Hlavná stránka

>

Magazín

>

Reportáže

>

Pohoda vo štvrtok spomínala na nešťastnú trinástku, november '89 aj Jara Filipa

Pohoda vo štvrtok spomínala na nešťastnú trinástku, november '89 aj Jara Filipa

12.07.2019 - 14:00 | Patrik Marflák

Program úvodného dňa festivalu Pohoda priniesol na hlavnom pódiu prvé veľké zahraničné mená, no najsilnejšie momenty priniesli koncerty na ostatných pódiách. Vystúpenia slovenských a českých umelcov sa niesli v znamení troch okrúhlych výročí.


Prvým bolo desať rokov od tragédie v roku 2009. Po páde najväčšieho krytého stanu, ktorý spôsobilo pochybenie nemeckého dodávateľa, bol 13. ročník festivalu zrušený, stĺpy nedbalo ukotvenej stavby zranili desiatky ľudí a dvaja mladí ľudia prišli o život. V stane, ktorý stojí na rovnakom mieste, sa od ročníka 2010 každý rok koná posledný programový bod festivalu - ekumenická bohoslužba, ktorá v nedeľu ráno nebude chýbať ani tentokrát. Až doteraz sa však nikdy na tomto pódiu nekonal otvárací koncert festivalu.

Zimomriavky na úvod

Keď znie na Pohode klasická hudba, väčšinou je to spojené so silnou myšlienkou, témou, či pocitom, na ktorý hudba nadväzuje a umocňuje ho. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade, kedy ťaživé spomienky na nešťastnú udalosť spred 10 rokov sprevádzal Symfonický orchester Slovenského rozhlasu v špeciálnom programe s troma svetovými premiérami diel mladých slovenských autorov, ktoré vznikli na objednávku festivalu. Skôr, než sme si mohli vypočuť, ako najsmutnejší moment v jeho histórii hudobne spracovali Michal Paľko, Lucia Chuťková a Miroslav Tóth, stanovila temnú, rozjímavú a hlbokú atmosféru koncertu obnovená premiéra Symfónie č.1 výnimočného slovenského skladateľa Ilju Zeljenku z roku 1953.

Aj on bol v čase jej vzniku mladým autorom, pričom predtým, ako svoje prvé veľké dielo napísal, mal na konte len niekoľko klavírnych skladieb. Orchester pod vedením dirigenta Mariána Lejavu podal sústredený výkon a nenechal sa vyrušiť ani občasným potleskom uprostred kompozícií (viac než polhodinové dielo pozostáva zo štyroch častí), ktorým akoby diváci uvoľňovali svoje emócie z hudby plnej napätia a pocitu hrozby, pred ktorou nemožno uniknúť. Je naozaj obdivuhodné, ako dokáže Pohoda prostredníctvom hudby komunikovať ťažké témy a potvrdila to aj teraz, keď išlo o výročie zásadnej udalosti zo svojej vlastnej histórie, ktorá výrazne zmenila charakter festivalu a s ktorou sa organizátori musia vnútorne vyrovnávať dodnes.

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, PohodaSymfonický orchester Slovenského rozhlasu na Pohode 2019

Prvý z trojice mladých skladateľov Michal Paľko, známy z kapely Mojše Band, si svoju skladbu aj zahral a jeho spojenie "kriku" majestátnej fujary s orchestrom bolo elektrizujúce. Nemenej silné momenty potom priniesli aj Lucia Chuťková v skladbe Pulse a najmä Miro Tóth, ktorého kompozícia s názvom Antilopa by určite zaujala aj techno legendu Jeffa Millsa (na festivale zahrá dnes). Podľa vlastných slov sa hudobník snažil vytvoriť skladbu, ktorá spája spomienku a povzbudenie. Podarilo sa a bol to skvelý záver koncertu. Ten opäť potvrdil, že najsilnejšou stránkou Pohody sa v posledných rokoch stali práve špeciálne projekty a vystúpenia, pri ktorých ide o viac než len o hudbu. (Prečítajte si viac o jednotlivých skladbách a ich autoroch)

Po zimomriavkovom otvorení nasledoval prvý koncert na hlavnom pódiu, ktorý musel zákonite priniesť uvoľnenie atmosféry. Izraelská skupina Lola Marsh je na to ideálnou voľbou. O vzájomnej zamilovanosti tejto sympatickej indie/dream-popovej pätice a Pohody sa toho popísalo dosť - od roku 2014 to bol už ich štvrtý koncert na festivale a na Slovensku odohrali aj ďalšie koncerty. Naposledy minulý rok na Valentína v bratislavskej Refinery Gallery, kde prvýkrát zaradili do setlistu aj slovenskú pieseň Čerešne. Teraz si ju speváčka Yael Shoshana Cohen šarmantnou slovenčinou s veľkým diváckym úspechom zanôtila opäť, nie však naposledy. Zopakovala si aj spoločné vystúpenie s mladou slovenskou speváčkou Ninou Kohoutovou. Mimochodom, práve ona jej odporučila legendárnu skladbu Jara Filipa. Príjemný podvečerný koncert pri hrejúcom slnku bol možno posledným s typicky letnou pohodovou atmosférou - dnes a zajtra má byť nad letiskom zatiahnuté a predpovede hlásia aj dážď.

Yael z Lola Marsh a Nina Kohoutová, Pohoda 2019Lola Marsh a Nina Kohoutová

Oslava slobody

Na Pohode sa vo štvrtok spomínalo aj na november 1989. Postaral sa o to jeden zo symbolov československého odporu voči komunizmu, kapela The Plastic People of The Universe. Charizmatický spevák, skladateľ a básnik Vratislav Brabenec sa okrem svojich spoluhráčov obklopil aj orchestrom Filharmonie Brno a zahrali program "Co znamená vésti koně". Ten prvýkrát zaznel v roku 1981 na utajenom koncerte v čase, kedy bola kapela zakázaná, teraz ho mohli predstaviť pred niekoľkými tisíckami fanúšikov na festivale, ktorý má slobodu a demokratické hodnoty priamo vo svojej DNA.

Symbolický význam tohto koncertu v roku 30. výročia revolúcie nemôže poprieť nikto, hudobne to však pre neskôr narodených a nezainteresovaných nebol najzáživnejší koncert večera. Mnohí si to preto zamierili naspäť do najväčšieho krytého stanu, kde festival odštartoval. Kapela Para, ktorá je na Pohode ako doma, ho eufóriou a ľuďmi zaplnila až po okraj. Koncerty bratislavskej partie sú presným opakom pietnej atmosféry, ktorá v Sporke vládla pár hodín predtým, napriek tomu by aj tu bol priestor na malé pripomenutie nešťastnej trinástky.

V predposlednej skladbe vystúpenia Abstinent totiž v pôvodnej štúdiovej verzii hosťujú raperi Opak a Moe zo skupiny A.M.O., ktorá práve vystupovala, keď stan v roku 2009 spadol. Ich návrat na to isté pódium po desiatich rokoch by určite bolo silným momentom nielen pre nich samotných. No nestalo sa a Lasky skladbu odspieval sám, resp. s výdatnou pomocou fanúšikov. Tí s kapelou spievali nielen najväčšie hity, ale aj skladby z aktuálneho albumu Našou krajinou (2018), pričom na pódiu privítali aj hostí, napríklad violončelistu Jozefa Luptáka v podmanivej piesni Linda, ktorú Matúš Vallo napísal pre svoju manželku.

"Indie boyband", ktorý sa oplatí sledovať

Zahraničným headlinerom prvého večera bola britská indie-popová skupina The 1975. Jedna z najdrahších kapiel tohto ročníka ponúkla hudobne aj vizuálne prepracovanú šou, v ktorej sa zjavne myslelo na každý detail. Napriek tomu nešlo o sterilný koncert svetovej hviezdy. Najvýraznejšou postavou kapely je frontman Matty Healy, ktorý má od suchej strojenosti ďaleko - vo svojich príhovoroch, ale aj počas samotného spevu, je dostatočne čudným elementom na to, aby ste túto skupinu nemohli označiť za sladký boyband bez vlastného ksichtu. Hudobne sa pritom The 1975 miestami štylizujú presne do polohy akéhosi indie boybandu, no ich vzory a inšpirácie sú naozaj pestré a je to počuť. Kvarteto hudobníkov, ktoré spolu hrá už od strednej školy, hrá akoby zjedlo osemdesiate roky a urobilo z nich niečo nové, svieže a súčasné.

Platí to aj pre vizuálnu stránku s obrovským svetelným rámom a hip-hopovými tanečníčkami v kontraste s klasicky elegantným štýlom samotných hudobníkov. Kapela v textoch z minuloročného tretieho albumu A Brief Inquiry into Online Relationships rieši aj spoločenské témy, napríklad problém legálnej držby zbraní v skladbe I Like America & America Likes Me či rasizmus a policajnú brutalitu v singli Love It If We Made It, pričom práve tieto patrili k najsilnejším momentom koncertu. Štvorici však nechýba ani zmysel pre humor - napríklad vo videu k skladbe The Sound z roku 2016 pobavia úryvky z negatívnych recenzií na debutový album, ktoré kapela šikovne využila vo svoj prospech. Možno bolo v ich staršej tvorbe tej "osemdesiatkovosti" naozaj až príliš veľa, no vývoj skupiny The 1975 svedčí o tom, že sa vie aj na svoju minulosť pozrieť s nadhľadom a posúvať sa dopredu vážnejšími témami i hudobným progresom, ktorý vo viacerých skladbách ukázala aj na letisku v Trenčíne.

The 1975, Pohoda 2019The 1975 boli kvalitným prvým headlinerom Pohody 2019

Najlepší slovenský album patrí na hlavné pódium

Mladí Briti príjemne prekvapili, no väčšina ľudí by asi za najsilnejší koncert večera označila návrat projektu Bolo nás jedenásť. Ten bol naozaj veľkolepý, s "all-stars" hudobníckou zostavou a ešte viac hosťami ako pri premiére v roku 2017. Vtedy zazneli len skladby z rovnomenného albumu trojice Lasica-Satinský-Filip, teraz pri príležitosti nedožitej sedemdesiatky Jara Filipa, ktorému bol koncert venovaný, pribudli ďalšie.

Podrobne sme o tomto projekte písali pri nedávnom koncerte v bratislavskom NTC, tentoraz bol jeho priebeh aj zoznam hostí podobný, akurát pribudol raper Lyrik (ukázal, že Filipova pieseň Rodinné zázemie je prvý slovenský rap), Whisky zo Slobodnej Európy a spomínaná Yael Shoshana Cohen z kapely Lola Marsh (spolu s jej kapelníkom Gilom Landauom). Izraelská speváčka si pieseň Čerešne tentoraz zaspievala s jej pôvodnou interpretkou Zuzanou Kronerovou a bola to ďalšia perfektná ukážka toho, že Pohoda je miestom výnimočných hudobných spojení, nielen v rámci domácej scény. Mimochodom, Shoshana je izraelským ekvivalentom mena Zuzana a ďalšiu zaujímavosť v tejto súvislosti spomenula samotná Kronerová, ktorá si vraj raz v divadle zahrala postavu menom Shoshana. "Máme teda veľa spoločného," podotkla.



Rovnako krásna a dojímavá bola aj záverečná klaňačka dvoch desiatok umelcov. "Ďakujem, že zorganizovali tento koncert, na ktorom som sa mohol zúčastniť," skonštatoval v poslednom príhovore skromný spoluautor a interpret geniálnych nahrávok, ktoré v počas vystúpenia zazneli, Milan Lasica, ktorý je vo veku 79 rokov stále rovnako vtipný, pohotový a šarmantný ako vždy bol.

Akurát do mikrofónu hovorí dosť potichu, a tak jediné, čo koncertu chýbalo k dokonalosti, bol silnejší zvuk. Prišlo totiž toľko ľudí, že mnohí sa do priestoru s optimálnym nazvučením jednoducho nevošli. Intímnejšie piesne ako Vyletel vták či Za dedinou tak nevyzneli pre všetkých v plnej kráse a mohli im uniknúť aj niektoré príhovory a vtipy, ktoré si vymieňali maestro Lasica s Michalom Kaščákom. Ten sa pravidelne vyjadruje o Bolo nás jedenásť ako o najlepšom albume, aký kedy vznikol na Slovensku (v Európe, na svete a vo vesmíre). Aj preto by dávalo väčší zmysel, keby táto vylepšená repríza bola opäť na hlavnej scéne.

Bolo nás jedenásť v NTC, 24.6.2019Bolo nás jedenásť, už je nás dvadsať...

Tam sa po polnoci už pred trochu preriedenejším davom predstavil víťaz prestížnej Mercury Prize, londýnsky raper Skepta, ktorému by zase oveľa viac svedčila krytá scéna s klubovejším feelingom. Vystúpil totiž len sám s dídžejom a hlavné pódium bolo preňho skrátka priveľké. V pauzách medzi skladbami, ktoré boli niekoľkokrát až zbytočne dlhé, sa strácala energia a nočným chladom skrehnutí fanúšikovia sa o to ťažšie dostávali na vlnu špinavých grimeových beatov a rapu. Oživenie priniesol aspoň na pár minút hosť z raperovej crew Boy Better Know (nie som si istý, či to bol jeho brat JME, ale je to možné) - škoda, že nebol na pódiu počas celého koncertu. Skeptovi by sa určite zišiel hypeman, ktorý by aj interakciu s publikom posunul na inú úroveň a spravil by jeho set zábavnejším.

Hip-hop bude mať šancu na reparát už dnes večer, kedy sa na hlavnej scéne Pohody predstaví americká legenda The Roots. To už bude koncert plnohodnotnej živej rapovej kapely a vzhľadom na jej povesť, ktorá sa šíri aj vďaka účinkovaniu v šou Jimmyho Fallona, sa máme na čo tešiť. Ďalšími lákadlami dnešného programu sú švédska speváčka Lykke Li, britské soulové fenomény Michael Kiwanuka a Lianne La Havas, kanadský srandista Mac DeMarco, či ikony world music Calypso Rose a Amadou et Mariam, ktorí zahrajú s Blind Boys of Alabama. Slovenskú scénu zastúpia Peter Lipa, Medial Banana, Ultrazvuk, Gleb, Slobodná Európa, Dorota Nvotová, The Youniverse, B-Complex či Vojdi. Pohoda má dnes za sebou poludňajšiu diskusiu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, ale o tom ste si už určite prečítali inde (takže tam o tom môžete aj diskutovať...).

Autor: Patrik Marflák
Foto: Martina Mlčúchová
Video: Denník N


Zdielať na Facebooku

po ut st št pi so ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti