Dvojica, v 80. rokoch fungujúca v zakázaných (Nervy) i povolených (Demikát) kapelách, sa po troch desaťročiach spojila na turné Život je krásny. Na pomoc si prizvali mladého basgitaristu Michala Šelepa, tvoriaceho kreatívne linky, ktoré s plávajúcou Šebanovou gitarou a virtuóznymi bicími Fabrického očarili 16. novembra aj košických priaznivcov.

História Šebanovej kariéry na Slovensku je pomerne dobre známa, málokto však vie, že Ján Fabrický je emigrantom, ktorý sa dokázal vypracovať až na súčasný post docenta výučby na bicie nástroje vo Švajčiarsku. Talentovaný Michal Šelep pochádza zo Spišskej Belej a okrem iných má možnosť spolupracovať so speváčkou Zuzanou Mikulcovou.

V komornom divadle Thália očakávala trio slušná hŕstka návštevníkov, ktorá si výnimočné spojenie nesmela nechať ujsť. Kapela nechala dvojhodinový koncert gradovať do poslednej sekundy, pritom už od tej úvodnej sa do aparatúry oprela s odhodlanosťou dravca. Vo zvuku sa vyskytli drobné chybičky (rezonancia basových liniek a bzučanie v pravom reproduktore, Andrejom nazvané "miestny brum"), tie našťastie zakamuflovali oslnivé výkony.        

V bezvetrí, no s nebezpečnou búrkou za chrbtom

Hoci sú všetky Šebanove skladby dobre známe, fanúšikovia si ich na koncertoch môžu vychutnávať s pozmenenými aranžmánmi. Gitarista si obzvlášť potrpí na pridanie nových akordov, rytmické zasekávanie, úpravy textov, apod. Formácia ťažila najmä poklady z platne Bezvetrie (2000). Ursinyovský Odkaz je rozoznateľný po pár tónoch, zmeny v aranžmánoch sól však boli neprehliadnuteľné. Sľuby večnosti vyzneli v porovnaní s originálom ešte kostrbatejšie, no o to príťažlivejšie. Bude ako nebolo sa ušiel energickejší kabát a hoci Bezvetrie znelo až v prídavkoch, postaralo sa o nevšedné zážitky. Donaha v úplnosti ukázala široké možnosti ďalšieho vývoja, aké môže ponúknuť len dômyselne skomponovaná skladba. 


Šeban je skrátka mužom rôznych „vylomenín“, pre ktoré ho publikum zbožňuje. Medzi ne patrí voľná, rôzny počet nezmyselných slabík obsahujúca hlasová improvizácia, dekoratívne sprevádzajúca náročné riffy a košaté sóla. Tie sú nadčasové v tom, že po melodickej stránke nie sú komponované prvoplánovo, je nutné si ich rozložiť na väčšie množstvo maličkých kúskov. Ani so spevom to nemá Andrej zlé, keďže sa nemusí držať iba deklamačnej (hovorenej) roviny, ale potiahne aj znamenité výšky. Príkladom je melodramatická Filipova skladba Vyletel vták, kde je pôvodnú verziu možné rozoznať iba vďaka čriepkom z legendárnych melódií. 

Technickú vybrúsenosť gitarových exhibícií podčiarkujú majstrovské improvizačné schopnosti oboch rytmických hráčov. Vrchol koncertu predstavoval kus Odpadne mi noha z albumu Čo dom dal (1993) – z ambientného úvodu len málokto vydedukoval, akou strhujúcou inštrumentálnou búrkou sa to skončí. Fabrický hrá úsporne a virtuózne zároveň. Už len kvôli jedinej samostatnej exhibícii na súprave sa oplatí vidieť túto osobnosť, natoľko brilantne sa dokáže stotožniť s každou jej súčiastkou. „Mal som 16 rokov, keď sme spolu s basovým gitaristom ťahali aparatúru na jeden kopec za Bratislavou. V dome nás čakal 14-ročný bubeník, ktorým bol Janko,“ uviedol Šeban príhodu na pripomenutie toho, ako ich spolupráca začala.

Je to tu už všetko v pi.. vnici

Šeban má schopnosť namaľovať akýkoľvek výjav bez toho, aby používal štetec či plátno, natoľko je jeho hra obrazotvorná. Raz jeho nástroj evokuje fujaru, plachtiacu ponad zalesnené plochy, inokedy mesto plné hluku a stresov. Pritom on sám najradšej komponuje pri klavíri a v jednotlivých častiach domu zberá námety na tvorbu nových piesní. V kuchyni sa zrodil nápad na Rokenrol v Rači, kde pravidelne pulzujúci rytmus a jemné pobrnkávanie dokresľuje  mimoriadne vtipný text o hádke dvoch ľudí v úvodnej fáze dňa či prevzaté sóla od Olympicu. Slová ďalšej skladby Je to tu už dávno v p... "život je krásny, keď je šťastný, mastný, vlastný" i "je to tu už dávno v pi.., vedia to už aj voliči, hasiči" nepotrebujú komentár. Navyše vždy je ťažké spočítať, na koľko dôb hrajú bicie, až taká bohatá je ponuka. 

Andrej je čím ďalej, tým odviazanejší. Stačí mu, keď si spomenie, že treba pozametať a už vzniká song V poho. Treba uznať, že rytmus bafkajúceho rušňa a pohodového gitarového sprievodu majú isté čaro. Inšpirácia číha i v pivnici, kde má Šeban uložený plynomer, z čoho dokáže rýchlo zložiť pieseň Vodomer, založenú na opakujúcom sa basovom ostináte, pripájajúcich sa riffoch a bizarnom texte „a tie vrabce z toho tŕnia, štrng brnk do iného tŕnia“. Song Koniec sveta údajne napísal Filip, no ostatní muzikanti ho ako jeden z mála odmietli. Müllerovho textu sa chytil Šeban a výsledkom je zlovestne sa plaziaci kúsok, patriaci k ozdobám večera. Kapela umožnila divákom v závere skomponovať pieseň s vybranými akordmi a tónmi, z čoho vzniklo veľmi nápadité funky.

Koncerty, ktoré v rámci Život je krásny Tour hrajú Šeban, Fabrický a Šelep, ponúkajú pestré  improvizačné plochy so znamenitými výkonmi. Ich obsahom sú pozmenené verzie starších skladieb, kde figurujú každým rokom vylepšené aranžmány. Veľkým prínosom sú úplne nové kompozície, spontánne zložené a ešte spontánnejšie interpretované. I to dokumentuje, že medzi starými spoluhráčmi po toľkých rokoch funguje magické puto, neporušené ani dlhočiznou prestávkou a odlišnými aktivitami.

Autor: Marek Danko
Ilustračné foto: René Miko

Súvisiaci interpreti: Andrej Šeban