Slovenský hudobník, spevák a skladateľ Juraj Hnilica v sobotu 7. decembra odohral svoje vysnívané a dlho pripravované koncerty so symfonickým orchestrom. S trochou nadhľadu možno povedať, že sebe aj svojim fanúšikom pripravil predčasné Vianoce. Urobil tak na domácej pôde v budove Slovenského komorného divadla v Martine, ktorého hľadisko sa mu podarilo vypredať hneď dvakrát.
Na pódiu tak počas dvoch po sebe nasledujúcich koncertov strávil dovedna takmer štyri hodiny, no nebol to len jeden z najnáročnejších ale aj najkrajších dní v jeho kariére.
"Celé nebo sa otvorilo. Asi takto by som v jednej vete zhrnul svoj zážitok z tohto symfonického spojenia. Odohrali sme dva neskutočne skutočné koncerty, na ktoré s istotou nezabudnem do konca života. Od úvodného vstupu na pódium na prvom koncerte, až po odchod z pódia na druhom to bol pre mňa krásny sen a môžem povedať, že doposiaľ úplný vrchol mojej hudobnej kariéry. Takúto nálož úprimných, láskyplných emócií som teda ešte nezažil," hovorí s vďačnosťou a pokorou Juraj Hnilica.
"Po koncerte som nedokázal zaspať, iba som ležal v posteli, pozeral do plafóna, z očí mi tiekli slzy a na tvári som mal úsmev. Takto nejako si predstavujem definíciu absolútneho šťastia. Srdce mi zaplnila láska a v duchu som si hovoril, že ak by aj moja hudobná cesta mala skončiť teraz, bol by som s tým v zmierení a naplnení. Bola to prekrásna, rozprávková odmena za toľkú námahu, stres a zodpovednosť, ktorú som cítil pri realizovaní tohto môjho veľkého sna."
"Obrovské ďakujem patrí každému, kto čo i len maličkým dielom prispel k realizácii tohto môjho životného koncertu. Diváci boli tak krásni a citliví, že bola radosť byť s nimi v jednom spojení. Spoločne sme zažili jednu obrovskú oslavu života a hudby ako takej. Pre takéto momenty sa oplatí žiť. Pre takéto okamihy sa oplatí veriť v lásku a nechať sa ňou viesť pri realizovaní našich snov. Ďakujem," dodáva obľúbený spevák a pesničkár, ktorý v spolupráci so Slovenskými symfonikmi (pár dní predtým hrali v Bratislave na svetovej premiére projektu Depeche Note) svoju tvorbu pozdvihol na novú úroveň.
Zážitok z koncertu umocnilo pódium vyzdobené veľkými krídlami, na ktorých sa premietala projekcia. Pod nimi sa stretlo takmer 60 hudobníkov a hudobníčok – 47-členný symfonický orchester, Jurajova kapela a šarmantné vokalistky. Napriek veľkoleposti a profesionálnej organizácii celej udalosti spevák zostal sám sebou a jeho komunikácia s publikom bola veľmi otvorená, nežná a intímna, tak ako sú jeho fanúšikovia zvyknutí pri jeho bežných vystúpeniach.
Tentokrát to však bežné stretnutie rozhodne nebolo a bola to nielen nezabudnuteľná oslava hudby, ale aj výnimočného spojenia umelca so svojím publikom. Mnohí z prítomných totiž jeho kroky sledujú od úplného začiatku kariéry a dokázali presne precítiť, čo preňho tento deň znamenal.
Jurajove piesne prearanžovali do symfonickej podoby Varhan Orchestrovič Bauer a Dominik Svoboda. Dirigentskú taktovku držal Varhan Bauer, ktorého emocionálne temperamentný prejav skvele dopĺňal vrúcnosť a energiu Juraja Hnilicu. Samotný spevák sa na koncerty pripravil naozaj zodpovedne, podal bezchybný výkon a predstavil sa aj tak, ako ho poznáme zo sólových koncertov – s gitarou či fujarou.
Na koncerte zazneli všetky najobľúbenejšie piesne z jeho tvorby ako Každé ráno, ktorú venoval svojej rodine, Uletení anjeli, ktorej zvuk orchestra obzvlášť pristane, Pieseň života, ktorá hrala farbami a úsmevom, Blázon či podmanivé vyznanie Lúkam, riekam, horám. Juraj si trúfol aj na Žbirkovu Atlantídu, s ktorou sa postaral o zimomriavky, tie následne pokračovali aj pri jeho najznámejšej vlastnej piesni Aká si krásna.
Práve cez ňu sa v roku 2015 vďaka vystúpeniu v televíznej šou Česko Slovensko má talent dostal do povedomia širšej verejnosti. Mnohí z divákov naňho medzitým možno už aj zabudli, no tí, čo Juraja Hnilicu aktívne sledovali aj po súťaži, určite neľutujú. Za tie roky totiž pravidelne prichádza s novou tvorbou, ktorá má dušu, a ukázal ju aj pri spojení s orchestrom. Podľa reakcií sa dá predpokladať, že nie poslednom.
Setlist koncertu Juraja Hnilicu so symfonickým orchestrom:
(7. 12. 2024, Národný dom / Slovenské komorné divadlo, Martin)
- Krídla z pavučín
- Každé ráno
- Usmej sa na život
- PieSen života
- Uletení anjeli
- Kristián
- Spúšť
- V sebe lásku stretnúť
- Lúkam, riekam, horám
- Blázon
- Atlantída
- Aká si krásna
- Zrkadlá
- S láskou posledný mesiac sa lúči
Obsadenie:
- Dirigent: Varhan Orchestrovič Bauer
- Orchester: Slovenskí symfonici (členovia SOSR)
- Kapela: Adrián Simonides, Matej Richtarčík, Martin Cibulka, Milan Hatala
- Vokalistky: Monika Kyšková, Chantal Calcagni
- Scénograf: Jaroslav Válek
- Zvuk: Miroslav Spevák
- Video: Miroslav Hamar
- Projekcia, svetlá: Martin Kramár, Pavol Jánsky
Text: Hudba.sk (článok spracoval Patrik Marflák zo spísaných dojmov návštevníka koncertu, básnika, textára a hudobníka Jána Martona, doplnených o vyjadrenia Juraja Hnilicu)