Pamätníkom určite netreba pripomínať, že Košiciam bola pridelená možnosť stať sa Európskym hlavným mestom kultúry v roku 2008. A keby aj, vedenie projektu túto poctu nezabudne každoročne pripomenúť prostredníctvom koncertu Dve v jednom, kde sa Košice spoja s iným mestom. Tento rok to bola Praha.

Hudobná spolupráca dvoch významných miest sa hlavne po kvalitatívnej stránke vydarila veľmi dobre. Umelecká úroveň účinkujúcich bola vysoká a nebola núdza ani o prekvapenia. Mnohých potešilo, že Košice a Praha mali toho v minulosti dosť spoločné, od spôsobu bývania až po prvého prezidenta povojnovej ČSR. Od rozdelenia Čiech a Slovenska uplynulo takmer 20 rokov a všeličo sa v politických vzťahoch zmenilo, no nátura, postoje a správanie obidvoch radikálne diferentných národov zostali v podstate rovnaké. Našťastie sa Slováci a Česi dokázali v tento večer zblížiť celkom dôstojne.  

Česť Košíc zachraňovala Prešovčanka

Košičanom chýbal tentoraz domáci interpret. Katka Koščová je predsa len Prešovčanka a košická Štátna filharmónia hrala v úzadí druhé husle. Hneď v úvode sa postarali o pompézny vstup s Vltavou Bedřicha Smetanu, ktorá určite mala svoje opodstatnenie, no po dlhšej chvíli už začala väčšinu ľudí nudiť. Menšiu časť publika to našťastie potešilo. Vážna hudba je bohužiaľ menšinovým žánrom a prítomní sa viac tešili na ďalšie akvizície. Kvôli pozdvihnutiu kultúrneho povedomia obecenstva však orchester na pódiu zostal až do neskorých večerných hodín.  

Najviac práce mali filharmonici s Jiřím Stivínom. Nádhernými flautovými motívmi rozozvučal Hlavnú ulicu a mnohým vsugeroval, že sa preniesli do 18. storočia presne medzi barokový a klasicistický prúd. No vadilo mi, že vzal svoje vystúpenie príliš vážne a oficiálne, tým pádom chýbali jeho povestné predslovy, ktorými vždy medzi skladbami zabáva publikum. Mohol tým napätú atmosféru uvoľniť. Túto úlohu tentoraz zrejme prenechal šoumenovi Danovi Bártovi, ktorý síce spočiatku vsadil na pomalšie tempo, ale s pribúdajúcimi minútami sa odviazal a predviedol okrem bravúrneho spevu i výborné tanečné kreácie. Publikum mu zobalo z obidvoch rúk a aj keď sa hlavná pozornosť sústredila naňho, uznanie si zaslúži i sprievodná kapela Illustratosphere.  

Vokálna ekvilibristika tohto českého speváka vzbudzuje ohromný rešpekt. Napríklad už len bez slov dokáže odspievať a povedať viac než množstvom viet, nehovoriac o tom, keď spieva naozajstné texty. Jeho entuziazmus dodal koncertu skutočný náboj a viacerých určite prekvapilo, keď Dan medzi skladbami rozprával obstojnou slovenčinou. Katka Koščová, v podstate osamotená, dostala ťažkú úlohu reprezentovať východné Slovensko, našťastie sa jej zhostila profesionálne. Na oplátku odspievala jednu skladbu v češtine, no vrchol predstavovalo vynikajúce spracovanie šarišskej ľudovky Kedz ja na Toryše.  

Bárta nevedomky headlinerom podujatia

Bolo ozajstným zážitkom znovu vidieť vkusné potvrdenie nepísaného pravidla, že tunajší hudobníci by mali v pôvodnej tvorbe ešte viac využívať aranžmány, motívy, nástroje a postupy ľudovej hudby. Samozrejme to si vyžaduje originálny prístup a 100 %-nú kamufláž, aby sa ľudovka stratila a zostala iba vlastná tvorba. Nazvime to komponovaním moderných neo-ľudoviek, ktoré podobne ako tie klasické prežijú dlhé storočia. I Katkina sprievodná kapela dokázala vtisnúť podujatiu značný umelecký punc.  

Veľký kontrast oproti predošlým štyrom (na pomery veľkého pódia až závratne vysoký počet) komorným vystúpeniam predstavovala divoká jazda českej funky formácie J.A.R. Orchester definitívne zabalil sláčiky do kufrov a pred hľadiskom zostalo už len ortodoxné jadro divákov, ktorí si aj napriek pokročilej hodine (po 22:00) zatancovali, zaspievali a zaskandovali. Početná zostava hudobníkov pre spestrenie a zaklincovanie programu predviedla nefalšovanú zábavu, takže nebola núdza ani o pohybové a vokálne kreácie dvoch spevákov, ktorým vďačne vypomohol Dan Bárta. Okrem toho zvládal bubnovať, pobehovať, burcovať fanúšikov a keby moderátorovi napadlo vyhlásiť headlinera večera, zrejme by si titul odniesol on. Energická bodka za vydareným hudobným sviatkom.  

Čo do hudobných kvalít mal tohtoročný koncert Dve v jednom vysoké ambície a tie koniec koncov aj splnil. Vsadil na menej známe mená, na druhej strane si to odniesla dosť nízka návštevnosť. Patrí sa dodať, že v podobnom - viac umeleckom ako komerčnom - duchu by mala pokračovať väčšina z pripravovaných podujatí v ospevovanom roku 2013. Vzhľadom k masovému vkusu tunajšieho (a vlastne celosvetového) publika pôsobí snaha organizátorov ako utópia, no o to viac nám neskôr môžu pokrmy pre labužníkov z dna obrovského hrnca chutiť.

Autor: Marek Danko
Ilustračné foto: Lenka Šindelářová - Danbarta.cz

Súvisiaci interpreti: Dan Bárta, Katarína Koščová