Štvrtok je na Bažant Pohode oficiálne považovaný za nultý deň - program začína až večer a prebieha len na dvoch hudobných scénach. Aj na nich však Pohoda dokáže demonštrovať svoju pestrosť. Na svoje si včera prišli fanúšikovia ľahkého popu, rockovej alternatívy aj inteligentnej (existuje lepší prívlastok pre netuctové tuc tuc?) tanečnej hudby.
Milošove narodeniny
Program festivalu otvorili o 20:00 slovenskí Puding Pani Elvisovej a bola to zo strany organizátorov ideálna voľba. Košickí hudobníci už v minulých ročníkoch dokázali, že na Pohode pre nich žiadne pódium nie je príliš veľké. Zvonka pôsobivý, zvnútra príjemný krytý stan Dome so skvelým zvukom sa tak zaplnil hneď na začiatku festivalu.
Koncert PPE spestril vibrafonista Dalibor Kocián aj roztancovaná tlmočníčka textov do posunkovej reči, hviezdou večera však bol bubeník Miloš Rabatin. Medzi najväčšie koncertné hity skupiny patrí pieseň s názvom Milošove meniny, no včera sa oslavovali jeho narodeniny a hudobník si užil aj "happy birthday" od niekoľkotisícového publika. Dvojnásobní víťazi Radio_Head Award v kategórii Najlepšia koncertná kapela svoju povesť potvrdili, fanúšikom ponúkli najväčšie hity vrátane úspešných singlov z posledného albumu Astoria a Gramatika, ktoré koncert uzavreli.
PPE s tlmočníčkou na Bažant Pohode 2012 - viac fotografií
Poctivý underground aj bezstarostný pop
Na hlavnom pódiu sa v tom čase už začínal koncert The Plastic People of the Universe. Slová, ktorými ich uviedol riaditeľ festivalu Michal Kaščák, som žiaľ nestihol, určite však patrili spomienke na Václava Havla, ktorému bol venovaný celý včerajší program na hlavnom Bažant Stage.
Plastici predviedli, čo sa v bývalom Československu považovalo za alternatívu a underground - rock s prepracovanými aranžmánmi a texty, do ktorých sa oplatí započúvať. Keď sa však v polovici koncertu k spevu dostala "prvá dáma českého undergroundu" Eva Turnová, patril som k tým nepripraveným, ktorých dážď vyhnal do stanového mestečka.
Párkrát spŕchlo aj počas nasledujúcej hodinky, no kým Plastikom dážď časť poslucháčov odobral, dánskej kapelke The Asteroids Galaxy Tour ich do krytého Dome nahnal. Navyše boli správnou kapelou na správnom mieste - kým ich koncert na májovom Electronic Beats mnohých po skvelom, temnom Woodkidovi nedokázal nadchnúť, na Pohode mal ich príjemný popík očakávaný úspech.
Podobne ako na koncerte PPE bolo vystúpenie asi najväčšou udalosťou pre bubeníka. Bol to totiž jeho úplne prvý koncert s kapelou a lepší debut si skutočne priať nemohol. Škoda len, že inštrumentalisti nedostali na svoje funkové či psychedelické vyhrávky väčší priestor - speváčka Mette Lindberg pohybujúca sa na hranici disneyovky ju síce neprekročila, no aj tak jej vysoko položeného hlasu bolo miestami priveľa. Opäť však vyzerala skvele, byť 12-ročnou pubertiačkou, už mám jej plagát v detskej. O to väčšia škoda, že náš fotograf koncert nestihol.
Lou Reed zaujal, no neočaril
Hlavnou hviezdou pre Michala Kaščáka bol ďalší z jeho splnených snov, rockový veterán Lou Reed. No ak Michal včerajší koncert videl, možno aj on pocítil menšie sklamanie. Iste, očakávať od najmenšieho muža na pódiu mrazivý spevácky výkon by bolo chybou, no koncertu toho chýbalo viac - komunikácia s publikom, miestami energia a pre väčšinu divákov určite aj hitovka Perfect Day.
Čo mu však nechýbalo boli skvelé inštrumentálne výkony sedemčlennej kapely, ktorá excelovala počas kultovej skladby Heroin od The Velvet Underground aj v piesňach z albumu Lulu, ktorý Reed nahral s Metallicou. Práve dva kúsky z tohto albumu The View a Mistress Dread ma v polovici koncertu už počas odchodu spod pódia presvedčili vrátiť sa a ostať do konca. Ďalšie skladby z minuloročného kontroverzného počinu - Brandenburg Gate a Junior Dad koncert otvorili, resp. uzavreli.
Všetko sú to skladby, v ktorých Lou Reed nemusel spievať. Jeho recitácia a rozprávačské frázovanie v monumentálnych, výrazne rytmických experimentálnych častiach koncertu malo na koncerte svoju silu. Melodickejšie rockové pesničky však svojím antispevom, aspoň pre mňa, takmer vždy potopil. Napríklad aj jednu z najznámejších Walk on the Wild Side. Tak možno je nakoniec aj dobré, že Perfect Day neodznela...
Lou Reed na Pohode 2012 - viac fotografií
Dojem z otváracieho dňa Pohody pre mňa dokonale napravil Kanaďan Caribou. Hudobník, ktorého tvorba sa pohybuje na pomedzí psychedelického popu, folktroniky, shoegaze a elektronickej hudby po jednej v noci predstavil svoju energickejšiu stránku. Spojenie elektroniky a živej kapely roztancovalo plný Dome, rýchle polyrytmické skladby s množstvom jemných odkazov na post-rock aj indie-pop však boli po prevažne monotónnom koncerte Lou Reeda skvelým sústom aj pre uši náročnejších a triezvych poslucháčov.
Dnešný program bude samozrejme ešte pestrejší, festival sa už od obeda rozbieha naplno. Návštevníci Pohody uvidia gitarovky Elbow, Kasabian či White Lies, ale aj zaujímavé mená rôznych žánrov od soulového Aloe Blacca, cez zasnených Bat For Lashes a Yanna Tiersena, až po hviezdy world music ako Femi Kuti, Little Roy alebo Jamaican Legends. Chýbať nebudú ani zaujímavé mená elektronickej scény - Orbital, Submotion Orchestra, Eskmo či Emika.
Kuriozita: Prvá skladba, ktorú som dnes ráno o ôsmej na letisku počul z jedného z odparkovaných áut v areáli, bola Žijeme len raz. Prvý text, ktorý som počul včera pred otvorením areálu boli slová návštevníka zjavne inšpirovaného skladbou od No Name "otvorte bránu, lebo ju rozbijem"... Niektorým veciam sa človek nevyhne ani na Pohode :)
Autor: Patrik Marflák
Foto: Igor Daniš
Súvisiaci interpreti: Lou Reed, Puding Pani Elvisovej
