Cestu naprieč kontinentmi, ale aj žánrovú všehochuť priniesli aprílové Bratislavské jazzové dni. Desiate výročie jarnej edície festivalu voňalo transkontinentálnou exotikou, prinieslo však aj vážne témy s výzvou k politickému aktivizmu.
Práve orientálne prvky výrazne ozvláštnili prejav hlavnej protagonistky, ktorý aj vďaka štúdiám v New Yorku sleduje skôr západné jazzové tradície a postupy. Speváčka sa prejavuje aj ako skladateľka a aranžérka. Muzikantsky ju sprevádza trio pozostávajúce z bicích, klávesov a basgitary. Okrem dynamickej basy bolo možné zaregistrovať výraznejšie hudobné momenty aj počas jednotlivých duelov, na ktoré speváčka postupne vyzvala každého člena kapely. A hoci sa Sivan Arbel nebojí prijímať vokálne výzvy, aj v týchto polohách bolo zjavné, že ešte musí spevácky dozrieť. Jej vokálny potenciál je však nepopierateľný.
Zdroj: Facebook.com/bjd.skSivan Arbel so svojím triomNajočakávanejším bol koncert druhého hosťa večera, zakladajúceho člena a klaviristu oceňovaného brooklynského kolektívu Snarky Puppy. Viacnásobný držiteľ Grammy Bill Laurance sa už na džezákoch objavil dva roky dozadu v rámci spomínanej vplyvnej formácie, tentoraz však na pódium Ateliéru Babylon priniesol svoj vlastný naratívny svet. Pred slovenským publikom zaznela skladba Madeleine, ktorú čerstvý ženáč venoval svojej manželke, ale aj Aftersun - pieseň z minuloročného albumu s rovnomenným názvom, inšpirovaná dokumentárnymi filmami o kozme.
Lauranceovi robili muzikantskú spoločnosť kontrabasista Chris Hyson a bubeník Joshua Blackmore, počas vystúpenia sa však výraznejšie neprejavovali. Mohla za to zrejme lyrickosť a intimita, ktorá sa výrazne niesla celým vystúpením tohto tria. Energiu koncertu otočilo v závere Blackmoreove bubenícke intro k skladbe Red Sand. Predchádzal jej aj prejav lídra o nesúhlase s Brexitom, pričom jeho osobná výpoveď sa dotkla aj témy európskej súdržnosti a potrebe viac sa po udalostiach v Británii politicky angažovať.
Zdroj: Facebook.com/bjd.skBill Laurance (Snarky Puppy) predstavil svoju sólovú tvorbuZáver večera sa rozhodne neniesol v melancholickej nálade. Vďaka za to patrila aj kubánskej acapella formácii Vocal Sampling. Šesť spevákov, šesť "vokálnych nástrojov". Zoskupenie síce nemalo s jazzom mnoho spoločného, kubánsky rytmus však rozvibroval energiu v sále priam okamžite. Pokiaľ ide o kvalitu vystúpenia, to malo aj silné aj slabé stránky. Problémom a cappella hudby je, že sa u nej bude vždy posudzovať miera autenticity imitácie zvukov i dobre zvládnutých harmónií.
Ak ste napríklad fanúšikom beatboxu s maximálnym počtom odpozeraných majstrovstiev sveta v danom žánri, koncert zrejme nebude spĺňať vaše očakávania. Rovnako parodicky miestami pôsobili aj vysoko posadené tóniny. A hoci obrovský úspech zožalo verné kontrabasové sólo v podaní Pedra Guillerma Bernarda Cota, vrcholom večera boli pre mnohých skôr preverené hity Every Breathe You Take či Hotel California.
Zdroj: Facebook.com/bjd.skVocal Sampling - a cappella formácia z KubyJarné džezáky určite potešili mnoho z prítomných, môj osobný pocit však je, že tento rok išlo skôr o priemernejšiu hudobnú dramaturgiu. A hoci bol Bill Laurance najvýraznejším momentom večera, udivuje aj tradícia promotérov, ktorí v poslednej dobe opakovane lovia v "snarkypuppy" vodách.
V čase, keď sa o progres na súčasnej jazzovej scéne zasluhujú viacerí oceňovaní virtuózni umelci, ktorí sa na Slovensku objavujú len sporadicky, prípadne v tuzemsku ešte nemali možnosť vystúpiť (ako príklad nech slúži vo Viedni často sa vyskytujúci losangelský saxofonista Kamasi Washington), sa džezáky upínajú prevažne k masovejšej, menej progresívnej a konzervatívnejšej tvorbe. Možno však ide len o jednotlivé edície, nie dramaturgický trend, preto sa radi necháme prekvapiť, s čím v októbri vyrukuje jesenná verzia festivalu.
Autorka: Júlia Šimková
Foto: Facebook.com/bjd.sk
