Stovky fanúšikov sa v stredu večer stretli v zaplnenej Starej tržnici, aby na Slovensku opäť privítali americkú popovú speváčku Macy Gray. Európske turné s rovnomenným názvom síce nalákalo priaznivcov speváčky na nový jazzový šat jej posledného albumu Stripped, z toho však zaznelo príliš málo, a tak koncert paradoxne neodhalil nič, čo by sme už nepoznali.
Skupine veľké pódium pristalo, samotnému vystúpeniu však škodil nevybrúsený zvuk Starej tržnice. Texty, ktoré sú v tomto žánri dôležité viac než inde, tak v prednej časti sály občas zanikali a precízny zvuk kapely sa zlieval do monotónnejšej línie. Zo skladieb odznelo Dobré ráno, starší Tour Life či minuloročný singel Víťaz, ku cti však muzikantom slúžil aj veľký priestor pre improvizáciu. Energiu vystúpenia otočila atmosferická a strhujúca skladba Pohľady, ktorá bola vynikajúcou bodkou koncertu.
Zdroj: Marko ErdViac fotiek z koncertu Solid MoveNechala na seba čakať
Nasledovalo čakanie na hlavnú hviezdu večera s krátkou prestavbou pódia. To spolu s technickou pauzou trvalo dobrých 50 minút, čo sa začínalo stretávať aj s nevôľou publika. Speváčka však na seba v rámci tohto turné necháva čakať aj v iných európskych metropolách. Vo veku 49 rokov má na to možno svoje dôvody.
Macy Gray je tak trochu čudáčka z inej planéty. Aj napriek vášni k hudbe speváčkou byť nemala. "Nemá na to hlas," znel rozsudok ľudí v biznise nad jej nezdravo zastretým chrapľavým vokálom. A tak sa Macy uskromnila s písaním tvorby pre iných vokalistov, až kým sa jeden z nich nestihol dostaviť na nahrávanie. Tu niekde sa začala písať história speváčky-nespeváčky Macy Gray, ktorá si od náhodnej nahrávky v štúdiu stihla na svoje konto pripísať aj najprestížnejšie hudobné ocenenie Grammy.
Hudobníčka má okrem zvláštneho hlasu navyše aj svojskú gestikuláciu a pohyby, čím je ako stvorená pre bizarný svet šoubiznisu. Na pódium v bratislavskej tržnici síce prišla s polhodinovým omeškaním, za to však v o číslo väčších topánkach. Aj to však dotvára jej charakter. Je to postavička, ktorá v minúte zrástla s pódiom, esteticky štylizovaným do podoby intímnej obývačky.
Zdroj: Marko ErdKapela bola špičková, no jazz zostal iba na albume
Koncert otvorila energickou skladbou Relating to a Psychopath z albumu The Id (2001), ktorá je typická práve speváčkiným špecifickým frázovaním. Na úvod energická bomba, ktorá navyše naznačila, že Macy na koncerte nebude žánrovo vybiehať zo zabehnutých koľají popu a R&B. Skladba bola takisto výbornou pôdou pre predstavenie kapely v slušivých oblekoch. Za klávesmi sa tak po ľavej strane pódia predviedol Billy Wes, zatiaľ čo klávesy na náprotivnej strane obsluhoval Jon Jackson, vizuálne pripomínajúci rapera will.i.ama. Svoj hlavný nástroj príležitostne zamieňal s efektmi, melodikou, či vynikajúcou hrou na saxofón. Škoda len, že tých zrnitých "čiernych" saxofónových sól nebolo viac.
Špičkové obsadenie bolo vidieť aj v rytmickej sekcii. Za bicie si sadol talentovaný muzikant izraelského pôvodu Tamir Barzilay, kým basgitaru obsluhoval jediný muž bielej pleti Caleb Speir. Kapela na pódiu bola špičkovou čo do techniky, rovnako excelovala aj výbornými nápadmi a prevedením skladieb. Hlavným stavebným kameňom večera bol však beat. Spolu s frázovaným spevom, pri ktorom sa Macz akoby mierne nekoordinovanými pohybmi v úvode len dostávala do formy, bol koncert miestami viac rytmický než melodický. Osobne som mala spočiatku problém rozoznať, kedy prechádza zo spevu do hovoreného slova.
Zdroj: Marko ErdRodáčka z Cantonu v štáte Ohio prekvapila počas večera hneď niekoľkokrát. V prvom rade dramaturgiou samotného turné, ktoré si mnoho z návštevníkov (aj samotný promotér koncertu) vysvetlilo ako podporné turné k jej poslednému, jazzovo ladenému štúdiovému albumu Stripped (2016). Koncertný setlist však neprešiel dramatickými úpravami, viac pripomínal jej prvý bratislavský koncert z roku 2009 ako tracklist nového albumu. Ako jediná novinka zaznela pieseň Anabelle, zo starších skladieb, ktoré sa na ňom objavili tiež, to boli ešte She Ain't Right For You (pôvodne 2003), Sweet Baby (2001) a najväčší hit speváčky I Try (1999), tie však samozrejme hrávala aj v minulosti.
Samotná nahrávka pritom priniesla nielen nové piesne, ale najmä žánrovú transformáciu umelkyne, a tak v sebe mnoho z prítomných živilo oprávnené očakávania, že speváčka v duchu svojho "striptízového" albumu zhodí aj svoj R&B/popový kabát. Gray však oproti svojim predošlým koncertom toho veľa nezmenila. Kto sa teda napriek propagácii "jazzovejšej Macy Gray" tešil na popovú divu, ako ju pozná, a obával sa "jazzovej nudy", ostal potešený. (poznámka redakcie: O jazzovej nude väčšinou hovoria ľudia, ktorí jazzu nerozumejú. Autorka k nim nepatrí, preto je toto spojenie v uvodzovkách.)
Zdroj: Marko ErdMacy Gray v Bratislave - pozrite si celý fotoreport z koncertuRozpačitý rozbeh, skvelá gradácia a príliš skorý záver
Mnohých zaskočil aj ťažkopádnejší začiatok koncertu, energia však s pribúdajúcimi skladbami prúdila a gradovala, čo bolo citeľné už pri piesni Caligula z debutového albumu speváčky On How Life Is (1999). A to aj napriek tomu, že publikum sa na anglické texty veľmi nechytalo. Samotná komunikácia speváčky sa teda poväčšine okliešťovala len na snahu rozprúdiť publikum k spevu či tancu. K prvému vrcholu večera došlo paradoxne pri skladbe, ktorá nepochádza z repertoáru Macy Gray. Coververzia známeho hitu Creep od skupiny Radiohead patrila medzi najsilnejšie momenty aj na spomínanej slovenskej premiére speváčky pred ôsmimi rokmi. Aj tentoraz išlo o výborné číslo, ktoré ešte umocnili vynikajúce sóla sprievodných muzikantov, ponechaných na pódiu osamote.
Gray medzitým vymenila slušivý kostým za šaty s kovovým leskom a boa, pričom jej nový outfit predchádzal rovnako odviazanej skladbe Sexual Revolution. "Dnes večer tu nikto nebude 'cool', každý bude len sám sebou. Je to vaša šanca, tak ju nepokazte," uviedla speváčka titul, v rámci ktorého kapela plynule prešla do hitu Roda Stewarta Do Ya Think I'm Sexy?. Rovnakým spôsobom predlžovala formácia počas večera vcelku úsporný koncertný set dvanástich skladieb hneď niekoľkokrát. Stalo sa tak aj v závere už zmieňovanej hitovky I Try, v rámci ktorej Macy Gray premostila do hitu Boba Marleyho Everything's Gonna Be Alright. Ani to však nebola žiadna novinka, spravila tak už v roku 2000 na známom Montreux Jazz Festivale a určite aj mnohokrát potom.
Záver patril poďakovaniu a rozdávaniu darčekov. Vzdušnou čiarou sa tak k divákom dostal setlist, kvety od organizátora, či uterák, ktorým si Macy provizórne utrela intímne partie. A hoci zmysel pre humor ju ešte neobchádza, chuť na prídavky sa už neobjavila. Terčom kritiky na sociálnych sieťach sa tak stala nielen nedokonalá akustika priestoru, ale aj príliš krátke trvanie koncertu (len niečo vyše hodiny) a u niektorých aj samotný pódiový prejav hlavnej hviezdy večera. Je jasné, že v dobách predtým, než sa u nej začala prejavovať bipolárna porucha, pôsobila presvedčivejšie. Na druhej strane reči o speváčke, ktorú to už nebaví a podala slabý výkon, nie sú celkom na mieste. Svedčí o tom aj fakt, že s vytrvalými fanúšikmi sa po koncerte ochotne stretla na autogramiáde. A u tých sklamanejších si snáď napraví reputáciu ďalším slovenským koncertom. Veríme, že už čoskoro a naozaj v novom šate.
Setlist z koncertu Macy Gray v Bratislave:
(8. 3. 2017, Stará tržnica)
1. Relating to a Psychopath
2. Why Didn't You Call Me
3. Do Something
4. Caligula
5. Creep
6. Annabelle
7. She Ain't Right For You
8. Sweet Baby
9. Sexual Revolution
10. Beauty In The World
11. I Try
12. My Way
Autorka: Júlia Šimková
Foto: Marko Erd
Súvisiaci interpreti: Macy Gray
