Najznámejšia speváčka z Faerských ostrovov Eivør Pálsdóttir má fanúšikov po celom svete, no priznám sa, že ešte pár dní pred jej premiérovým koncertom v Bratislave som o nej ani len netušil. Prezentovaná ako interpretka ústrednej piesne fantasy seriálu Last Kingdom či soundtracku podobne ladenej videohry God of War vo mne vyvolala očakávania typu "Enya škandinávskeho folku".

Na koncert v bratislavskom Majestic Music Clube som preto šiel s menšou obavou, či to nebude na mňa až príliš ezoterická nuda, ktorú ocenia len zasvätení fanúšikovia jej tvorby. Ako veľmi som sa mýlil, som pochopil hneď v prvej minúte jej vystúpenia. Alebo možno ešte o čosi skôr, keď sa na pódium v role predskokanky postavila jej mladšia sestra Elinborg.

S príjemným, občas až rituálne pôsobiacim spevom sa postarala o dôstojný začiatok večera a po jej asi polhodinovom podmanivom vystúpení som zrejme nebol jediný, kto si v duchu pomyslel: "Ak toto je len predskokanka, aká asi bude hlavná hviezda večera?" Zároveň som pri koncerte ešte len 22-ročnej speváčky pocítil vďačnosť organizátorom za to, že tento koncert, hoci to v MMC nebýva zvykom, pripravili na sedenie. Produkcia oboch hudobníčok totiž vyžaduje maximálne uvoľnenie tela a sústredenie mysle, čo by pri koncerte na státie nebolo možné.

Lekcia z ovládnutia pódia aj divákov

Eivør je stelesnenie energie. Len ona a štyri hudobné nástroje. Sama, a pritom tak dominujúca. Je úžasné sledovať, s akou nenútenou prirodzenosťou mení polohy od éterickej víly po hypnotickú šamanku, striedajúc zasnený severský folk, rockovú dravosť aj kvalitný pop. Zároveň bolo stále viac a viac viditeľné, že sa s publikom zžila (možno by bolo lepšie povedať, že si ho omotala okolo prsta) a že atmosféra predčila jej očakávania.

S fanúšikmi komunikovala priebežne takmer po každej pesničke a keďže väčšina repertoáru bola v jej rodnej faerčine, približovala jednotlivé skladby publiku opismi v angličtine. Často sa jednalo o prírodné motívy, emócie a prežívanie ako také. A v sále, predpokladám, nebol nikto, kto by jej autentickosti neuveril. Samostatnou kapitolou je jej výnimočná farba hlasu, rozsah a technika, ktorá má skutočne svetové parametre a počuť ju spievať naživo je veľký zážitok.


Dve sestry na scéne, dvojitá radosť

To, že Elinborg a Eivør sú sestry, asi väčšina prítomných zistila až po zopár piesňach, ktoré odspievali na pódiu spoločne. Nebol to možno ani tak 11-ročný rozdiel, ako skôr plachosť verzus skúsenosť, čo ich na pódiu najviac odlišovalo. Odzbrojujúcim momentom pritom bolo, keď si Eivør mladšiu sestru pri poruche druhého z mikrofónov pritiahla k sebe a zvyšok spoločného programu spievali telo pri tele. 

Krásne melodické, nikam sa neponáhľajúce tóny poslucháčov unášali nevedno kam, ale boli to jednoznačne príjemné a magické miesta. No tak, ako s ľahkosťou navodila atmosféru tajomného ostrova zabudnutého kdesi v oceáne, dokázala Eivør vytvoriť i dojem "sólo Nirvany", keď si do rúk vzala elektrickú gitaru.

Silným momentom tiež bolo, keď zaspievala svoju verziu známej maďarskej "piesne samovrahov" Szomorú vasárnap. Uviedla ju príhovorom o tom, že ju, tak ako mnohí iní poslucháči na západe, spoznala v anglickej verzii ako Gloomy Sunday v podaní legendárnej jazzovej speváčky Billie Holiday a o jej skutočnom pôvode sa dozvedela až neskôr. Kuriozitou je, že táto extrémne smutná pieseň zaznela na tom istom mieste aj v nasledujúci večer. Katarína Máliková ju totiž zaradila na svoj album Postalgia v slovenskej verzii pod názvom Nešťastná nedeľa a zaspievala ju aj na jeho štvrtkovom krste.

Chcem sa vrátiť!

Sľubovala na záver hviezda večera, a pre mňa aj celej jesennej sezóny. Jej prvý a jediný koncert v krajinách V4 dopadol nad očakávania, a ako sama povedala, z Bratislavy si aj so sestrou odnášajú aj atypický darček - obe si tu dali spraviť tetovanie. Snáď ich pohľad naň neomrzí a keď budú plánovať najbližšie turné, prídu si ho dať trošku obtiahnuť.

Autor: Michal Húska
Foto: Facebook.com/eivormusic - REDBABI Photography