Druhý ročník mestského rockového festivalu Rock in Vienna potvrdil, že s ním treba počítať aj ďalej. V konkurencii neďalekého Nova Rock to organizátori nemajú ľahké, ale aj napriek tomu sa im opäť podarilo do Viedne dostať hviezdy svetového formátu.
Prvý deň: gril párty s Rammstein
Piatkové vystúpenia otvárali aj ukončili zástupcovia Neue Deutsche Härte. Prvým boli u nás menej známi Eisbrecher. Dvoch zástupcov mal na festivale aj sever Európy. Najprv sa predstavili Švédi Pain, neskôr vystúpili aj fínski čelisti Apocalyptica, ktorí to dotiahli až na predkapelu prvého headlinera. Bohužiaľ. Za celý víkend boli azda najväčším sklamaním - nepresvedčivý výkon ešte podkopal tragický spevák Franky Perez a nepomohlo ani zlé nazvučenie s príliš výraznými bicími. Aspoň na fotografiách ich koncert vyzerá dobre...
Pre fanúšikov fínskej stálice je to škoda, no i tak bolo z čoho vyberať. Či už z kontroverznej, ale výkonovo veľmi stabilnej a na koncertoch populárnej formácie Babymetal, ktorá nám pripravila po minulom roku depresívne orwelovské dejá vu, alebo hneď z dvoch zástupcov veľkej thrash metalovej štvorky. Anthrax mal síce drobné technické problémy, ktoré pretrvávali takmer počas celého festivalu, ale prilákal viac ľudí aj pozornosti. Rovnako aj Slayer priniesol výbornú šou, s akou u nich už štandardne počítame. Je super, že im ešte nedochádza dych a aj napriek tomu, že nové skladby (aj kvôli nepochopiteľne nízkej hlasitosti) nezožali príliš veľký úspechu, kedykoľvek môžu staviť na legendárne skladby ako Raining Blood a Angel of Death.
Zdroj: Peter BrichtaSlayeru uškodila nízka hlasitosť v porovnaní s inými hviezdami (foto: P. Brichta)Po príchode prvého headlinera sme ale rýchlo zabudli na všetky problémy. Na pódium dostepoval Till Lindemann, vyhodil do vzduchu svoj klobúk (doslovne aj obrazne) a Rammstein odpálili svoju novú skladbu. Zatiaľ je známa ako Ramm 4 a zrejme sa nebude jednať o albumový song, ale len otváračku na koncerty. Zaujímavosťou je, že vo Viedni odznela len druhýkrát a jej text je poskladaný takmer výlučne z názvov skladieb kapely. Žiadne zbytočné uvítavačky a tlieskanie - kapela aj fanúšikovia sa do prevádzkovej teploty dostali ihneď a zaplnený priestor pred pódiom spolu s kapelou hulákal od prvých momentov.
V prvej polovici odzneli skladby Reise, Reise, Hallelujah, Zerstören, Keine Lust a Feuer Frei!. Práve posledná menovaná určovala vizuálnu podobu celého koncertu - produkcia pyrotechnikou rozhodne nešetrila. Po malom oddychu v podobe skladieb Seemann a Ich tu dir weh sme sa preklopili do druhej polovice. Ak bolo dovtedy fanúšikom ďalej od pódia náhodou trochu chladnejšie, ohne šľahajúce z osvetľovacej veže zabezpečili, že sa v okolí desiatok metrov razom oteplilo. A to nielen vďaka plameňom, ale aj stupňujúcej sa atmosfére sprevádzanej hitmi Du riechst so gut, Mein Herz brennt, Links 2-3-4, Ich will, Du hast a prerábke Stripped od Depeche Mode.
Po obligátnom odchode z pódia a obligátnejšom vytlieskavaní sa kapela vrátila, aby odohrala prídavok. Technika ale bola proti a tak Sonne z väčšej časti odspievali samotní diváci. Mikrofón frontmana Tilla začal poslúchať až počas akustickej verzii Ohne dich. Záverečná bodka v podobe piesne Engel umocnila skvelý dojem z koncertu. Rammstein opäť potvrdili, že na pódiu nevedia sklamať. (pm)
Pozrite si fotky z koncertu Rammstein na Rock in Vienna 2016
Druhý deň: indie rock, "one-hit wonders" a Iggy Pop
Keďže množstvo naozaj veľkých mien si organizátori vystrieľali už prvý deň a aj na záverečný treba čosi nechať, sobotný program bol akosi diétnejší. Ak by ste nedávali pozor, mohli by ste si myslieť, že ste sa ocitli na úplne inom festivale - napríklad Colours of Ostrava, Pohoda, či Sziget. Prím totiž hrali indie-rockové formácie, ktoré mohli potešiť hlavne mladších fanúšikov navštevujúcich vyššie spomenuté eventy. Silné mená na poli žánru sľubovali zaujímavý večer, aj keď chute na tvrdé gitary sme si nechali zájsť.
Po príchode k pódiám sme stihli polovičku setu švédskych hardrockových eklektikov Graveyard, ktorí slnkom zaliate publikum navnadili na bezstarostnú éru 60. a 70. rokov. Ich blues rock odohratý v pestrofarebných košieľkach príjemným spôsobom "nezapadá" do line-upu moderného festivalu a svojou dôveryhodnosťou prekvapuje. Nasledovalo indie-rockové kolečko, ktoré točil takmer celý line-up. Royal Republic sú krajania vyššie spomenutých, nálady vyvolávajú silne pozitívne a tanečné. Údernosť ich tvorby nechala spomenúť na minuloročný vydarený koncert The Hives na rovnakom mieste, ich vynikajúci prejav znesie i prirovnanie k Eagles of Death Metal. Potiaľto dobré.
Od soboty závidím ľuďom, ktorí majú drobnú Juliette Lewis v myšlienkach zafixovanú predovšetkým ako herečku. Na plátne ju máme radi a to najmä vo filme Natural Born Killers. Na pódiu však pôsobila veľmi rozorvane, bolo evidentné, že je chorá a jej hlas vôbec nezodpovedal predstavám, ktoré sme si spravili z albumov jej kapelky Juliette and the Licks. Bolo bolestné dívať sa na jej zúfalý prejav, kedy sa snažila tváriť veľmi sexy. Zčervenalej štyridsiatničke s chraplákom a navretými žilami na krku i čele tú nežnosť akosi nemožno veriť. Hudobne je to prvoplánový pop rock, ktorý napríklad taká Alanis Morissette robí lepšie. Nudné gitary, nenápadité songy podobné jeden druhému. Prvý pohľad na hodinky.
Rozumiete niekto popularite The Subways? Anglická trojica sa už viackrát stretla s vrelým prijatím na Slovensku, na dunajskom rockovom ostrove však bola len výplňou. Za celú hodinu nedokázala nadchnúť jediným songom, riffom, či popevkom (aj tu platí, že na fotkách koncert vyzerá lepšie, než bol v skutočnosti). Punkové deti navyše odrádzali otravným upišťaným vokálom basgitaristky Charlotte Cooper. Podobne ako u severanov Mando Diao, bol ich koncert len čakaním na ten jeden song. Ak v prípade Angličanov ide o Rock & Roll Queen, švédska pätica zabodovala hiťasom Dance With Somebody. Nevydarený úvod v podobe nerozsvietenej pochodne v ruke basgitaristu bol predzvesťou ďalších technických problémov hlavne u klávesáka. Aj keď nemožno kapele a hlavne lídrovi Björnovi Dixgårdovi uprieť snahu zaujať, efekt bol opačný. Nepomohlo ani pozvanie "do obývačky" pri tichej akustickej verzii jeden z piesní. Publikum sa začalo rozprávať, zrejme na tému: "Včera bol ten Rammstein riadne dobrý, čo?"
Našťastie Biffy Clyro nie sú len ďalšou indie-rockovou výplňou, rozhodne tak nepôsobia. Ich songy sú zbesilou preboostrovanou gitarovkou koketujúcou s post-punkom. Ohlušujúci zážitok umocnil líder Simon Neil s nasadením, na ktoré by prikývol i Dave Grohl. Aj keď by ste od nich žiadnu pieseň nepoznali, skvelé koncertné verzie punkovej Living is a Problem Because Everything Dies, spevavej Bubbles či rytmicky posekanej Sounds Like Balloons vás nadchnú. Tuctovejší slaďáčik Many of Horror na záver vôbec nepôsobil ako päsť na oko. (ak)
Zdroj: Peter BrichtaBiffy Clyro na Rock in Vienna obhájili česť indie rocku (foto: P. Brichta)Krátko pred pol desiatou vybehol na pódium On. Drobný polonahý muž s veľkým hlasom, obnažený rockový kazateľ s vrtuľou v zadku. Iggy Pop v apríli oslávil 69. narodeniny, vek nebezpečne blížiaci sa určitej kritickej hranici, ktorú nejeden rockový velikán nikdy neprekročil. Jeden z posledných "otcov" rock'n'rollu vydal najnovší album Post Pop Depression v spolupráci so "synom" Joshom Hommeom a aj keď má nahrávka pochmúrnu tému, spevák ešte nepatrí do dôchodku.
Práve naopak. Energickosťou, s akou behá po širokom pódiu, konkuruje oveľa mladším ročníkom. Bez zbytočných kecov sa hlasivkami opiera o jeden song za druhým a prekvapivé zaradenie nesmrteľných hitov I Wanna be Your Dog a The Passenger hneď na začiatok setu napovedalo mnoho o umelcovom zámere dívať sa dopredu. Chronologický prierez absolvoval povinnú zastávku na soundtracku k filmu Trainspotting z ktorého zazneli Lust for Life aj Nightclubbing.
Teatrálne pobehovanie, rockové gestá, zdravice s fanúšikmi pod pódiom, obligátne ježiškovské pózy či spev v polohe ležmo okorenili i beztak dokonalé songy prednesené bez najmenšieho zaváhania. Za lídrom nezaostávala ani jeho kapela, ktorá bola primerane ostrá a hlasná. Po asi 50 minútach sa hudobníci odobrali do zákulisia, aby sme si mohli zaslúžiť vytlieskané prídavky. Tie patrili takmer výhradne novému albumu s výnimkou bowieovskej Neighborhood Threat. Iggy Pop vo Viedni ukázal, že jeho nová nahrávka znie naživo výborne a mali by sme si zvyknúť na nové hity. Napríklad pohodová Gardenia má v live prevedení poriadne ostré hrany. (ak)
Zdroj: Zdenko HanoutIggy Pop je s novým albumom v skvelej forme (foto: Z. Hanout)Tretí deň: jednorožce, vyčíňanie prírody a čakanie na Iron Maiden
Sobotné rozpaky sme nechali za sebou a začali sa tešiť na program posledného dňa. Ten už na prvý pohľad sľuboval zaujímavé vystúpenia - ako po hudobnej, tak aj kreatívnej stránke. Hneď z úvodu zaujali formácie Tremonti, Shinedown a skvelý gitarista, ale väčšinou nie úplne skvelý šoumen Zakk Wylde. Väčšie davy sa zbehli až na nemeckú kapelu Powerwolf. Podobne ako ostatné nemecky hovoriace kapely, aj oni sa tešili veľkej priazni rakúskych fanúšikov. Power metalu s pompéznym "macho" prejavom a pomaľovanými tvárami nemusia rozumieť všetci. Ani ja mu nerozumiem. Čo však bande uprieť nemôžem, je nasadenie, s akým hrali počas poobedného úpeku a kvalitu zvuku, akú som naozaj nečakal.
A keď už je reč o nasadení, niekde pri vrchole rebríčka tejto metriky sa určite ocitli aj Francúzi Gojira. Na Rock in Vienna vystúpili aj minulý rok - rovnako ako v nedeľu aj vtedy vychytali poobedný čas, ktorý návštevnosti rozhodne neprospeje. O ich rastúcej popularite však svedčil niekoľkotisícový dav, ktorý jasal najmä pri novinkách Stranded a Silvera. Je skvelé sledovať, ako títo páni stále hudobne rastú a postupne priťahujú čoraz viac fanúšikov. A to aj napriek tomu, že žánrovo sa dá ešte stále hovoriť o náznakoch technického death metalu a progressive metalu.
Ďalšou nemeckou kapelou v zostave boli legendárni thrasheri Kreator. Ich vystúpenie dokáže zaujať na akomkoľvek festivale a to, čo predviedli vo Viedni, bez problémov zvládne porovnanie aj s takými kapelami ako Anthrax, či Slayer. Dokonca si dovolíme tvrdiť, že boli o trochu lepší - mali vyváženejší zvuk, rozmanitejšie skladby a na pódium neprišli s nastavením, že sú veľké hviezdy a všetci sa im majú klaňať. Už počas ich vystúpenia sa ale nad Dunajským ostrovom začali zbierať čierne mračná, ktoré neveštili nič dobré. S prívalovým dažďom prišlo prvé prerušenie festivalu, ktoré výrazne ukrojilo z času Nightwish. S ich vystúpením ale aj napriek tomu mohli byť fanúšikovia veľmi spokojní. Sú to profesionáli, ktorí vedia zahrať za akýchkoľvek podmienok bez toho, že by im ušla jediná nota. Pre nefanúšikov je to tiež celkom zaujímavá "podívaná" - len sme tak nejak očakávali, že každú chvíľu spoza stánkov s rýchlym občerstvením vybehnú elfmi osedlané jednorožce.
Zdroj: Zdenko HanoutFloor Jansen z Nightwish (foto: Z. Hanout)V tomto duchu sa pokračovalo aj ďalej. Ako predkapela večerných headlinerov sa predstavili ďalší Nemci - In Extremo. Ak ich nepoznáte, vysvetľuje sa to veľmi ťažko. Oficiálne je to vraj stredoveký metal. V praxi to znamená, že frontmanom je pán, ktorý vyzerá ako Dieter Bohlen z Modern Talking s účesom á la Powerman 5000. Kapela hrá niečo na pomedzí nu metalu, industrialu a pop rocku a do toho hrajú dvaja páni na gajdy (prisahám, že jeden z nich je Ewan McGregor!) a jeden ďalší na všetky možné stredoveké nástroje, ktorých názvy nepoznáte, lebo prečo by ste mali? V Rakúsku sú ale zrejme dosť populárni, lebo množstvo prítomných si s nimi spievalo snáď všetky skladby od začiatku do konca. Teda až dokým to už nezniesli ani nebesá a spustil sa lejak, ktorý nás po druhýkrát vyhnal pod neďaleké železničné mosty. Čakanie na vrchol záverečného dňa teda bolo trochu nudnejšie, ale aspoň menej bolestivé.
Krátko pre deviatou - teda takmer načas - sme sa ale konečne dočkali legendárnych Britov Iron Maiden, ktorí nám (ale aj ostatným kapelám) ukázali, ako sa to má robiť. Je nám záhadou, odkiaľ 59-ročný Bruce Dickinson, ktorý vlani prekonal rakovinu a aktuálne každých pár dní koncertuje, berie toľko energie. Zrejme so sebou nosí nejaký malý fúzny reaktor ako Iron Man, ináč si to vysvetliť nevieme. Setlist pozostával predovšetkým zo skladieb z najnovšieho albumu The Book of Souls, páni však nezabudli ani na klasiky ako Fear of the Dark, The Number of the Beast, The Trooper, či Iron Maiden. Ako jediný z hitov nám teda chýbal už len Run to the Hills. Celkovo kapela pôsobila veľmi profesionálnym dojmom - vlastne tak, ako vždy. Ak sa chcete presvedčiť na vlastné oči, mali by ste zájsť na ich žilinský koncert, ktorý odohrajú 6. júla. (pm)
Zdroj: Zdenko HanoutFanúšikovia Iron Maiden sa v Žiline majú na čo tešiť (foto: Z. Hanout) - viac fotiekČo dodať na záver? Snáď len toľko, že gratulujeme organizátorom k ďalšiemu skvelému ročníku. Je obdivuhodné, že sa im prakticky z ničoho podarilo vybudovať skvelý a veľmi dobre organizovaný festival, na ktorý každý rok v húfoch prídu hviezdy svetového formátu. Minulý rok to ešte nebolo úplne jasné, ale teraz už vieme, že Nova Rock má silnú konkurenciu. A to je pre nás fanúšikov veľmi dobré. A dobré je i to, že lístky na budúci ročník sú už teraz v predaji.
Autori: Pavol Magic (pm), Adrián Kozák (ak)
Foto: Zdenko Hanout (Rammstein - titulná fotografia; Iggy Pop, Nightwish, Iron Maiden), Peter Brichta (Slayer, Biffy Clyro)
Súvisiaci interpreti: Iron Maiden, Rammstein
