Time To Fly je názov druhého sólového štúdiového počinu, ktorý slovenská basgitarová jednotka vydala po neuveriteľných trinástich rokoch. S prihliadnutím na posledné udalosti v slovenskom šoubiznise, Griglák svoj sólový "comeback" učinil menej okázalo, nadobudol ním však všetok rešpekt.

V útulnej klubovej atmosfére Music Gallery u Dežmára sa počas utorkového večera stretlo mnoho tvárí hudobnej sféry: súputníci, ktorí majú k slovenskej basovej legende blízko nielen muzikantsky, ale aj ľudsky. To bolo podľa slov Juraja Grigláka kľúčovým momentom aj k vzniku štúdiovej novinky. “Po všetkých tých finančných ťažkostiach by sa nahratie albumu pravdepodobne nebolo zrealizovalo, ak by za mnou neprišiel tento človek – zvukár Miro Širáň, ktorý album nahral bez nároku na honorár," uviedol pri krste hudobník, za ktorého hudobnou podporou nestoja mediálni ani sponzorskí giganti. Fakt, že na slovenskej hudobnej scéne musia prežívať aj velikáni uprednostňujúci kvalitu pred kvantitou, žiaľ asi nikoho z prítomných neprekvapil.

Ukážky z albumu Time To Fly:



Samotná príprava albumu Time To Fly trvala dokopy štyri roky. Griglák priznal, že išlo o mierne depresívny proces, nielen z hľadiska financií, ale aj dlhodobej prípravy komponovania a nahrávania albumu. Výsledok však depresívny rozhodne nie je, minimálne jeho živá verzia vzbudila rešpekt už po prvých tónoch hudobného entré. Aj keď ťažisko niektorých skladieb stálo na basgitare, rozhodne nešlo o žiadnu "one man show". Vyrovnaní spoluhráči v podobe Martina Valihoru (bicie), Eugena Vizváryho (klávesy), Petra Rajtla (perkusie), či súrodencov Michala (gitara) a Štefana Bugalovcov (vibrafón) vytvorili skvelú hudobnú formáciu, ktorá dýchala a pulzovala zohratosťou a citlivým prístupom jednotlivých muzikantov k novým aj starším hudobným kúskom basgitaristu.

Talent, o ktorom ešte budeme počuť

Skvelá ukážka muzikantského umenia, ktorá bola umocnená aj príchodom ďalšieho z hostí - rakúskeho muzikanta so slovenskými koreňmi, Andreasa Erda. Iba 20-ročný gitarista zaujal exceletne zvládnutými gitarovými technikami, ktorými behom večera ašpiroval na titul nového Johna Petrucciho. V skladbe zo staršieho Griglákovho repertoáru s názvom Mica potešil príjemne neobrúseným "raw feelingom", pričom do silnej zostavy skúsených hráčov zapadol ako rovnocenný partner.

"Ja v podstate neviem hrať, mojou výhodou je, že viem veľmi dobre imitovať," uzavrel so všetkou skromnosťou mladík, ktorý kontakt s Jurajom Griglákom nadviazal prostredníctvom zaslania svojich hudobných nahrávok. Prítomných však zaujal už len tým, ako sa počas prestávok v pódiovom hraní zamestnával vybrnkávaním do nezapojenej gitary, s ktorou sa pohyboval po priestoroch celého klubu. Vcelku postavička, mladý génius s muzikantskou diagnózou, o ktorom s určitosťou ešte budeme počuť.

Hudba, ktorá dýcha

Samotný koncert v nastavení vysokej latky nepoľavoval v priebehu celého večera. Zaujímavého materiálu v podobe harmónií či kompozičných motívov bolo dostatok. Na svoje si prišli aj milovníci všemožných basových efektov, na ktoré sme si už za tie roky u Grigláka zvykli. Namiesto zbytočného zmieňovania fretless, slapu a flažoletov mi však k pomenovaniu atmosféry omnoho viac sadne obyčajné prirovnanie.

Miestami jazzovo funkujúca kapela s precíznym timingom rytmickej sekcie totiž pripomínala ľudský tep a búšenie srdca, od ktorého sa odvíjali všetky náležité okolnosti. Pri takýchto momentoch na pódiu nevnímate žiaden dril ani kalkuláciu. Len "dýchanie cez hudbu" a chémiu, ktorá na pódiu namiešala skladby so silnou, lyrickou výpovednou hodnotou. Môj obľúbený "storytelling", pri ktorom muzikanti cez nástroje rozprávajú, sa tu udial na plnej čiare a zaujal aj pri voľnej jam session, ktorá pokračovala po prestávke s hosťujúcimi muzikantmi. Za zmienku stojí hudobný mentor a učiteľ Martina Valihoru bubeník Oldo Petráš, ale aj talentovaný syn hlavného protagonistu Daniel Griglák, ktorý spolu s otcom odohral basgitarový duet.

Snáď bol koncert ku krstu albumu práve demonštráciou toho, čo 51-ročný basgitarista zmieňoval pri vydaní albumu. "Myslím, že táto doska bude dosť univerzálna, aj keď to vlastne nie je najdôležitejšie... Keď má hudba posolstvo, a ja dúfam že má, verím, že osloví každého. V prvom rade chcem, aby v nej ľudia počuli nejakú emóciu, pretože hudba je o emócii. Proste keď to zareznouje s vnútrom, vtedy sa hudba trafila s cieľom."


Autorka: Júlia Šimková
Foto: Anna Raitl

Súvisiaci interpreti: Juraj Griglák