanúšikov by ocenilo častejšie zábery zachycujúce dianie na stagi, sympatické však bolo, že Gilmour nepostavil šou na svojej persóne, ale na atmosfére a umeleckom prevedení. Animované scény sa tak striedali so scénami z videoklipov, či dobre známych živých výstupov, mnohé z nich však boli pre toto turné sfilmované nanovo.

David Gilmour v New Yorku, 12.4.2016  
Tracklist koncertu kopíroval poradie skladieb na albume aj v ďalších dvoch počinoch, až kým Gilmour nezablúdil do roku 1975 skladbou Wish You Were Here, ktorou definitívne nastolil pravú "floyďácku" atmosféru. Zaujímavá bola samotná funkcia sprievodného orchestra. Kto čakal niečo v štýle Metallicy a Nothing Else Matters zostal prekvapený. Zbigniew Preisner držal počas najkultovejších hitov skupiny Pink Floyd svoje teleso na uzde a vytváral mu iba decentné pozadie. Naopak, symfonický orchester sa najviac prejavoval v skladbách z nového Gilmourovho albumu, čím efektne vyzdvihoval atmosféru menej známych skladieb a prispieval tak k vyváženosti celého koncertu. Fanúšikovia si zase tisíckrát ohrané hity kapely užili v autentickej podobe, v akej si ich obľúbili, čo sa ukázalo ako dobrý ťah na bránku. Úpravy na skladbách väčšinou prevádzal samotný Gilmour s kapelou, ktorému stále nie je cudzia improvizácia, geniálne fungujúca v prospech celku. Odznela tak napríklad dnes už kultová Shine On You Crazy Diamond, osviežená úderným saxofónovým sólom João Mella, Us and Them, či Money - skladba, ktorú magazín Guitar World zaradil medzi stovku skladieb s najlepšími gitarovými sólami vôbec.

K zážitku prispelo aj skvelo reagujúce poľské publikum. Predovšetkým silné skladby z dielne Pink Floyd spoznávali fanúšikovia už od prvého tónu, pričom texty frázovali naspamäť až do konca. S obrovským úspechom sa, ako inak, stretol aj počin High Hopes z albumu The Division Bell (1994). Pozmenené gitarové sólo síce pôsobilo umiernenejšie, ale bolo dokonalým balzamom na dušu, rovnako ako jeho zavŕšenie akustickou gitarou za tónov sláčikového orchestra. High Hopes bola zároveň poslednou skladbou z prvého koncertného setu s krátkou pauzou v závese. Predsa len, charizmatický rodák z Cambridge má už 70 rokov a odohrať 90 minútový hudobný set v plnom nasadení by bolo zaťažkávajúcou skúškou aj pre mnohé mladé kapely. Čo mu však slúži ku cti je fakt, že vek hudobníka sa absolútne nepodpísal na jeho muzikantských ani vokálnych schopnostiach a stále tu hovoríme o kvalitách. Jeho zamatový "chrapľák" vytváral zimomriavky rovnako ako pred rokmi a ani 47-ročná kariéra ho neprimäla k tomu, aby bol nútený odspievať skladby v upravených polohách, ako je to často badať u iných muzikantských kolegov. Vynikajúco sa držal aj vo vysokých kvílivých tónoch, ktoré boli na nerozoznanie od efektov, s ktorými Pink Floyd tak radi experimentovali.  

Kto si však myslí, že sa jeho súčasná šnúra nesie v znamení starých hitov, je na veľkom omyle. Vynikajúco sa blysol napríklad v skladbe The Girl In The Yellow Dress, ku ktorej si pozval na pódium predskokana Leszeka Możdżera. Poľský hudobník za klávesami vystriedal Gilmourovho keyboardistu Grega Phillinganesa, pričom skladbe dodal vynikajúci jazzový feeling. Phillinganes sa vrátil na pódium nielen ako talentovaný klávesák, ale aj vokalista, ktorý sa prejavil počas prídavku v skladbe Time z ôsmeho štúdiového albumu Pink Floyd a jednej z najlepších platní všetkých čias - Dark Side Of The Moon (1973). Z rovnakej dosky odznel aj druhý prídavok Breathe, ústiaci do záverečnej skladby večera Comfortably Numb. Radosť publika bola o to väčšia, že jednu z najznámejších skladieb kapely z kultového albumu The Wall (1980) už paradoxne hudobník nezvykne často hrávať. Obrovské prekvapenie predtým priniesol aj so skladbou One Of These Days, ktorú naposledy zahral pred viac než 20 rokmi, čím si poľský koncert získal aj pozornosť zahraničných médií.  

Gilmour sa so svojou prvou šnúrou po deviatich rokoch naozaj "vyhral" a prepracoval ju do vcelku ikonickej podoby. Ako inak sa dá vysvetliť aj fakt, že dva z koncertov na turné Rattle That Lock odohrá aj v talianskych Pompejach, kde Pink Floyd v roku 1971 nahrali svoj legendárny koncertný film. Turné hudobník uzavrie v septembri v britskej Royal Albert Hall, kde fanúšikov poteší sériou piatich koncertov.

Setlist koncertu Davida Gilmoura vo Vroclave, 25.6.2016:

1. 5 AM
2. Rattle That Lock
3. Faces Of Stone
4. Wish You Were Here
5. What Do You Want From Me
6. A Boat Lies Waiting
7. The Blue
8. Money
9. Us And Them
10. In Any Tongue
11. High Hopes
12. One Of These Days
13. Shine On You Crazy Diamond (Parts I-V)
14. Dancing Right In Front Of Me
15. Coming Back To Life
16. On An Island
17. The Girl In The Yellow Dress (hosť Leszek Mozdzer)
18. Today
19. Sorrow
20. Run Like Hell
 
Prídavky:
21. Time
22. Breathe (Reprise)
23. Comfortably Numb 

Autorka: Júlia Šimková
Ilustračné foto: Matthew Eisman / Profimedia.sk


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
31 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 1 2 3 4

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti