Jedna gitarová hymna za druhou a ani jediný telefón zdvihnutý vo vzduchu. Grandiózny Jack White sa v rámci The Supply Chain Issues Tour vrátil do pražského Fóra Karlín po ôsmich rokoch s trojčlennou kapelou a túžbou poskytnúť fanúšikom 100% koncertný zážitok bez mobilov.


Štyridsaťšesťročný muzikant, frontman kapiel The White Stripes, The Dead Weather a The Raconteurs, je na telefóny háklivý a či už tomu veríte alebo nie, sám žiaden nevlastní. Je toho názoru, že telefóny na koncertoch zabraňujú fanúšikom, aby boli prítomní tu a teraz - amatérske nahrávky na sociálnych sieťach navyše produkujú zbytočný balast a nahrávanie videí z koncertu kazí zážitok divákom stojacím okolo.

Personál tak pri vchode na koncert všetkým návštevníkom zafixoval mobily v špeciálnych puzdrách, aby sa hneď na to mohli bez rozptýlení oddať zahrievacej gitarovej retro smršti trojice Doctor Victor. Dobre známa pražská zostava, ktorá sa v minulosti blysla ako predkapela AC/DC a The Dead Daisies, a spolupracovala s legendami Danom McCaffertym či s Idou Nielsen akcelerovala atmosféru prepracovanou šou plnou vehementných gitarových sól a surových, no záživných a bezchybne zahratých rockových aranžov. Tie roztlieskali a spoľahlivo rozhýbali postupne sa plniace Fórum Karlín.

Samotný Jack White priletel na pódium, pripravované vtipne vyzerajúcimi technikmi v oblekoch a cylindroch, vo svojom typickom modrom outfite, a prítomných pokropil gitarovými riffmi, ktoré v šialených cykloch predvádzal vyše dve a pol hodiny. Šou otvoril kompozíciou spojenou zo skladieb Taking Me Back a Fear Of The Dawn z rovnomenného posledného albumu (recenzia). Piesní z Fear Of The Dawn zaznelo skutočne veľa, a to možno aj na úkor starších skladieb z jeho sólovej tvorby, z ktorých zaznela len veľkolepá fuzzová hymna High Ball Stepper, riff The Black Bat Licorice či krátky úlomok piesne Love Interruption, s ktorou sa White predstavil ako sólový umelec ešte v roku 2012 v období albumu Blunderbuss.

Vo výbere sa žiaľ neobjavila výborná Into The Twilight, zamrzel tiež sampel, ktorý suploval dynamický part rapera Q-Tipa v skladbe Hi-De-Do. Škoda, že v setliste absentovali silné skladby ako Sixteen Saltines či Freedom at 21, ktoré na niektorých zastávkach turné zazneli, na druhej strane sa nádherne vynímali vypaľovačky ikonickej Whiteovej garážovej kapely The White Stripes - Fell in Love With a Girl, Black Math a Ball and Biscuit, ktorých tóny vítali fanúšikovia zákonitými búrlivými ováciami. Aby sme nekrivdili Whiteovým ďalším projektom, zaznela aj skladba I Cut Like a Buffalo od The Dead Weather a You Don't Understand Me od The Raconteurs.


Sláva Seven Nation Army a neskutočný Daru Jones

Setlist výrazne krotilo niekoľko country ladených piesní, vytvárajúc počas koncertu určitý kontrast k tvrdým rockovým kompozíciám - teda rovnaký kontrast, aký je prítomný v celej Whiteovej tvorbe. Z folkových piesní sa blysol najmä aktuálny singel If I Die Tomorrow či skladba What's Done Is Done z jeho tretej sólovky Boarding House Reach.

White počas vystúpenia rozprával len veľmi málo a keď už, tak ľudí hecoval alebo si výkrikmi počas ladenia gitar overoval ich pozornosť. Modro-bielo nadizajnovaný stage s tmavými postavami v pozadí a centralizovanou obrazovkou výrazne umocňoval komiksový feel, ešte znásobený aspektom časovej dezorientácie spôsobenej zapečatenými telefónmi. Medzi kvantom klávesových nástrojov sa vynímali Whiteove dizajnové modré gitary spoločne s basou, ktorej sa v niekoľkých pesničkách ujal rovnako ako prítomného pianína. O basovú gitaru a kontrabas vo folkových aranžmánoch sa staral americký producent Dominic Davis, za hŕbou klávesových nástrojov sedel klávesák (okrem toho tiež sólový umelec, producent a inštrumentalista) Quincy McCrary.
 

Osobitnú zmienku si zaslúži michiganský bubeník Daru Jones, ktorý musel kvôli netradičnej bicej zostave vstávať zo stoličky každých pár sekúnd, čo mu však zjavne vôbec nevadilo. Nielen netradičná súprava bubnov nasmerovaná blanami smerom od hráča, ale aj nenapodobiteľný feeling, výraz a razancia tohto dvojnásobného držiteľa ceny Grammy je dôvodom, prečo patrí k vôbec najvyhľadávanejším koncertným bubeníkom. Vidieť naživo, ako rozdáva údery zo svojho atypického sedu bolo skutočným fajnšmekerským zážitkom.

Lepší záver v rockovej hudbe možno ani neexistuje. Bez skladby Seven Nation Army by Whitea ľudia z pódia jednoducho nepustili, a pri pýtaní prídavku to veru bolo počuť. Je to pravdepodobne najlepšia hecovacia pieseň na svete - taká zatváračka koncertu, o ktorej sníva každý jeden interpret. Práve Seven Nation Army bola jednou zo skladieb, ktorá uzatvárala pyramídový stage na festivale Glastonbury pred dvoma týždňami, a so zastávkami v niekoľkých mestách pricestovala spoločne so svojím originálnym autorom rovnako energická, chytľavá a majestátna aj do Prahy, kde si ju s túžbou po vykričanom hrdle užili tisícky nadšených fanúšikov.


Setlist koncertu Jacka Whitea v Prahe:
(5. 7. 2022, Fórum Karlín)

1. Taking Me Back
2. Fear of the Dawn
3. Black Math (The White Stripes)
4. The White Raven
5. What's Done Is Done
6. Fell in Love With a Girl (The White Stripes)
7. If I Die Tomorrow
8. You Don't Understand Me (The Raconteurs)
9. Hi-De-Ho
10. High Ball Stepper
11. Eosophobia
12. That Black Bat Licorice
13. That Was Then (This Is Now)
14. A Martyr for My Love for You (The White Stripes)
15. A Tree on Fire from Within
16. I Cut Like a Buffalo (The Dead Weather)
17. We're Going to Be Friends (The White Stripes)
18. Ball and Biscuit (The White Stripes)

Prídavok:

19. What's the Trick?
20. Steady, as She Goes (The Raconteurs)
21. Seven Nation Army (The White Stripes)

Autor: Matej Kráľ

Poznámka redakcie: Fotografie a videá sú z festivalu Glastonbury 2022.

Súvisiaci interpreti: Jack White