Nový projekt Thoma Yorkea bol doterajším vrcholom festivalu Pohoda. Frontman kapely Radiohead so svojimi spoluhráčmi ukázal, že si všetky superlatívy naozaj zaslúžia. Pred kapelou, v ktorej pôsobí aj basák Red Hot Chili Peppers či producent Nigel Godrich, vystúpili na festivale viaceré menšie mená, ktoré stáli za pozornosť.
Popoludnie patrilo osobitým ženským interpretkám. Očarujúco dievčenskú Maiu Vidal nasledovala Cathy Davey, ktorej sladký hlas sa zaradil k zástupu sympatických Írov, ktorí sú už tradičnou súčasťou Pohody. Iný pohľad na dievčenskosť priniesla Kate Nash – so svojou čisto ženskou kapelou v krátkych šatočkách predviedli odviazanú punkovú show. Kate odušu skákala, behala medzi ľuďmi, nechala sa nosiť na ich rukách a nakoniec to s vybranými odvážlivcami roztočila aj priamo na pódiu. Napriek drzým textom a nasadeniu hudobníčok však punková atmosféra nebola celkom autentická – hoci aj svoj najväčší hit Foundations Kate odspievala za doprovodu drsných gitár, jej produkcia stále čpí mainstreamovým popom.
Veľké očakávania vzbudzovalo vystúpenie iamamiwhoami – ako sa tajomný multimediálny projekt podarí preniesť do festivalového prostredia? Z teatrálnosti videí plných symbolov naživo zostalo len niekoľko artefaktov – veľký svietiaci kváder, hra so svetlom a vlasatý kožuch speváčky. Aj s pomocou týchto jednoduchých rekvizít Jonna Lee a jej spoluhráči dokázali vytvoriť v trenčianskom tanečnom stane hutnú atmosféru. Predovšetkým ale potvrdili, že odhliadnuc od celého vizuálneho aspektu majú dobrý základ – naplno sa ukázala sila ich skladieb, sofistikovane tanečných, vlniacich sa na hranici popu a experimentu. Hlas talentovanej Švédky si slovenské publikum celkom podmanil a vytvoril jeden z tých čarovných Pohoda momentov.
Večerný program hlavného pódia otvoril Tony Allen, pre mnohých návštevníkov neznáma legenda. V tomto prípade však prívlastok legendárnosti neznamená, že umelec má najlepšie časy a najvyššie ceny za sebou, ale opisuje jeho skutočný prínos svetovej hudbe. Pôvodný člen kapely Felu Kutiho vystúpil pred Atoms For Peace, projektom, ktorý priamo inšpiroval. Geniálny nigerijský bubeník so svojím doprovodom na najväčší stage priniesli world music, ktorá svojou pulzujúcou energiou oslovila aj ľudí neobľubujúcich tento "žáner". Ich rytmom plným života a čírej radosti z hudby sa jednoducho nedalo odolať.
Krásny tanec s atómami
Hlavnou hviezdou večera (a festivalu) však boli Atoms For Peace. Kapela predstavuje obrovský bookingový úspech nielen osobne pre Michala Kaščáka, dlhodobo sa usilujúceho o Radiohead – kapela zložená z hudobných mágov na vrchole tvorivých síl priniesla začiatkom roka výborný album Amok a patrí k svetovej špičke. Nielen z neho však čerpalo takmer dvojhodinové vystúpenie na Pohode, viac skladieb odznelo z Yorkeovho sólového debutu The Eraser (2006) a fanúšikovia sa dočkali aj lahôdok ako Rabbit In Your Headlights či raritnej skladby z katalógu Radiohead - Paperbag Writer.
Thom Yorke opisuje vznik svojho bočného projektu ako príjemné žúry kamarátov, ktorí spolu začali jamovať a nabaľovať svoje vlastné motívy na rytmy ľudí ako práve vyššie spomenutý Tony Allen. Flea priekopníkovi afrobeatu počas krátkeho príhovoru poďakoval za prínos do hudby a ocenil, že si po ňom mohol zahrať na rovnakom pódiu.
V sete obohatenom o dva bloky prídavkov sa piesne, ktoré môžu z nahrávok pôsobiť trochu chladne, naplno rozvinuli. Zásluhu na tom má predovšetkým autentická radosť, s ktorou sa členovia skupiny ponárajú do hudby. Počúvať a sledovať päť nadaných hudobníkov, ktorí milujú to, čo robia, je naozaj skvelý zážitok. Nielen miestami šamanské rytmy odkazovali k prazákladom toho, o čom vlastne hudba je – o zdieľaní, v ktorom sme na chvíľu všetci spolu a cez interpreta prežívame čosi viac než svoju každodennosť. A hoci od kapely kombinujúcej sily Radiohead a Red Hot Chilli Peppers sa očakáva veľa, Atoms For Peace prekonali všetky superskupinové nálepky a jednoducho urobili to podstatné – výborný koncert. A navyše - šance na Radiohead v pohodovom lineupe sa podľa usmiateho, večne tancujúceho Thoma v piatok podstatne zvýšili.
Pre tancachtivých druhý festivalový večer ešte pokračoval tanečným setom francúzskych Justice či eklektickým punkovým mixom Skip & Die. Prekonať Yorkeovu kapelu nebude ľahké, nešlo len o vrchol doterajšieho priebehu 17. ročníka, ale pre mnohých aj o jeden z najlepších koncertov v celej festivalovej histórii. O to väčšiu zvedavosť vyvoláva dnešný headliner Nick Cave and the Bad Seeds, pri ktorom sú očakávania rovnako vysoké.
Autorka: Michaela Kučová
Foto: Marko Erd
Súvisiaci interpreti: Atoms for Peace
