Po netradičnom štarte v piešťanskej Elektrárni pokračoval septembrový program festivalu Konvergencie na dobre známej pôde Slovenského rozhlasu. Aj keď je fundamentom podujatia vážna hudba, v druhý festivalový večer hral prím folklór, resp. world music, ale aj inštrumentálne verzie Stingových hitov.

Môj večer v obrátenej pyramíde sa tentokrát začal netradične - zdĺhavým hľadaním akéhokoľvek dokladu o zaočkovanosti. Môj slabší sociálny život v poslednom období zapríčinil aj neznalosť aktuálnych opatrení ako aj k neznalosti potrebného pin kódu. Po nadľudských výkonoch vo svete digitálnej rešerše sa však konečne dostávam do Veľkého koncertného štúdia rozhlasu s ikonickým gigantickým organom v pozadí. Aká doba, také intro príbehu. A mohol sa začať večer so Stingovým gitaristom.

Ľudovky a jazz v jednom

Predtým sa však pódia zhostila Zuzana Mojžišová, po boku mladých talentov ale aj dobre známeho Mikiho Škutu. Koncert odštartovala fujara Rasťa Andrisa, ktorý je na novom albume Mojžišovej zostavy Puščaňa titulovaný ako "pištec". Nečudo, počas koncertu totiž vystriedal niekoľko dychových nástrojov, z ktorých som časť nevedel identifikovať a keď som na chvíľu odvrátil svoju pozornosť, aby som si prehliadol aj ďalších členov kapely, už mal pri ústach iný nástroj. Sympatický výtvarník a etnograf si počas hodinového koncertu vydobil pozornosť a svojou "neakademickou" hrou a voľnosťou vdýchol celému projektu zaujímavé farby.

Tie výborne podporil skúsený Škuta, ktorý klasické dvojštvrťové rytmy ľudoviek miestami, nie zriedkavo, trochu okorenil. Je dobré vidieť skúsených majstrov, ako nezapadnú do vlastných schém a hľadajú nové inšpirácie. Atmosfére pridával zaujímavé prvky Stano Palúch s huslami či mandolínou a niekoľkými pedálovými efektmi, ktoré sa nebál využiť. Po štandardnejších aranžmánoch tak ku koncu prišli na rad aj experimentálne skladby.

koncert Puščaňa, Konvergencie 2021 Zdroj: Katarína Bubeníková, KonvergenciePuščaňa na Konvergenciách 2021 (foto: Katarína Bubeníková)

Najviac uletená bola práve titulná Puščaňa, ktorú zahrali v poslednej štvrťke programu. Ľudovka rusínskeho pôvodu začala éterickým introm a pomaly sa z nej vykľulo experimentálne monštrum s prvkami avantgardy a jazzu. Pre mňa určite vrchol koncertu. Síce to nie je  hudba, ktorú by som bežne počúval, na koncerte to však fungovalo dobre a určite by som si to rád vypočul aj so Šebanom a Rózsom, ktorí tiež boli pri zrode tohto projektu. 

Prečítajte si recenziu: Zuzana Mojžišová a jej ethno jazz: Ohromne silný unikát

Obavy boli zbytočné

Po krátkej prestávke prišiel hlavný protagonista večera Dominic Miller. Ten sa preslávil najmä ako dvorný gitarista Stinga. Tým však jeho pôsobenie v spoločnosti legiend hudobného priemyslu nekončí. Spolupracovali s ním aj Paul Young, Peter Gabriel, Tina Turner, Phil Collins, Youssou N'Dour, Eddi Reader, Katie Melua či Bryan Adams. Sting o ňom Hovorieva, že je jeho pravou aj ľavou rukou. "On nie je len gitaristom Stinga. Je to predovšetkým výborný interpret, ktorý hrá úžasne jazz, ale aj Bacha. Preto je pre mňa veľmi zaujímavým hosťom Konvergencií, mám pocit, že sem jednoducho patrí," vyjadril sa o ňom riaditeľ festivalu Konvergencie Jozef Lupták.

Priznávam, že na koncert som išiel s obavami a nevedel som, čo od nesporne skvelého gitaristu očakávať.  Môj dojem z nahrávok bol rozpačitý a niektoré skladby mi pripadali akoby to bol Sting, len bez Stinga. Na druhej strane je to aj dôkaz toho, že pravdepodobne najpopulárnejšie skladby, ktoré blonďavý Angličan vydal po rozchode s The Police, niesli výrazný Millerov rukopis. Bál som sa aj toho, že to bud  na môj vkus príliš jemné až ezoterické. Hneď prvá skladba však rozohnala všetky moje obavy a úvod koncertu patril niekoľkým energickým jazz-rockovým vypalovačkám.

Dominic Miller v Bratislave, Konvergencie 2021 Zdroj: Jarmila Uhlíková, KonvergencieDominic Miller s kapelou na festivale Konvergencie 2021 (foto: Jarmila Uhlíková)

Hudobník, ktorý najväčšiu časť koncertu odohral na typickej klasickej gitare s nylonovými strunami, sa napriek írsko-americkým koreňom narodil v Argentíne a latinsko-americká hudba v ňom zanechala hlboké stopy. Hudba postavená na rytmike a nečakaných a prešpekulovaných tichách (stoptimeoch) často zmiatla aj obecenstvo, ktoré si neraz pri strategickej "prestávke" myslelo, že je koniec skladby a začalo tlieskať. Millerov výborný timing a harmonický cit bol hlavným pilierom hudby, ktorá niesla jeho nezameniteĺný trademark, či už v prog-latinskom jazze ale rovnako aj v starých známych "stingovkách".

Bez skupiny skvelých hudobníkov, ktorých Miller na turné zozbieral, by to však nebolo ono. "Jedno, čo som sa naučil od Stinga, je obklopovať sa skvelými hudobníkmi," pochválil partiu muzikantov na sklonku koncertu. Výrazným elementom celej produkcie bol izraelský bubeník Ziv Ravitz, ktorý bol s Millerom priam prepojený a očný kontakt medzi nimi sa prerušil len zriedkavo. Ravitzova hra vynikajúco funguje s latino smerovaním Millera a okrem virtuóznych výkonov sa vyznačovala aj precíznou dynamikou. Na basgitare hral Belgičan Nicolas Fiszman, ktorý bol svojim mäkkým zvukom skvelou oporou pre takúto hudbu. Najviac sa predviedol klavirista Jacob Karlzon, ktorému dal Miller doslova voľnú ruku. Virtuóz zo Škandinávie to rozbalil na spôsob moderného severského jazzu a zo zatvorenými očami mi jeho hra pripomínala tragicky zosnulú legendu Esbjörna Svenssona.

Dominic Miller v Bratislave, Konvergencie 2021 Zdroj: Katarína Bubeníková, KonvergencieDominic Miller s kapelou (foto: Katarína Bubeníková)

Skladby z najnovšieho albumu Absinthe v koncertnom energickom šate striedali staré známe stingovské šansóny. Tie však pod rukou hudobníkov vyzneli tiež živšie a skrývali v sebe nové a nečakané prvky, ktoré nevyrušovali, ale naopak obohacovali. Stingov hlas v skladbách Fields of Gold, Fragile, či Shape of My Heart nahradila citlivá Millerova hra a moje obavy boli už nadobro preč. Príjemne prekvapila aj prerábka beatlesovky A Day in The Life.

Už pred koncertom mi oči pristáli na druhej Millerovej gitare značky Martin, netradične s oceľovými strunami. Tú hudobník využil pri dvoch skladbách a bol to naozaj zážitok. Dramaturgia koncertu odzrkadľovala dlhoročné pódiové skúsenosti a dobrý cit. Šialené latino-jazzové témy prerývali známe melódie, čo je vzorec, ktorý dokonale fungoval a moja pozornosť neupadla ani na chvíľku. Po zaslúženom standing ovation pridala kapela ešte jeden jam.

Dominic Miller v Bratislave, Konvergencie 2021 Zdroj: Katarína Bubeníková, KonvergencieFoto: Katarína Bubeníková

Miller na konci koncertu vtipne poznamenal, že kým Sting ho tituluje ako svojho gitaristu, on ho na oplátku nazýva svojím spevákom. Koncert ma utvrdil, že toto tvrdenie nie je úplne ďaleko od reality. Ide o výraznú hudobnú osobnosť, ktorú v hudbe akéhokoľvek velikána určite neprehliadnete.

Jeho hra zanechala stopu aj na našej domácej scéne a asi nie je tajomstvom, že napríklad také Milovanie v daždi od Jara Filipa v známej gitarovej verzii je poznačené práve Millerovým rukopisom, ktorý diktoval smerovanie populárnej hudby v rokoch deväťdesiatych.

Autor: Tomáš Garai
Foto: Katarína Bubeníková, Jarmila Uhlíková - Konvergencie