Hlavná stránka

>

Magazín

>

Reportáže

>

Mitski vo Viedni: Koncert spoza stola

Mitski vo Viedni: Koncert spoza stola

16.08.2019 - 10:00 | Michaela Kučová

Na september ohlásila Mitski posledné koncerty na dobu neurčitú. Jeden termín nakoniec ešte kvôli obrovskému záujmu o posledný koncert v New Yorku musela pridať, no naďalej je pevne odhodlaná dať si od koncertovania pauzu. Potrebuje vraj vystúpiť z hudobníckeho kolotoča a viesť chvíľu normálny život.


Utorkové vystúpenie Mitski vo viedenskom klube Flex bolo jednou z posledných zástavok v rámci rozsiahleho turné k právom vychvaľovanej nahrávke Be the Cowboy a súčasne pre našinca na istý čas posledná možnosť zažiť talentovanú japonsko-americkú hudobníčku naživo.

Rekvizity namiesto nástroja

Počas tohto turné Mitski odložila nástroje a sústredí sa len na spev a sprievodnú choreografiu. Čistote vokálu to citeľne prospelo, a zároveň vytvorilo nový divácky zážitok. Rozšírenie interpretácie skladieb naživo o pohybovú zložku je súčasťou snahy Mitski vytvoriť počas svojich vystúpení priestor na nájdenie, uvoľnenie či preskupenie toho, čo sa odohráva v našom vnútri. Využila k tomu pomoc choreografky Monicy Mirabile, ktorá zvolené pohyby opisuje ako "jemné citové tanečné pohyby, živú konceptuálnu poéziu za účelom rituálneho uvoľnenia napätia".

Z krátkeho youtubového prieskumu som získala dojem, že hudobníčka si jej choreografiu časom zjednodušila a okresala, aktuálne využíva najmä rekvizity v podobe stola a stoličky. Na koncerte teda tak často nevidíme poetické gestá rúk (ako napríklad v pôsobivom videoklipe k piesni Geyser), ale predovšetkým akúsi zvláštnu rituálnu spartakiádu. Mitski sa v šortkách, tričku a s chráničmi na kolenách obtáča okolo kusov nábytku, vzpína ruky k nebesiam, roztvára nohy a krúti zadkom, či len rázuje po pódiu ako uväznená zver.

Keď sa na stole vzpriami, nejde o euforický moment ako zvyčajne, keď niekto tancuje na stoloch, skôr sa vo výške ešte prehĺbi pocit všeobjímajúcej izolácie. V ďalšom momente stôl prevracia a mixuje ním, akoby sa chcela prebúrať kamsi ďalej. V tých najcitovejších pasážach, kedy často opakuje vyznania "you are the only one", sa obracia do krídel scény a venuje ich komusi neviditeľnému, neprítomnému.


Tancuj akoby sa nikto nepozeral

Veľká časť tvorby Mitski je pomerne stručná, aj preto v rámci približne hodinového setu zaznie až dvadsať skladieb. Nechýbajú melancholické hity Nobody či Your Best American Girl, ale setlist zahŕňa aj staršie kúsky. Medzi najpôsobivejšie patrí drásavo roztúžená Liquid Smooth, rezolútna Drunk Walk Home alebo sólový prídavok Two Slow Dancers.

Hneď v úvode hudobníčka poďakuje publiku za prítomnosť, zvyšok večera však vystupuje bez slov, bez úsmevu, prakticky takmer bez výrazu. Popravde, neubránila som sa úvahám, či je Mitski v poriadku. Zdalo sa mi, že potreba pauzy, zrušenie profilov na sociálnych sieťach a aj stoický výraz hudobníčky počas vystúpenia môžu naznačovať vyhorenie či depresiu. Zároveň som si však spomenula aj na vynikajúci profil, ktorý o stúpajúcej hudobnej hviezde napísala Jia Tolentino, a na jej slová o tom, ako si fanúšikovia na Mitski projektujú svoje túžby a vlastné naratívy.

Hudobníčka totiž zdieľa svoj svet len veľmi selektívne a to je v čase over-sharingu istým spôsobom zneisťujúce. Prostredníctvom svojej tvorby hovorí o osamelosti a túžbe po láske, no neprezrádza nič konkrétne o svojich vzťahoch. Popisuje pocity vykorenenosti, identitu zmiešaných kultúr, no k svojej rodine dodá len informáciu, že sa veľa sťahovali. Prázdne miesta provokujú našu predstavivosť, no Mitski hrá túto performerskú hru podľa svojich vlastných pravidiel.


Aj dramaturgia aktuálnych koncertov je vystavaná tak, že Mitski má plnú kontrolu. V prvej tretine istá odťažitosť jej absolútneho sústredenia sa len na to, čo chce povedať, môže byť zneisťujúca a frustrujúca. Predsa len sme zvyknutí, že umelci sa na pódiu idú rozdať. Zvyšok času sa však ukazuje pôsobivosť tohto nastavenia, kedy zosilnenie emócií (najprv prostredníctvom viac roztúžených piesní, potom agresívnejších) v minimalistickom kontexte vyznie ešte pôsobivejšie. Týmto spôsobom precítime každý jeden príbeh, ktorý hudobníčka predostrie, no bez toho, aby sme mali pocit, že sa Mitski svojmu publiku prišla vyplakať.

Rovnako ako jej choreografia nie je o zvádzaní a potešení z pozorovania tela, celý koncert je tak trochu subverzívnym zážitkom. Prostredníctvom hudby kladie hlbšie otázky: čo znamená sledovať vystúpenie, pozorovať, pozerať sa, byť publikom? Nakoniec, aj keby Mitski práve naozaj prežívala depresiu, mám pocit, že bude v poriadku - očividne sa o seba vie postarať a nastaviť si zdravé hranice. Ako hudobníčka vytvára silné momenty, no nerobí za svoje publikum emocionálnu nadprácu. A v neposlednom rade si vie dopriať oddych, keď cíti, že ho potrebuje, čím by sme sa mohli inšpirovať všetci.

Prečítajte si tiež: Mileniálka Mitski sa bráni vyhoreniu a hrá rozlúčkové koncerty

Autorka: Michaela Kučová
Ilustračné foto: wikipedia / creative commons license


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
30 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti