29-ročná Poľka žijúca medzi Varšavou a Berlínom tento rok vydala inštrumentálny album Esja v prestížnom britskom vydavateľstve Gondwana records. Skladby z neho predstavila v utorok na svojom premiérovom slovenskom koncerte v bratislavskej Novej Cvernovke.
Pôsobí skromne, hrá impozantne
Talentovaná hudobníčka a skladateľka, občianskym menom Hanna Raniszewska, má klasické hudobné vzdelanie a za sebou už niekoľko zaujímavých vystúpení, napríklad v londýnskom Roundhouse, na poľskom OFF festivale, či na Eurosonicu v holandskom Groningene (ktorého sa tento rok rovnako ako ona zúčastnila aj slovenská výprava).
Je ale takmer jedno, v akej sále a pre koľko ľudí by znela jej hudba. Pretože je z kategórie tých, ktoré sa vám zadrapia do duše a ocitáte sa vo vlastnom pocitovom svete, ohmatávate či pohládzate jeho rámce, alebo vás núti zamyslieť sa nad tým starým vo vás či znovuobjaviť zabudnuté. Krásne nasvietená, polochrbtom obrátená k publiku totálne ovládla emočné dráhy v sále a určovala ich tok. Preto nebolo ničím výnimočným, keď ste sa okolo seba obzreli a videli ste ľudí so zavretými očami s výrazom odovzdanej meditácie, ktorú dokáže navodiť snáď len hudba.
Životná skúsenosť v notách
Repertoár koncertu bol čisto autorský a aj keď mohol vyvolať pocity podobnosti k menám spomenutým v úvode článku, z hudby Hanie Rani sála silná autonómia. Hoci prezentovala pomerne čerstvý album, program vystavala aj z úplne nových, ešte nenahratých vecí. Na moje prekvapenie je aj úžasnou speváčkou. Snový ale pevný hlas, krásne frázovanie a dôraz.
Jediné, čo ma zamrzelo, bolo to, že všetky spievané veci boli v anglickom jazyku. Pritom počas príhovorov, ktoré viedla taktiež v angličtine, občas povedala niečo v rodnom jazyku a znelo to odzbrojujúco a krásne melodicky. Snáď sa na novom albume vyberie aj touto cestou. Milú poznámku si neodpustila pri predstavovaní merchu, ktorý okrem vinylovej verzie albumu Esja tvoril aj notový zápis celého albumu. "Prosím, kúpte si ho, možno to zahráte lepšie," dodala skromne s poloúsmevom.
Netrúfam si prorokovať, ale...
Sama v jednom rozhovore spomínala, že prvým CDčkom, ktoré v živote dostala, boli Beethovenove sonáty, keď mala približne osem rokov. O dva roky na to sa rozhodla, že sa stane pianistkou. Dramatické a rytmické prvky sú v jej tvorbe stále nosným prvkom. Ale ako sa ukázalo v závere koncertu, ovplyvňujú ju rôzne žánre vrátane techna a ambientu, a nie je jej cudzia ani práca s nástrojom, ktorá je trošku viac "contemporary" (jedna ruka na klaviatúre, druhá v tele klavíra).
Koncert sa uskutočnil v rámci jedného z najdlhšie fungujúcich slovenských festivalov Barbakan, ktorý sa z domovskej Banskej Bystrice už druhý rok po sebe presunul aj do Bratislavy. Kto si ho nenechal ujsť, určite potvrdí, že to bol obrovský hudobný aj emocionálny zážitok. A hoci niektoré z miest počas jej turné hlásili Sold out, 150 miest v Cvernovke sa (tesne) vypredať nepodarilo. Trúfam si však povedať, že to bolo prvý a poslednýkrát. A aj keď sa vyhýbam futurológii a predpovediam, obecenstvo Hanie Rani bude podľa mňa skokovo narastať. Sledovať to (a pridať sa k fanúšikom) môžete na www.facebook.com/haniaranimusic.
Autor: Michal Húska
Foto: Rafał Masłow - Facebook.com/haniaranimusic