Nové Zámky dostali vlani titul mesta kultúry. V okamihu, keď sa tu mohlo rozbehnúť hudobné dianie, však kultúrny život zmrazila korona. Program projektu Vzdušné Zámky sa tak roztiahol na dva roky a aktuálne prebiehajú jeho posledné aktivity. Jednou z nich bol klavírny koncert talentovaného rodáka, ktorý k obecenstvu prehovoril hudobným jazykom z prelomu 19. a 20. storočia.

Len málo vecí opisuje históriu tak exaktne a nestranne ako hudba. Kým folklór ponúka náhľad do jednotlivých krajín a regiónov, chronológiu diania na európskom kontinente ako takom vyjadruje vážna hudba. Jej hodnoverným tlmočníkom pre dnešné pódiá je aj študent doktorandského stupňa na VŠMU Tamás Fekete, ktorý cez víkend predviedol svoje schopnosti na koncerte vo svojom rodnom meste Nové Zámky.

Prierezom tvorbou dvoch významných skladateľov vysvetlil prerod romantizmu do impresionizmu. Teda, slovami hudobníka, do obdobia, keď hudba nielen hrala, ale aj maľovala obrazy. Hlavnými "aktérmi" večera boli Sergej Vasilievič Rachmaninov a Franz Liszt. Tí sa preslávili nielen ako výborní skladatelia, ale aj ako majstri svojich nástrojov.

Mimochodom, Tamás svoje schopnosti dokázal už niekoľkokrát aj na medzinárodných súťažiach. V roku 2018 sa v maďarskej talentovej relácii Virtuózi dostal až do finále. Obľúbenú televíznu súťaž talentov v oblasti klasickej hudby čoskoro opäť uvidíme aj na Slovensku, a to v medzinárodnej verzii Virtuózi V4+.

Tamás Fekete na koncerte v Nových Zámkoch, 2021 Zdroj: Lehel Tóth
Tamás Fekete v Dome kultúry v Nových Zámkoch, 9. októbra 2021 (foto: Lehel Tóth)

Cez fontány v Taliansku až do pekiel

Koncert začal Rachmaninovým preludiom v gis mole a z hľadiska dramaturgie išlo o správny výber. Je to na strávenie pomerne ľahké a krátke dielo, nie však na hru samotnú. Skladba dá zabrať najmä pravici hudobníka. Kým tá zápasí s hraním sextol v obludnom tempe, ľavá ruka dosahuje želanú atmosféru harmóniou, ale aj neľúbivou a prešpekulovanou rytmikou. Romantické pasáže striedajú pochmúrne témy, ktoré sú pre ruského skladateľa príznačné. 

Nasledovala ďalšia "jednohubka" a a akési odľahčenie vo forme diela Vodotrysky vo Villa d'este od Franza Liszta. Krátka skladba vznikla počas jeho cestovania po Európe. Názov skladby odkazuje na fontánu v záhrade renesančnej vily v talianskom meste Tivoli, ktorá bola v roku 2002 zaradená medzi kultúrne pamiatky svetového dedičstva UNESCO. Síce som na tom mieste nebol a odpoveď na moju otázku poskytla wikipédia, po vypočutí diela by som sem určite zašiel. Už len preto, že je to miesto, ktoré dokázalo inšpirovať umelca ako Franz Liszt. Samotné dielo je naozaj hudobné synonymum tečúcej vody.  Samozrejme, za touto analógiou treba hľadať aj pričinenie Tamása. Bola to mimochodom aj najpozitívnejšia skladba večera a po nej nasledoval samospád do pekiel. 

Od renesančných fontán sme sa šokovou terapiou presunuli k Lisztovej Fantázii po prečítaní Danteho, známejšej ako Dante sonata. Tu prišla tiež inšpirácia na európskych potulkách, konkrétne vo Švajčiarsku. Božská komédia bola pre romantického skladateľa studnicou inšpirácie, čím sa vôbec netajil a zasvätil jej neskôr aj celú symfóniu, dokonca k nej plánoval zložiť aj operu. Posadnutosť ikonickým eposom talianskeho básnika Danteho Alighieriho bola až taká, že sa zúčastňoval aj seáns, kde si dielo čítali zúčastnení nahlas a diskutovali o ňom.

Práve na tejto sonáte bolo azda najviac počuť, že je už roky súčasťou Tamásovho repertoáru, ktorý ju hral s ľahkosťou a istotou. Napriek tomu sa nestratilo napätie diela, ktoré je akýmsi soundtrackom pre peklo. Tri hlavné témy Lisztovho veľdiela opisujú cestu od úplnej beznádeje a zatratenia, ktoré je okorenené disonantnými intervalmi, cez rôzne pasáže precitnutia až k honosným tónom posledného "dejstva".

Tamás Fekete na koncerte v Nových Zámkoch, 2021 Zdroj: Lehel TóthFoto: Lehel Tóth

Temné tóny z Ruska

Po krátkej prestávke prišli na rad tri etudy od Rachmaninova. Etudy sú krátke diela, ktoré primárne slúžia najmä na precvičenie prstov. Niekedy však tento cieľ prerastú a dostanú aj výpovednú hodnotu, dokonca niekedy aj názov. Prvá niesla meno Čajka a more, druhá bola bez názvu vo dis mole a tretia niesla názov Smútočný pochod.

O Rachmaninovi treba vedieť, že sa síce narodil v ruskej šľachtickej rodine, no jeho život bol popretkávaný bolestivými udalosťami, čo sa premietlo aj v jeho tvorbe. Gemblérstvo hýrivého otca a následný rozpad rodiny, skorá smrť sestry či Veľká októbrová revolúcia a sťahovanie z domoviny. To všetko zanechalo stopu na jeho hudobnom dedičstve. Diela ruského skladateľa sú preto temné a ťaživé. Zoberme si len samotnú konotáciu čajky v prvej etude. Aj keď samotné zviera by mohlo byť symbolom morského pobrežia či pláže, skladateľ to vidí inak a skôr si predstavíte rozbúrené more a nehybného vtáka na jeho hladine. Etuda bola dokonca spracovaná aj v orchestrálnom prevedení.

Čisto klavírne vyjadrenie Rachmaninových diel je vrcholom aj pre majstrov na tomto nástroji. Tamás si však s nimi poradil a rozlúčil sa s jeho druhou sonátou, ktorú zložil v roku 1913."Neskôr dielo zrevidoval v roku 1931, lebo bolo dlhé a nehrateľné," povedal mladý umelec a s úsmevom dodal, že si vypočujeme prvú edíciu. Dielo je technicky veľmi náročné a pozostáva z troch dejstiev. Dokonale odzrkadľuje dobu neistoty zo začiatku 20. storočia. Štyri roky po zložení diela sa Rachmaninov presťahoval do Škandinávie, neskôr do Dánska a následne do Spojených štátov, kde zostal žiť do konca života.

Tamás zahral toto temné majstrovské dielo precízne s precítením a pridanou hodnotou. Aj ostatné kompozície, ktoré počas koncertu zazneli, skutočne previedol do formy, keď to neboli len po sebe naukladané tóny, ale skrz jeden klavír dostali aj hlbokú výpovednú hodnotu a podarilo sa aj to impresionistické maľovanie obrazov. Nehovoriac o športovom výkone zapájania mozgu a tela pri jeden a pol hodinovom koncerte s výberom veľmi náročnej hudby. Navyše so zastrešením jedného hudobníka. Za mňa si tento výkon zaslúži nesmierny rešpekt a určite budem sledovať ďalšie možnosti zúčastniť sa ambicióznych hudobných večerov pod taktovkou Tamása. 

Kto je Tamás Fekete?

Tamás Fekete (1993) je rodák z Nových Zámkov, ktorý začal v roku 2009 štúdium klavíra v Štátnom konzervatóriu v Bratislave pod vedením Kataríny Dibákovej. V roku 2014 bol prijatý na Vysokú školu múzických umení v Bratislave, kde bola nasledujúcich päť rokov jeho učiteľkou Ida Černecká. Počas štúdia sa zúčastnil majstrovských kurzov v zahraničí u významných klaviristov ako sú Diana Yoffe, Eugen Indjic, Balázs Szokolay, Elena Richter či Zoltán Fejérvári.

Reprezentoval Slovensko na Festivale mladých interpretov V4 v maďarskom Sarospataku. V televíznej súťaži Virtuózok 2018, čo je originálna maďarská obdoba súťaží typu SuperStar, zameraná na vážnu hudbou, sa prebojoval do finále. Na medzinárodnej súťaži ART 21 vo Viedni získal s klavírnym triom 1. cenu. Aktívne sa zúčastňoval na projektoch Katedry klávesových nástrojov HTF VŠMU v Bratislave (Rachmaninov four hands, Pour les pianos, Bratislavský klavírny karneval). V roku 2019 odohral klavírny koncert č. 1 Des-dur od Sergeja Prokofieva so Slovenskou filharmóniu v Bratislavskej Redute. V tom istom roku v auguste získal 3. cenu na medzinárodnej súťaží Tadini piano.

Autor: Tomáš Garai
Foto: Lehel Tóth