Brniansky festival Pop Messe pridal oproti minuloročnej pilotnej verzii dve vnútorné scény v neďalekom hoteli a konferenčnom centre, čím nabral úplne nový rozmer. Dva silné večery plné invenčnej súčasnej hudby si mohol návštevník vychutnať striedajúc urbexové open-air prostredie schátraného štadióna s vnútornými priestormi hotelového komplexu Bobycentrum, definície éry brnianskeho raného kapitalizmu.
Skepta odohral s podporou DJa Maximum a MC Frisco energický set zložený z trackov z posledných dvoch albumov Konnichiwa a Ignorance Is Bliss. Niekoľkotisícový dav pred pódiom tridsaťdeväťročný raper hecoval po každej skladbe a v závere si zapálil obligátne brko, pred čím sa ešte stihol fanúšikov opýtať, či je v Česku weed legálny. Väčší Skeptovi fanúšikovia a znalci ako ja vystúpenie hodnotili slovami: užil som si to, nesklamal, ani nijak extra nenadchol.
Menšiu krytú scénu Cafe de Paris s výzorom kubánskeho strptízového klubu otvorila pražská raperka Arleta, ktorej temný vibe a angažovaným feminizmom dýchajúce texty ladili s lenivo blikajúcimi červenými stropnými lampiónmi. Arleta svoje živé vystúpenie piluje každým koncertom, mimoriadne jej na pódiu pristala tanečnica Zrzi a.k.a. Lil Diablo aj dídžejský sprievod Anny Hokešovej známej z kapely Metastavy. Škoda, že pán zvukár nedal toto vkusné otváracie hudobné divadlo málinko hlasnejšie, možno len chcel striedmou hlasitosťou pridať na beztak intímnej atmosfére vystúpenia.
Zdroj: Vojta Filko Pred Skeptom si hlavné pódium podmanili severoírski Bicep, ktorí zalievali vyše hodinu bývalý futbalový štadión svojou neokukanou zmesou elektroniky a breakbeatu. Na pohyb skúpe vystúpenie dvojice, ktorá sa do prvých hudobných projektov pustila pred rokom 2009, sprevádzala nádherná, po zvyšok festivalu už nikým neprekonaná svetelná projekcia. Vrcholom vkusného setu, zloženého prevažne z trackov pandemického albumu Isles, sa stal podľa očakávaní notorický tik-tokový hit Glue.
Krytá scéna Bobyhallu ponúkla v prvý večer eklektické ruské duo IC3peak a ním servírovaná kombinácia temných beatov a hlukov, živočíšneho frázovaného prednesu, rapu a folkovo-nezaraditeľného spevu sa stala mojím highlightom prvého dňa.
Máličko naopak sklamali rozpačito ozvučení Algiers, ktorých kombinácia rocku až post-rocku a gospelovo-bluesových spevov patrí k tomu najprogresívnejšiemu, čo v súčasnosti ponúka americká gitarová scéna. Vonkajší stage kapele nesadol rovnako ako denné svetlo, bočné vokály chalani trochu flákali a rytmický bubon bubeníka Matta Tonga začal z reprákov znieť až cca v polovici koncertu. Na druhej strane, rozložené klavírne dovetky frontmana Franklina Fishera v kombinácii s jeho distortionom zahuhňaným spevom boli nádherné a večeru dodali psychedelickú príchuť.
Zdroj: Dag Markl Kontrastná estetika dvoch bizarných piestorov
Druhý deň sme areál otvárali spolu s autentickými textami "smutných klukov z Vinohrad", trojicou Dukla. Bez slov, len hudobne, potom zaujali nemeckí Warm Graves, ktorí dokázali Café de Paris naplniť vibrujúcou energiou len vo dvojici - s minimalistickou bicou sadou a syntetizátormi. Pilier českej scény, legendárni WWW zahrali svoju fúziu elektrifikujúcich eskapád a lyrických vodopádov mnohým sediacim návštevníkom haly Bobycentra skôr len do pozadia, popri káve či prvom pive.
Sedenie multifunkčnej haly ponúkalo krásny výhľad na stage spolu s bohatým zázemím barov, a práve táto možnosť trávenia času, vykecávanie s kamošmi pri stolíku dnu, spolu s plnohodnotným počúvaním kapely dodala tomuto ročníku Pop Messe akoby jednu ruku navyše. Oproti minuloročnému chodeniu za treťou scénou umiestnienou v centre mesta, vzdialenou 20 minút pešo, dávalo tohtoročné rozmiestnenie scén smerom ku komfortu aj celkovému pocitu návštevníka omnoho väčší zmysel, zvláštnym spôsobom fungovala aj kontrastná estetika dvoch bizarných priestorov.
Sobotným sklamaním bola londýnska raperka s africkými koreňmi, Alewya. Organizátori v jej biografii spomínajú Sudán a Saudskú Arábiu, interpretka sama potom počas koncertu tvrdila, že jej "homeland" je Etiópia. Alewya vyšla na stage po polhodine, počas ktorej fanúšikov zahrieval DJ, a kým rapové party boli ok, v rámci spevu to triafala nepresne. Avizovaný presah žánrov by sa dal zhrnúť do dancehallu a reggae.
Zdroj: Martin ZemanOzaj, nadšencom reggae pripravili organizátori celý stage v podobe masívneho soundsystému umiestneného pred vchodom do areálu. Aj keď mnohým návštevníkom vyhrávali jamajské rytmy len do prechádzky medzi štadiónom a Bobycentrom, tento element sa stal vo výsledku príjemným spestrením festivalu.
Americkí experimentátori Son Lux zaliali areál Za Lužánkami nádhernými tónmi - mnohým síce len k pasívnemu posluchu, pár stoviek ľudí pod pódiom však zanechalo trio na čele s inštrumentalistom Ryanom Lottom nadšených.
Príjemným prekvapením sa stali Rusi Shortparis s ich rytmicky nasýtenou temnou šou plnou rituálnej energie a až klerikálne znejúcich spevov. Pätica, ktorá už pred vystúpením zaujala netradičným setupom plným elektronických rytmických nástrojov zanechala Bobycentrum vo vytržení, a aj keď mala na pódiu kapela problémy s basou, publikum ich skrz neskrývané nadšenie nemalo šancu rozpoznať. Výborný gitarový koncert bez jediného slabého miesta ešte v sobotu večer odohrali shoegazové legendy - Briti Ride nachádzajúci sa zvukovo na hranici raného britpopu, Slowdive a The Who.
Vrchol Pop Messe? Kae Tempest
Chýr o okúzľujúcom a intenzívnom vystúpení Kae Tempest sa šíril nielen v publicistických kruhoch už po ich pražskom koncerte v novembri minulého roka, a po brnianskom vystúpení sa nedá konštatovať nič iné. Kae predviedli v rapovom žánri, tak často spájanom s naparenosťou, mizogýniou a maskulinitou, všetko naopak: úprimnosť a umiernenosť, mimoriadny dôraz na obsah, žiadnu pózu a žiadne frázy. Minimalistický stage presence, kozmeticky krášlený beatmi a vokálmi dídžejky, zanechal vo svojom samotnom závere slzy na tvárach stoviek ľudí, ktorí vzápätí sledovali odchod jedného z pravdepodobne najprekvapivejších headlinerov Pop Messe.
Festivalu by sa dalo vyčítať viacero chybičiek, jednou z najbolestivejších bola premrštená hlasitosť sobotného Bobycentra, ktorá nejedného návštevníka prinútila k odchodu z párty kurátorovanej inak výborným izraelským duom Red Axes. K chybičkám krásy patrilo aj umiestnenie baru na drinky na "území nikoho", na ceste medzi dvoma hlavnými festivalovými priestormi. Bežných návštevníkov však potom paradoxne organizátori s kúpeným drinkom v ruke do areálu nepustili, a ich uponáhľaná konzumácia na bráne, akákoľvek vtipná mohla byť, často vytvárala zbytočne dlhé rady.
Festivalovému návštevníkovi "zo starej školy" by mohli chýbať aj printové bulletiny s časovým rozpisom kapiel, organizátori sa však pre redukciu tlače rozhodli z ekologických dôvodov a je super, že robia krok smerom k udržateľnosti. Esteticky kamuflované odpadkové koše pre verejnosť síce triedené neboli, organizátori ale hlavnú časť triediteľného odpadu spracovávajú v spolupráci s predajcami a partnerskou spoločnosťou.
Zdroj: Facebook.com/popmessefestivalOkrem spomínaného zrušenia vysunutého verejného stageu v centre mesta patrí k minuloročným reparáciám aj pridanie pitnej vody, ktorej absencia zožala u návštevníkov počas prvého ročníka veľkú vlnu nevôle. K príjemným plusom radím možnosť kúpy lístka na hromadnú dopravu počas víkendu za pár korún, aj takmer všadeprítomnú možnosť sedenia. Rady sa na baroch aj pri dobíjaní bezkontaktného platobného čipu tvorili len počas najexponovanejších časov a ubiehali rýchlo, pravdou je, že by im predchádzala možnosť nabiť čip priamo cez aplikáciu.
Druhý ročník Pop Messe, alebo, ako sa vyjadrili samotní organizátori, vôbec prvý plnohodnotný ročník, sa definitívne zapisuje na československú festivalovú mapu najmä vďaka výbornej dramaturgii, ktorej prívlastok multižánrová je viac ako oprávnený. Mestský festival robený s vkusom, dušou a citom Brnu pristane a zaslúži si minimálne o polovicu väčšiu návštevnosť, akej boli organizátori svedkami tohto roku. Presne to mu v mene tímu Hudba.sk do ďalšieho roka prajeme, a už teraz odkazujeme: Teší Messe.
Autor: Matej Kráľ
