Na festivale Primavera Sound Radiohead predstavili nový album, no lineup prestížneho barcelonského podujatia ponúkol aj množstvo ďalších skvelých hudobníkov.
Očakávanie Radiohead bolo v piatok v prímorskom areáli priam vo vzduchu. Pred najväčším Heineken stageom sa fanúšikovia kapely strategicky rozmiestňovali už dve hodiny pred koncertom. Savages ich však pod pódiom nenechali len tak bezcieľne postávať. Energia ženskej post-punkovej skupiny prebudila sprvu letargický dav a vytvorila jeden z najsilnejších koncertov festivalu. Je ťažké v duchu plánovať wishlist skladieb Radiohead, keď musíte neustále striehnuť na stage diving strhujúcej Jehnny Beth.Tá ukázala, že je skutočne frontmanka par excellence a jej charizma je jedným z dôvodov, prečo tento ženský punk 21. storočia znie tak cool.
Zdroj: Eric PamiesSavages predviedli strhujúcu šouTicho a hity Radiohead
Nech už patríte do tábora priam nábožensky sledujúcich tvorbu britskej hudobnej ikony, alebo naopak k alergikom na melancholické kvílenia a neurotické tepanie, piatkový koncert ukázal, prečo sú Radiohead skutočne veľká kapela. Je to predovšetkým snúbenie rácia a emócie. Neustála snaha o invenciu a napredovanie sa v tvorbe Radiohead spája s citom pre chytľavé melódie. Skladby však na vyšší level povyšuje až emócia, ktorú hudobníci (a najmä Yorkov vokál) do skladieb vkladajú.
Svoj set na Primavere kapela otvorila skladbami z nového albumu, ktoré tiež obdivuhodne balansovali medzi subtílnym experimentom a rockovou/elektronickou smršťou. Krehká Daydreaming patrila k vzácnym momentom absolútneho ticha publika, basová linka Decks Dark ho zas rozvibrovala. Setlist doplnili aj skladby z predchádzajúcich nahrávok a miestami aj charakteristický Yorkov tanec. Jedným z najsilnejších momentov bola Karma Police, ktorej refrén dav zopakoval ešte aj po skončení skladby, čím si vyslúžil potlesk kapely.
Dvojhodinový koncert Radiohead zavŕšili nečakaným druhým prídavkom - skladbou Creep, ktorá kapelu preslávila. Išlo o zvláštnu bodku za silným koncertom nielen pre známy rozporuplný vzťah kapely k tejto piesni. V následnosti po množstve silných a sofistikovaných piesní sa nedalo ubrániť pocitu, že naozaj ide len o milú, dávno prekonanú odrhovačku (hoci sme na nej aj vyrastali). Kapela by teda možno urobila lepšie, ak by ju nechala ďalej v archívoch a nenechala sa rozvášneným davom strhnúť až k toľkej nostalgii. Skladieb, ktoré sa vám zaryjú pod kožu a budú v hlave znieť ešte dlho po odohraní koncertu, má i tak požehnane.
Zdroj: Eric PamiesThom Yorke z Radiohead - viac fotiekKeď sa oplatí na festival vrátiť
Ďalším vysoko očakávaným koncertom bolo vystúpenie PJ Harvey, ktorá svoj čerstvý album predstavila v sobotu večer. Osemčlenná kapela (vrátane Micka Harveyho a Johna Parisha) otvorila koncert tematicky vojenským pochodom, na ktorý nadviazala samotná líderka saxofónovým sólom. Ten používa pri nových skladbách, v ktorých sa zaoberá témou vojny a jej hrôz.
Hoci mne osobne je energická a agresívna poloha bližšia ako predchádzajúce dva albumy, aktivistická rola jej úplne nesedí. V niektorých momentoch pripomína svojimi apelačnými gestami Patti Smith, no intelektuálke Polly Jean na to chýba ten správny punkový drive 70. rokov. Skutočne zaujímavé momenty tak prichádzajú až pri starších piesňach, ako napríklad 50ft Queenie či zimomriavková To Bring You My Love, ktoré v novom šate ožívajú a očarúvajú. Sama hudobníčka sa nechala strhnúť a na rozdiel od svojho predchádzajúceho statického vystúpenia na Primavere v roku 2011 tancovala a návrat na pódiá po štyroch rokoch si očividne užívala. Už o mesiac ju uvidíme na trenčianskej Pohode a je sa na čo tešiť.
Zdroj: Eric PamiesPJ Harvey príde so svojimi angažovanými piesňami aj na SlovenskoPrimavera je festival, na ktorý sa radi vracajú návštevníci aj kapely a určite to nie je len prímorským areálom. Každý rok tu svoj energický set odohrajú Shellac, návrat Deerhunter tentoraz sprevádzali aj sólové koncerty frontmana Bradforda Coxa. David Tibet priniesol na festival nielen svoju legendárnu (a spočiatku prekvapivo nehlučnú) kapelu Current 93, ale ako kurátor do festivalového programu vybral aj transrodovú multiinštrumentalistku Baby Dee či Six Organs of Admittance. Na svoje prvé nervózne vystúpenia na tomto festivale spomínali aj Beirut, ktorí dnes už odohrali sebaistý a charakteristicky pestrofarebný set.
Keď "pre každého niečo" znie ozaj dobre
V programe festivalu je často odstrašujúce, ale tu starostlivo vyberané "pre každého niečo". Ak vás nebaví psychedelická diskotéka Animal Collective, ktorí sa nechali trochu uniesť halucinogénnym vizuálom a okrem množstva vizuálnych podnetov ponúkli set nebezpečne blízko kolotočom, o kúsok vedľa vás rozsekala Holly Herndon. Sofistikovane temný zvuk miestami znel akoby sa práce v prístave natiahli až do noci, len aby vás postupne voviedol do tanečnej extázy.
Počas sobotnej noci ste sa zas mohli nechať prevalcovať rapujúcim tornádom menom Action Bronson, premiestniť sa do islandskej rozprávky so Sigur Rós, ktorí netradične len v trojici okrem novej skladby predstavili aj fascinujúce projekcie, či zatrsať si na nežne tanečných Chairlift. Jedným z účinkujúcich, ktorým hudobný svet predpovedá veľkú budúcnosť, je aj Američan Moses Sumney. Vysoký černoch si na pódiu vystačil sám, a hoci by sprievodná kapela isto posilnila zážitok z osobitého pesničkárstva, jeho skvelý hlas a hudobná hravosť tým nijako neutrpeli.
Na festival sa vrátila aj Julia Holter, ktorá predstavila svoj kritikmi vysoko cenený album Have You In My Wilderness. Z komornejšieho uzavretého Auditoria sa tentoraz presunula na veľký open air stage, kde jej nielen počas Sea Calls Me Home príznačne za chrbtom šumelo more. Jej skladby môžu byť smutné, ale ako sama so smiechom povedala, sú to len piesne. Aj počas ich hrania bolo jasné, akú veľkú radosť jej hudba prináša.
Jeden z najzvláštnejších koncertov odohrala Jenny Hval. Ak vás niekedy zaujímalo, ako by asi vyzerala tá roztomilá baletka, s ktorou tancuje Sia, po 15 rokoch ťažkej drogovej závislosti, Jenny a jej dvaja spoluhráči vystúpili presne v takýchto kostýmoch. Hoci neodhaľovali ani zdaľeka toľko, čo odev popových hviezd, trojica navlečená v telových korzetoch a lacných blond parochniach vyvolávala okamžitú asociáciu zraniteľnosti. Nórska hudobná experimentátorka sama poznamenala, že si cení podporu publika, vraj sama by sa podobného koncertu zľakla. Odhliadnuc od performace prvkov celého vystúpenia však išlo o výborný (a prekvapivo chytľavý) koncert.
Na Primavere sa jednoducho oplatí riskovať - keď prekročíte svoje zvyčajné žánrové škatuľky, zamierite na koncert vám ničnehovoriaceho mena, alebo sa rozhodnete, že stíhate oba koncerty na opačných koncoch obrovského areálu. Odvážnym šťastie praje a Primavera nezvykne sklamať.
Zdroj: Eric Pamies Autorka: Michaela Kučová
Foto: Eric Pamies - Primaverasound.es
