Hlavná stránka

>

Magazín

>

Reportáže

>

Džezáky oslávili 10. výročie jarnej edície žánrovou všehochuťou

Džezáky oslávili 10. výročie jarnej edície žánrovou všehochuťou

11.04.2017 - 08:30 | redakcia

Cestu naprieč kontinentmi, ale aj žánrovú všehochuť priniesli aprílové Bratislavské jazzové dni. Desiate výročie jarnej edície festivalu voňalo transkontinentálnou exotikou, prinieslo však aj vážne témy s výzvou k politickému aktivizmu.


Piatkový večer jarných džezákov sa už tradične niesol v znamení všehochute troch účinkujúcich. Podobne ako minulý rok, aj tohtoročný trojkoncert neotváral líder, ale líderka - izraelská speváčka Sivan Arbel. Býva už nepísaným pravidlom, že čo Izraelčan, to talentovaný umelec. V podobnom duchu uvádzal mladučkú vokalistku aj jeden z organizátorov festivalu Peter Lipa, ktorého temperamentná deva zaujala na showcaseovom festivale v zasľúbenej zemi.

Práve orientálne prvky výrazne ozvláštnili prejav hlavnej protagonistky, ktorý aj vďaka štúdiám v New Yorku sleduje skôr západné jazzové tradície a postupy. Speváčka sa prejavuje aj ako skladateľka a aranžérka. Muzikantsky ju sprevádza trio pozostávajúce z bicích, klávesov a basgitary. Okrem dynamickej basy bolo možné zaregistrovať výraznejšie hudobné momenty aj počas jednotlivých duelov, na ktoré speváčka postupne vyzvala každého člena kapely. A hoci sa Sivan Arbel nebojí prijímať vokálne výzvy, aj v týchto polohách bolo zjavné, že ešte musí spevácky dozrieť. Jej vokálny potenciál je však nepopierateľný.

Sivan Arbel, Jarné BJD v Ateliéri Babylon 7.4.2017Sivan Arbel so svojím triom

Najočakávanejším bol koncert druhého hosťa večera, zakladajúceho člena a klaviristu oceňovaného brooklynského kolektívu Snarky Puppy. Viacnásobný držiteľ Grammy Bill Laurance sa už na džezákoch objavil dva roky dozadu v rámci spomínanej vplyvnej formácie, tentoraz však na pódium Ateliéru Babylon priniesol svoj vlastný naratívny svet. Pred slovenským publikom zaznela skladba Madeleine, ktorú čerstvý ženáč venoval svojej manželke, ale aj Aftersun - pieseň z minuloročného albumu s rovnomenným názvom, inšpirovaná dokumentárnymi filmami o kozme.

Lauranceovi robili muzikantskú spoločnosť kontrabasista Chris Hyson a bubeník Joshua Blackmore, počas vystúpenia sa však výraznejšie neprejavovali. Mohla za to zrejme lyrickosť a intimita, ktorá sa výrazne niesla celým vystúpením tohto tria. Energiu koncertu otočilo v závere Blackmoreove bubenícke intro k skladbe Red Sand. Predchádzal jej aj prejav lídra o nesúhlase s Brexitom, pričom jeho osobná výpoveď sa dotkla aj témy európskej súdržnosti a potrebe viac sa po udalostiach v Británii politicky angažovať.

Bill Laurance, Jarné BJD v Ateliéri BabylonBill Laurance (Snarky Puppy) predstavil svoju sólovú tvorbu

Záver večera sa rozhodne neniesol v melancholickej nálade. Vďaka za to patrila aj kubánskej acapella formácii Vocal Sampling. Šesť spevákov, šesť "vokálnych nástrojov". Zoskupenie síce nemalo s jazzom mnoho spoločného, kubánsky rytmus však rozvibroval energiu v sále priam okamžite. Pokiaľ ide o kvalitu vystúpenia, to malo aj silné aj slabé stránky. Problémom a cappella hudby je, že sa u nej bude vždy posudzovať miera autenticity imitácie zvukov i dobre zvládnutých harmónií.

Ak ste napríklad fanúšikom beatboxu s maximálnym počtom odpozeraných majstrovstiev sveta v danom žánri, koncert zrejme nebude spĺňať vaše očakávania. Rovnako parodicky miestami pôsobili aj vysoko posadené tóniny. A hoci obrovský úspech zožalo verné kontrabasové sólo v podaní Pedra Guillerma Bernarda Cota, vrcholom večera boli pre mnohých skôr preverené hity Every Breathe You Take či Hotel California.

Vocal Sampling, Jarné BJD v Ateliéri BabylonVocal Sampling - a cappella formácia z Kuby

Jarné džezáky určite potešili mnoho z prítomných, môj osobný pocit však je, že tento rok išlo skôr o priemernejšiu hudobnú dramaturgiu. A hoci bol Bill Laurance najvýraznejším momentom večera, udivuje aj tradícia promotérov, ktorí v poslednej dobe opakovane lovia v "snarkypuppy" vodách.

V čase, keď sa o progres na súčasnej jazzovej scéne zasluhujú viacerí oceňovaní virtuózni umelci, ktorí sa na Slovensku objavujú len sporadicky, prípadne v tuzemsku ešte nemali možnosť vystúpiť (ako príklad nech slúži vo Viedni často sa vyskytujúci losangelský saxofonista Kamasi Washington), sa džezáky upínajú prevažne k masovejšej, menej progresívnej a konzervatívnejšej tvorbe. Možno však ide len o jednotlivé edície, nie dramaturgický trend, preto sa radi necháme prekvapiť, s čím v októbri vyrukuje jesenná verzia festivalu. 

Autorka: Júlia Šimková
Foto: Facebook.com/bjd.sk


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti