Členom pomyselného hudobného klubu sedemdesiatnikov sa presne pred týždňom stal Pavol Hammel. Rok 2018 je však preňho významný aj ďalšími výročiami. Všetky ich oslávil na veľkom turné, ktoré vyvcholilo v nedeľu 9. decembra špeciálnym galakoncertom v bratislavskej Hant aréne.
Okrem pripomenutia spomenutých výročí bolo turné aj spomienkou na dvoch významných zosnulých hudobníkov, ktorí sa v Prúdoch ocitli pri ich vzniku a neskôr v nich opakovane pôsobili - Mariána Vargu a Fedora Freša. Zo základných členov dnes v kapele zostal okrem Paľa Hammela už len František Griglák. Aj napriek tomu, že už nikdy neuvidíme skupinu Prúdy naživo v starom zložení, môžu byť Hammel a spol. na seba hrdí. Najväčším turné v histórii Prúdov si svojich kolegov pripomenuli naozaj dôstojne a na patričnej úrovni.
Zdroj: René MikoAtmosféra ako na veľkej rodinnej oslave
Pri tejto príležitosti stojí za to pripomenúť si galakoncert k Hammelovým šesťdesiatinám, ktorý sa v roku 2008 konal ešte v priestoroch dnes už zbúraného PKO. Spevák bol vtedy viac divákom ako účinkujúcim a sediac v hľadisku prijímal hudobné gratulácie od kolegov z branže. Jeho piesne vtedy spievali aj hudobníci mladšej generácie ako Peter Cmorik, Zuzana Smatanová alebo skupina Hex, a hoci podľa jeho slov to bolo veľmi príjemné, teraz sa rozhodol, že všetko odspieva sám. No samozrejme to nebolo úplne tak a ani tentoraz nemohli chýbať zaujímaví hostia.
Divákov prichádzajúcich na Pasienky, ako hlavne staršia generácia miesto konania koncertu stále označuje, privítali na plátne nad javiskom tri farebné warholovské portréty oslávenca, známe z obalu výberového albumu z roku 2011. Autorom vizuálnej stránky koncertu bol vynikajúci scénograf Marek Hollý. Krátky časový sklz oproti plánovanému začiatku si usádzajúci sa diváci zrejme ani nestihli všimnúť. Vyplnili ho totiž srdečným zvítavaním sa, ktoré navodzovalo atmosféru rodinného alebo priateľského stretnutia. V hľadisku som zaznamenal prítomnosť mnohých známych tvárí z podnikateľského i spoločenského života. Nechýbali ani obaja textári Kamil Peteraj a Boris Filan, ktorých vklad do pôvodnej slovenskej populárnej tvorby, odštartovanej koncom 60. rokov práve skupinou Prúdy, je nezastupiteľný.
Prvá časť koncertu s dvoma skupinami aj s Medulienkou
Hudobný galavečer začal inštrumentálnou predohrou k úspešnému baletu Everest (2009), ku ktorému hudbu pre Slovenské národné divadlo skomponoval práve Pavol Hammel. Zahrala ju Česko-Slovenská unplugged skupina (tak ju Hammel neoficiálne nazval), zostavená výnimočne len pre tento koncert. Partiu tvorili traja českí hudobníci - pianista Vít Pospíšil, bubeník Michal Pajdiak a kontrabasista Petr Tichý, a slovenské farby hájil gitarista Juraj Burian. Všetko sú to hudobníci, s ktorými už Pavol Hammel spolupracoval na pódiu i v štúdiu. Úvodnú baletnú melódiu vystriedala pieseň Cez plece z albumu Čas malín (1981), ktorú mnohí poznajú skôr pod zľudovelým názvom "Už sa chlapec z detstva poberá". Hlavný protagonista ju ako jedinú počas večera zaspieval len sám s nerozlučnou gitarou.
Zdroj: René MikoPotom už nastal čas, kedy sa k oslávencovi na pódiu pripojili ďalší štyria aktuálni členovia skupiny Prúdy, gitarista Fero Griglák, bubeník Igor "Teo" Skovay, klávesista Peter Preložník a basgitarista Anton Jaro, ktorý doslova na poslednú chvíľu v zostave nahradil Fedora Freša. V jeho prípade však nejde o žiadneho nováčika, keďže s ostatnými spoluhráčmi sa spolu stretli v iných projektoch, okrem iného aj v kapele Fermata.
Bez zbytočných úvodných "zdržovákov" ponúkli publiku kolekciu známych piesní, väčšinou pochádzajúcich zo sedemdesiatych rokov, na začiatku ktorých sa k Prúdom pridal vtedy ešte neplnoletý Fero Griglák. Vážnejšie kusy ako Stromy, Podnájom a Keď pavúk svoje siete dotká, vystriedala "bubblegumová" pesnička Koče plné ruží a dve tzv. "povinné jazdy". Prvou z nich bola Medulienka, ktorú spolu s Hammelom v roku 1970 zložil a gitarové sólo v nej nahral v tom čase len 15-ročný Fero Griglák. O pár minút neskôr nasledovala Učiteľka tanca (1975), ku ktorej sa na plátne premietali zábery z nezabudnuteľného videoklipu (v tom čase sa toto slovo ešte ani nepoužívalo), v ktorom účinkovala známa herečka Magda Paveleková. Rovnako ako pred rokmi, aj teraz jej "ladné" pohyby a grimasy premietané na obrazovke vyvolávali u divákov salvy smiechu.
Bronzovou Bratislavskou lýrou ocenenú skladbu Cirkus leto spevák s jemu vlastným zmyslom pre humor uviedol slovami, že spolu s textárom Kamilom Peterajom už v čase jej vzniku pred 37 rokmi predvídali súčasnú situáciu, keďže "posledné leto sme mali horúce a cirkus tu máme stále poriadny". V tomto bloku skladieb bol z hľadiska času vydania výnimkou poetická pieseň Staré kone, nahé jazdkyne z konca poslednej dekády 20. storočia, ktorá je podľa Hammela "o členoch kapely Prúdy, hoci vekový priemer im kazia zrelí päťdesiatnici - bubeník a klavirista".
Bodku za "prvým dejstvom" koncertu bola rocková vypaľovačka Na II. programe sna, ktorú s Paľom Hammelom nahral na rovnomennom albume legendárny český gistarista Radim Hladík. Chytľavý motív a ostrý hammondovský zvuk priviedol divákov do varu a so zavretými očami si bolo možné predstaviť, že za klávesami sedí Marián Varga...
Unplugged aj so Soňou Norisovou striedal Gábor Presser
Po dočasnom odchode Prúdov ("Oni ešte prídu," uisťoval publikum Pavol Hammel) javisko znovu obsadili hudobníci z Česko-Slovenskej unplugged skupiny, aby v akustickej podobe predviedli ďalšie známe piesne zo staršieho obdobia - Dnes už to viem, Mladosť, ale i relatívne čerstvú vec Za všetkým len ty zo zatiaľ posledného sólového albumu speváka, Z pekla šťastie (2015). Najviac však v tomto bloku zarezonovala Balada o smutnom Jánovi, ktorá v nepokojných časoch svojho vzniku vyvolávala nepodložené asociácie s tragédiou študenta Jana Palacha.
Súčasťou tejto časti koncertu bola aj prvá z hostí - speváčka a herečka Soňa Norisová, s ktorou si Hammel zaspieval dve duetá Pravá láska a Ja nemám lásku v malíčku (Pieseň pre Roxanu). Obe piesne pochádzajú z pôvodného slovenského rockového muzikálu Cyrano z predmestia (1977), ku ktorému Hammel zložil hudbu spolu s Mariánom Vargom.
Osobitne vzácnym hosťom bol legendárny spevák, klavirista a líder legendárnej maďarskej skupiny Locomotiv GT, Gábor Presser. Pavla Hammela s ním spája nielen dlhoročné priateľstvo, ale zhodou okolností aj rovnaký rok narodenia. Niekedy v roku 1983 sa dokonca pripravovali na nahrávanie spoločného albumu, ich úsilie však narazilo na nesúhlas vydavateľstva. Napokon z tohto zámeru zostala aspoň jedna stopa v podobe pesničky Túlavý psík na albume Dnes už viem (1983), Presserova skladba s textom Kamila Peteraja, ktorú obaja čerství sedemdesiatnici na koncerte aj zaspievali. Priestor potom dostal aj sám Presser s piesňou Valaki mondja meg (Niekto vám to povie).
Zdroj: René MikoGábor Presser vystúpil ako hosť Pavla HammelaNávrat k šesťdesiatym rokom
Najsilnejší hudobný zážitok však prišiel po opätovnej "výmene stráží" na pódiu, keď sa k Hammelovi znovu pridali členovia kapely Prúdy a "nenápadne sa spolu dostali do rokov šesťdesiatych", teda do najstaršej etapy v histórii formácie. Nasledovali totiž štyri piesne z kultového albumu Zvoňte, zvonky. Všetky zneli ako za starých čias, no súčasne boli aranžérsky ozvláštnené, čím znovu potvrdili svoj nadčasový charakter. Atmosféru toho obdobia pripomenulo aj premietanie raritných fotografií členov skupiny a ich kamarátov, dobových plagátov pozývajúcich na koncerty Prúdov, či obalov platní z čias, keď sa ako mladí stretávali v legendárnom Véčku a prechádzali po bratislavskom Korze.
Osobitne skladba Zvonky, zvoňte s brilantným gitarovým sólom podnietila publikum k nadšeným ováciám a potvrdila výsostné postavenie Fera Grigláka na našej gitarovej scéne. Sám Hammel k tomu vtipne poznamenal: "Na to, že je to päťdesiatročná skladba, to celkom fajn ide, že?". Nadšenie vďačného publika pokračovalo aj počas piesní Čierna ruža a Pred výkladom s hračkami. Nový vrcholný okamih však priniesla už od prvých tónov "najlepšia slovenská rocková pieseň 70. rokov", stvorená dvomi rozporuplnými géniami - Mariánom Vargom a básnikom a komunistickým ministrom kultúry Miroslavom Válkom, Smutná ranná električka, opäť so zimomriavky vyvolávajúcim Griglákovým sólom. Blok piesní z éry sixties nakoniec uzavrela pieseň Keď odchádza kapela, hoci v to tej chvíli ešte neznamenalo koniec koncertu.
Emotívny záver aj s prídavkami
Na pódium v poslednej časti dramaturgicky skvele zvládnutého koncertu nastúpili členovia pezinského chrámového zboru Ad Una Corda. Slávnostné narodeninové pocity, doplnené atmosférou blížiacich sa Vianoc, nemohli byť vyjadrené lepšie než majestátnou Ľaliou poľnou. Zrejme prevaha mužských hlasov v zbore však spôsobila, že znela menej jemne, ako sú znalci Vargovej tvorby zvyknutí, hoci melodicky to bolo bezchybné.
Pred definitívnym koncom galavečera sa k slovu, lepšie povedané k spevu, a to nie hocijakému, ale priam božskému, dostala ďalšia hudobná gratulantka, Andrea Zimányiová, aby spolu s oslávencom zaspievala ďalšiu z piesní patriacich k baletu Everest - Vôľa bohov. Počas záverečnej piesne Mávam (album Starí kamoši, 2002), sa k nim opäť pripojila Soňa Norisová a všetci účinkujúci hudobníci, a na pódiu sa rozpútala nefalšovaná hudobná fiesta, ku ktorej sa postojačky veľmi radi pripojili všetci diváci v sále. Keďže ich potlesk a ovácie ani potom neprestávali, Paľo Hammel a Prúdy pridali ešte dva hity z albumu Čas malín.
Zdroj: René MikoAj tento koncert, počas ktorého dohromady zaznelo 30 piesní, potvrdil, že pokiaľ ide o hudobný prínos slovenskej scéne, Pavla Hammela môžeme bez váhania označiť za legendu. Spomínam si na pre mňa úžasný zážitok, keď som ako čerstvý vysokoškolák niekedy v septembri 1982 navštívil v bratislavskom PKO výročný koncert organizovaný jedným renomovaným hudobným časopisom, na ktorom vystúpil každý, kto vo vtedajšej slovenskej pop music niečo znamenal.
Vtedy som prvý raz videl vystupovať naživo aj Prúdy. Spolu s niekoľkými podobnými hudobnými fanatikmi sme potom dlho do noci čakali pri služobnom vchode, a nakoniec sa mi podarilo získať autogram od Pavla Hammela a Mariána Vargu a prehodiť s nimi pár slov. S odstupom takmer štyroch dekád je tá chvíľa ešte vzácnejšia, veď som stretol legendy! Je naozaj úžasné, že Prúdy po toľkých rokoch stále fungujú. Aj vďaka tomu, že - ako hovorieval Fedor Frešo - "nemôžu sa rozpadnúť, môžu len hrať alebo nehrať".
Pavol Hammel má za sebou pracovne náročný rok, počas ktorého sebe aj fanúšikom k svojmu jubileu daroval nielen veľkolepé koncertné turné so skvelým záverečným galakoncertom, ale aj špeciálny vinylový dvojalbum Best Of Pavol Hammel s výberom z jeho tvorby mimo Prúdov. Osobitným bonusom v rámci jeho "narodeninových" aktivít je výstava jeho obrazov v galérii na Západnej terase Bratislavského hradu pod názvom Farebná pošta, ktorá bude otvorená denne do 23. decembra. A pre tých, ktorí nestihli navštíviť žiadny z koncertov Pavla Hammela a Prúdov alebo si ho chcú ešte raz pripomenúť, odporúčam zapnúť si na Silvestra druhý program verejnoprávnej televízie, na ktorom bude uvedený záznam z bratislavského galakoncertu.
Setlist koncertu Pavla Hammela a Prúdov v Bratislave:
(9.12.2018, Hant aréna)
1. Predohra 1 z baletu Everest (Česko-Slovenská unplugged skupina a Peter Preložník)
2. Cez plece (Pavol Hammel)
Pavol Hammel a skupina Prúdy:
3. Stromy
4. Koče plné ruží
5. Medulienka
6. Podnájom
7. Cirkus leto
8. Staré kone, nahé jazdkyne
9. Učiteľka tanca
10. Keď pavúk svoje siete dotká
11. Na druhom programe sna
Pavol Hammel a Česko-Slovenská unplugged skupina:
12. Dnes už to viem
13. Balada o smutnom Jánovi
14. Pravá láska (duet so Soňou Norisovou)
15. Ja nemám lásku v malíčku / Pieseň pre Roxanu (duet so Soňou Norisovou)
16. Mladosť
17. Za všetkým len ty
18. Túlavý psík (Pavol Hammel a Gábor Presser)
19. Valaki mondja meg (Gábor Presser)
Pavol Hammel a skupina Prúdy:
20. Zvonky, zvoňte
21. Čierna ruža
22. Pred výkladom s hračkami
23. Smutná ranná električka
24. Labutie piesne
25. Keď odchádza kapela
Pavol Hammel, zbor Ad Una Corda a Česko-Slovenská unplugged skupina:
26. Ľalia poľná
27. Vôľa bohov (duet s Andreou Zimányiovou)
28. Mávam (spolu so Soňou Norisovou a Andreou Zimányiovou a skupinou Prúdy)
Prídavky:
29. Čas malín
30. Chlapci z mesta
Autor: Ivan Straka
Foto: René Miko
Súvisiaci interpreti: Paľo Hammel, Prúdy
