V utorok 6. novembra odohrala skupina Elán v poradí druhý koncert v rámci netradičného turné komorných akustických koncertov pod názvom Elán v divadle. V Košiciach sa v najzákladnejšej zostave kapely naplno ukázala sila ale aj sčasti aj slabiny trojice hudobníkov.
Fotelky a minimalizmus
Zaplnené hľadisko Spoločenského pavilónu s kapacitou cca. 700 miest privítalo Vaša Patejdla, Jána Baláža a Joža Ráža krátko po siedmej večer. Pódium bolo ladené oveľa komornejšie, ako je na Elán zvykom. Minimum aparatúry, svetiel, absencia rytmickej sekcie. Dokonca na ňom bola vytvorená improvizovaná obývačka s fotelkami. Hudobníci už na začiatku avizovali, že na tomto koncerte bude možné sa hudobníkov aj niečo spýtať, prípadne sa s nimi porozprávať. Tento formát spolu s obmedzeným zložením nástrojov (gitara, klavír, spevy) bol príjemným spestrením, keďže v posledných rokoch Elán pochopiteľne vsádzal skôr na istotu a klasiku, na ktorú bol poslucháč zvyknutý.
"Akustická forma našich piesní je to najnáročnejšie, čo sme kedy robili," povedal na margo šnúry Jožo Ráž. No experimenty tohto druhu chlapcom vždy išli. Už v roku 1998, keď zrealizovali svoju šnúru s názvom Odpojení – Unplugged, ukázali, že zmena a vybočenie zo zabehaných koľají nemusí byť vôbec na škodu veci. Akustický "úlet" zrealizovali aj v roku 2007 na koncerte v Carnegie Hall v New Yorku. Súčasné turné je samozrejme projektované skromnejšie s úmyslom dokázať, že i v oklieštenej zostave sa dá urobiť príjemný koncert.
Obývačka a teórie Konca sveta
Koncert v Košiciach vyšiel akurát v predvečer Mayského konca sveta, s čím súvisel i úvod. Jožo privítal divákov slovami: "Vitajte v našej obývačke, ktorú nám niekto prichystal na koniec sveta." Pohotovo mu kontroval skeptický Vašo Patejdl, ktorý sa vyjadril, že to je teda blbosť, lebo žiadny koniec sveta nebude. No Jožo sa nedal a vyslovil myšlienku, že v tomto roku by mali na celej zemi nastať zmeny, ktoré civilizáciu posunú vpred.
Po týchto úvahách spustili staré známe vypalováky Kým som sám, Smrtka na pražskom orloji, Neobzerajte sa pani Lótová, Mláďatá, Zaľúbil sa chlapec, Zlodej slnečníc, Ulica či Kráľovná bielych tenisiek. V pauzách zneli príjemné, mierne nadnesené filozofické úvahy o mladosti, láskach a iných prirodzených súčastiach života, ktoré končili stále premostením na danú pieseň. To spolu s legendárnymi hitmi vytvorilo veľmi príjemnú atmosféru priam až rodinného typu, kde diváci spievali každú z hitoviek.
Elán v Divadle A. Bagara v Nitre - pozrite si viac fotografií
Bosorka Viktória alebo Do Modry vlak nejazdí
Po silných peckách nasledovala hudobná pauza, v ktorej Jano Baláž hľadal v publiku najkrajšiu bosorku. Adeptiek bolo viac, no iba odvážna Viktória prišla na pódium a zasadla na čestné miesto po ľavici umelcov. Následne práve jej venovali pieseň Bosorka, ktorú si mladá, krásna, kučeravá deva naplno užila. No to ešte nebolo všetko. Po skladbe muzikanti pozvali na stage Viktóriinho manžela, ktorému príchodivší čašník spolu s hudobníkmi a manželkou nalial deci vínka. Všetci sa usadili a párik dostal jedinečnú možnosť sa spýtať čokoľvek, čo o hudobníkoch nevedeli.
Múdra a prezieravá fanynka, tušiac tajomstvá dynamickej muzikantskej mladosti pre istotu túto možnosť odmietla. Za to ju Elánisti odmenili skladbami Ôsmy svetadiel a Amnestia na neveru. Po nich show pokračovala tým, že sympatický párik dostal mikrofón a stal sa tak na chvíľu súčasťou železnej zostavy Elánu, s ktorou si zaspieval Vymyslenú. Pred ňou Jožo považoval za potrebné oboznámiť publikum so závažným faktom, že do Modry, napriek tomu, že sa to v texte priamo uvádza, žiadny vlak nejazdí.
"Voda" nesmela chýbať
Odchodom hostí z obývačky začala tretia časť koncertu, kde samozrejme odznela pieseň Voda, čo ma drží nad vodou a ďalšie hity ako Fero, Nezabudnúť, či Neviem byť sám. Nechýbala ani horiaca cigara pri skladbe Cigary idú do neba. Pred poslednou skladbou Jano Baláž oznámil, že v súdny deň povieme tomu hore, že nie sme bez chýb, pretože Nie sme zlí.
Po odchode hudobníkov do zákulisia prišlo standing ovation a dlhý potlesk, ktorý vrátil muzikantov na pódium. Jožo však zažartoval, že teraz budú spievať diváci a začali hrať jednu z novších skladieb Kde si, ktorú väčšina publika absolútne nepoznala. Po nej sa to snažili zachrániť klasikou Od Tatier k Dunaju, ktorá však, ako sa ukázalo, nie je pre akustickú verziu najvhodnejšia, pretože je založená na rytmike, bez ktorej sa muzikanti takpovediac "rozsypali". Takto, trochu rozpačito, celý koncert skončil.
Napriek obavám a "chybičkám krásy" u divákov uspeli
Jožo Ráž koncert odspieval prekvapivo dobre. Prvú polovicu bez akýchkoľvek problémov, takmer ako za mlada. V druhej už unavený hlas občas zneistel, ale pri atmosfére, aká v sále vládla, to asi nikto neriešil. Vašo si svoj muzikantský i spevácky part zastal bez najmenších problémov. Jano Baláž je v Eláne vokálne nezastupiteľný. Gitarovo síce nie je najkreatívnejším hráčom, a tak si kapela na väčšie turné pozýva iné kapacity, ale svoju prácu dokáže odviesť celkom slušne.
Dve hodiny trvajúca show tak bola príjemným zážitkom. Potvrdila, že na hitovky (bolo ich spolu 22), pri ktorých rástli a dospievali viaceré generácie, vedia páni aj v zrelom veku stále prilákať publikum. Hudobne bol síce tento koncept chudobnejší, pretože, na rozdiel od už spomínaného turné Unplugged, na aktuálnej jesennej šnúre citeľne chýbali kvalitní hudobní hostia, no trio muzikantov to na pódiu zjavne bavilo.
Svedčia o tom aj vyjadrenia členov. "Išli sme do toho s malou dušičkou, ale výsledok je úžasný. Diváci boli fantastickí a to je naozaj skvelý pocit," priznal po koncerte Vašo Patejdl. "Výborne sme sa bavili. Už dávno sme nezažili taký priamy kontakt s divákmi. Boli blízko doslova na dotyk ruky a to je výnimočný pocit," dodal Jano Baláž.
Fotografie z koncertu v Nitre (5.11.) pre Hudba.sk poskytol Marek Kučera.
Autor: Laco Ontko
Foto: Peter Putz
Súvisiaci interpreti: Elán
