Hlavná stránka

>

Magazín

>

Reportáže

>

Bratislavská lýra oslávila päťdesiatku vo veľkom štýle - nechýbal ani Karel Gott

Bratislavská lýra oslávila päťdesiatku vo veľkom štýle - nechýbal ani Karel Gott

19.10.2016 - 16:00 | redakcia

Súčasnej mladej generácii už Bratislavská lýra veľa nehovorí. Pritom od druhej polovice šesťdesiatych rokov a hlavne v priebehu 70. a 80. rokov minulého storočia zanechal tento festival v histórii slovenskej i česko-slovenskej pop music výraznú stopu.


Práve na pódiách tridsiatich ročníkov Bratislavskej lýry mali premiéru mnohé nestarnúce slovenské a české hity a pre mnohých interpretov bola odrazovým mostíkom ich kariéry. Štvrťstoročie niesla právom prívlastok "najväčší festival v Česko-Slovensku" a súťažiť na tomto festivale bolo prestížnou záležitosťou. Od jej prvého ročníka (23. až 26. júna 1966, PKO) tento rok uplynulo päťdesiat rokov, čo je celkom pádny dôvod na oslavu.

Mesto vždy festivalom žilo

Autormi projektu Lýra 50 ako veľkolepého spoločného stretnutia niekdajších účastníkov festivalu a tiež zástupcov mladšej generácie spevákov, ktorí prezentovali úspešné lýrové piesne svojich generačných predchodcov, na jednom koncertnom pódiu, sú hudobník a televízny producent Ľubomír Belák (v 80. rokoch líder kapely LBT, v ktorej spieval so svojou sestrou Janou, bol tiež režisérom niekoľkých ročníkov Lýry) a hudobník a producent Jozef Dodo Šuhajda (v čase vzniku festivalu frontman skupiny The Buttons). Ich nadšenie spolu s ďalšími spolupracovníkmi a bývalými organizátormi, dramaturgmi, producentmi festivalu, skladateľmi, textármi či publicistami, zdieľali aj interpreti, ktorí na Lýru môžu spomínať len v dobrom.

Niet sa čomu čudovať, Bratislavská lýra bola naozaj kultúrnym i spoločenským fenoménom svojej doby. V čase, keď neexistoval internet, mobily alebo digitálne médiá, a koncerty zahraničných hviezd a dostupnosť albumov západných hviezd boli pre našinca len ťažko realizovateľným snom, predstavovalo tých pár dní, počas ktorých sa festival konal, predovšetkým pre Bratislavu úplne iný svet. Mesto festivalom doslova dýchalo, propagácia Lýry bola aj na tie časy nevídaná, koncerty prenášala televízia, organizovali sa autogramiády umelcov, hotely, kde boli súťažiaci i hosťujúci speváci ubytovaní, obliehali hlúčiky ľudí s túžbou uvidieť naživo známe tváre.

Bratislavská lýra 1968Foto: TASR - Magda Borodáčová - viac fotiek z histórie Lýry 

Príjemné i menej príjemné zistenia

Ako miesto pre oslavu lýrových narodenín bola vybraná Incheba Expo Aréna. Na moje príjemné prekvapenie bola tentokrát sála dobre ozvučená. Ľavá časť pódia patrila vokalistom a hudobníkom, ktorí sa pre túto príležitosť združili pod vedením Štefana Bugalu. Bol to naozaj dobrý výber, kapela "šľapala" ako hodinky. Pravá časť javiska bola prispôsobovaná potrebám vystupujúcich v prípade, ak išlo o skupinu. Výmena aparatúry prebiehala vysoko profesionálne a pružne, a napriek tomu, že sa tak dialo počas vystúpení, nepôsobila vôbec rušivo. Pódium dopĺňali dve veľkoplošné obrazovky a videostena.

Menej príjemným zistením pre mňa bol fakt, že v hľadisku boli viditeľné "mapy" voľných miest. Možno to súviselo s cenami vstupeniek, ktorých výška v prípade najvyššej kategórie značne presahovala sto eur. Na druhej strane chápem aj organizátorov, dať dokopy na jeden večer také množstvo slovenských a českých spevákov a skupín a zabezpečiť k tomu všetok servis, určite nie je lacný špás.

Lýra 50 v Inchebe, 18.10.2016Koncert Lýra 50 napriek veľkej kampani a množstvu hviezd nebol úplne vypredaný

Napriek tomu umelci hodnotili aj divácku účasť pozitívne. "Veľmi ma teší záujem divákov o tento spomienkový koncert. Bál som sa, že to už nikoho nezaujíma, ale mýlil som sa. Hala bola plná, ľudia sa tešili a to je veľmi dobré," povedal jazzman Peter Lipa, ktorý tiež prezradil, v čom bol preňho v minulosti najväčší prínos podujatia. "Pre mňa bola Bratislavská lýra fantastická najmä tým, že priniesla na Slovensko kopu veľmi atraktívnych zahraničných hostí. Všetko hviezdy, ktoré sme inak nemali kde vidieť a ktoré sme mali dlhé roky predtým zakázané."

Festival okrem iných svojimi vystúpeniami poctili v roku 1967 Sandy Show (rakúska víťazka Veľkej ceny Eurovízie), americká kapela The Beach Boys (1969), francúzsky šansoniér Gilbert Bécaud (1971), v roku 1972 španielska skupina Los Bravos (známy je jej hit Black is Black),Cliff Richard (1975), José Feliciano z USA (1979), Smokie (1983), Joan Baez (1989), Boy George (1997), či Joe Cocker (1998).

Návrat do starých čias

Koncertný večer otvorila pôvodná zvučka festivalu a dobové dokrútky spolu s videopríhovorom známeho textára a dlhoročného rozhlasového hudobného redaktora Ľuboša Zemana. Okrem toho, že sa podieľal na príprave deviatich ročníkov festivalu (podľa jeho slov "zhrešil deväťkrát s Lýrou a neváhal by to urobiť znovu"), sám je majiteľom niekoľkých bratislavských lýr. Festival bol totiž od svojho vzniku koncipovaný ako autorská súťaž, ocenenia teda získavali nielen interpreti, ale aj autori hudby a textári víťazných skladieb. 

Po otvorení koncertu sa v zákulisí ujal slova známy rozhlasový moderátor a znalec domácej populárnej hudby Roman Bomboš, ktorý uvádzal jednotlivých účinkujúcich a súčasne pridal informácie týkajúce sa príslušnej skladby, jej ocenenia a roku vzniku. Na pódiu sa počas vyše trojhodinového koncertu prerušeného krátkou prestávkou, vystriedali desiatky účinkujúcich, ktorí zaspievali celkom 30 piesní. Zo zoznamu hostí avizovaného organizátormi na tlačovej besede nevystúpili len Robo Grigorov a Júlia Hečková.

O energický hudobný úvod galakoncertu v podobe džezovo a funky ladenej skladby Farbami dýcha noc (zlatá Bratislavská lýra 1988) sa postaral Berco Balogh a udal tým tón ďalšiemu vývoju večera. Javisko potom postupne patrilo spevákom a skupinám, ktorých mená sú navždy spojené s týmto festivalom. Niektorí z nich už na scéne aktívne nepôsobia, no napriek tomu, alebo práve z tohto dôvodu, ich publikum vrelo prijalo: duo Martha a Tena Elefteriadu s piesňou Náměstí, a Marcela Laiferová, ktorá bola historicky prvou slovenskou víťazkou Lýry v roku 1970 s piesňou Slová.

Rozhovor: Marcelu Laiferovú dostal úspech na Lýre do sveta, doma o tom radšej nepísali

Lehotský sa prizeral, ako jeho piesne spieva nový Modus

Väčšina účinkujúcich spievala piesne, s ktorými sa historicky prezentovali na festivalovom pódiu a za ktoré získala ocenenia. Nestarnúce príležitostné trio Lehotský - Hammel - Lipa nám pripomenulo, že Kapely starnú (pieseň z roku 1986), Pavol Hammel k tomu pridal aj skladbu so skvelým Filanovým textom Dnes už viem (bronzová Lýra 1982). Na prelome 70. a 80. rokov boli takmer pravidelnými účastníkmi súťaže osobnosti spojené s kapelou Modus, ktorej najdlhšie pôsobiacim členom bol práve Janko Lehotský.

Janko Lehotský, Lýra 50 v Inchebe, 18.10.2016Janko Lehotský namiesto Modusu vystúpil s Pavlom Hammelom a Petrom Lipom

Žiaľ, ďalší slávni bývalí členovia - Miro Žbirka a Marika Gombitová - na koncerte v Inchebe nevystúpili. Dá sa to vysvetliť aj tým, že majú za sebou náročnú koncertnú jeseň, keď sme ich mohli vidieť na samostatných koncertoch len pred niekoľkými dňami, resp. týždňami. Ich úspešné piesne tak predviedli reprezentanti mladšej i nastupujúcej generácie spevákov - Svetlana Rymarenko z Fragile zaspievala Lúčenie, Mirka Partlová sa tradične so cťou zhostila "hitu storočia" Vyznanie a Peter Bič Project zahrali svoju verziu víťaznej skladby z roku 1978 Študentská láska.

Omladená skupina Modus vystúpila s hneď dvomi skladbami - Úsmev (zlatá Lýra 1977) a s takmer zľudoveným hitom Dievčatá (1978). Je však otázne, do akej miery je tento úspech spojený s terajšími členmi Modusu, keďže ani jeden z nich nebol v čase, keď sa piesne na Lýre prezentovali, súčasťou zostavy. Autor hudby k obom skladbám Janko Lehotský bol pritom v zákulisí galakoncertu a na žiaľ fanúšikov sa vystúpenia Modusu, s ktorým bude navždy spojené jeho meno, nezúčastnil. V pozadí sú zrejme osobné napätia v dôsledku právnych sporov, ktoré nám neprináleží hodnotiť.

Osobitne sa spomínalo na legendárneho slovenského speváka a s veľkým hlasom Karola Duchoňa, keď sa na plátne premietali dokrútky z jeho lýrových vystúpení. Pieseň z jeho repertoáru Mám ľudí rád (1976) majstrovsky zvládol Mário "Kuly" Kollár z kapely Desmod. Bol to jeden zo silných zážitkov večera.

Mário Kuly Kollár, Lýra 50 v Inchebe, 18.10.2016Kuly ukázal, že Duchoňove hity sú jeho parketa

Druhá polovica v znamení legiend

Po krátkej prestávke v druhej časti atmosféra v sále postupne gradovala, nečudo, keď vystúpili také legendy československej scény, ako sú skupiny OlympicElán, Peter Nagy so skupinou Indigo či Dalibor Janda so skupinou Prototyp. "Pre Elán to bol odrazový mostík v roku 1980, keď sa chytila pieseň Kaskadér, ktorá dostala striebornú Bratislavskú lýru. Potom sme na Lýre vystúpili ešte viackrát, ale to už nebolo také dôležité, ako ten prvý, štartovací moment. Myslím si, že takáto autorská súťaž, ktorá je celkom rozdielna oproti tomu, aké súťaže sú dnes, tu chýba," povedal po koncerte Ján Baláž. 

Búrlivým potleskom bol odmenený aj Lukáš Adamec, ktorý zaspieval lyrickú pieseň Máš chuť majoránky (strieborná Lýra 1977), ktorú v origináli poznáme od už nežijúceho Karla Zicha. Sympaťákovi, ktorý sa nedávno stal druhýkrát otcom, publikum rado odpustilo, že mu vypadol text. Energiu na pódium priniesla Jana Kocianová so skladbou Pár nôt, v roku 1976 ovenčenú zlatom. Speváčka, ktorá v týchto dňoch oslavuje aj životné jubileum, ju podala v pomalšom bluesovom rytme. Záver koncertu patril dvom hviezdam československej pop music. Prvou bola Helena Vondráčková, ktorá sa predstavila v duete To se nikdo nedoví s operným spevákom Miroslavom Dvorským a pridala aj ľudovými motívmi ovplyvnenú pesničku Malovaný džbánku z roku 1968.

Kým Katarína Hasprová bola víťazkou posledného ročníka Bratislavskej lýry v roku 1998 so symbolickým názvom Jedno zbohom, víťazom úplne prvého ročníka sa v roku 1966 stal Karel Gott. A práve najúspešnejší československý spevák všetkých čias bol vzhľadom na nedávne vážne zdravotné problémy asi najočakávanejším hosťom galakoncertu. Publikum ho privítalo nekonečne dlho trvajúcim standing ovation. Spevák zaspieval pieseň starú tak ako festival sám, Mám rozprávkový dom so slovenským textom Elišky Jelínkovej a hudbou Vieroslava Matušíka. Jeho výkon bol vynikajúci a vyzerá, že je v dobrej forme. Úprimne dojatý "zlatý hlas z Prahy", ako ho dlhé roky označujú v nemecky hovoriacich krajinách, pridal ešte jednu svoju "lýrovku" Hej páni konšelé. Potlesk opäť nemal konca kraja, zvlášť, keď sa maestro rozlúčil so slovami: "Dovidenia!".

Ešte pred koncertom sa legendárny spevák krátko stretol so slovenskými novinármi. "Ďakujem za váš záujem o môj príchod po dlhšej nedobrovoľnej prestávke. Chcem vám povedať, že sa vraciam na staré miesta so šťastným pocitom, pretože k Lýre mám srdečný vzťah. Zažil som tu krásne momenty a úspechy u publika, samozrejme na to sa nedá zabudnúť. Ceny mám vystavené na čestnom mieste a veľmi si ich vážim. Ráno keď vstanem, prvé čo urobím, pozriem na ne a až potom sa venujem ďalším veciam," priznal pre vybrané médiá. "Mám rozprávkový dom patrí dodnes do môjho repertoáru na slovenských koncertoch. Pre mňa je to evergreen, ktorému vďačím za mnohé, nielen za úspech tu, vlastne mi razil cestu do zahraničia," dodal.

Karel Gott, Lýra 50 v Inchebe, 18.10.2016Karel Gott po veľkom návrate v Česku prišiel aj do Bratislavy - viac fotiek

Vystúpenie 40-násobného slávika dalo bodku za fantastickým spomienkovým galavečerom Lýra 50. Organizátorom patrí veľké ďakujem za realizáciu tohto výnimočného projektu. Bratislavská lýra jednoducho patrí do našich kultúrnych dejín. Akokoľvek dnes môže, hlavne mladšej generácii, pripadať príliš "retro", bola - po väčšinu času modernou - súčasťou svojej doby. Mal som to šťastie, že som ju zažil aj na vlastnej koži osobnou účasťou a môžem potvrdiť, že atmosféra festivalu bola vysoko nákazlivá, samozrejme v pozitívnom slova zmysle. Hoci poznačená niektorými vplyvmi vtedajšieho politického režimu, žila si svoj slobodný hudobný život.

Setlist koncertu Lýra 50 - Mám rozprávkový dom:
(18. 10. 2016, Bratislava, Incheba Expo Aréna)

1. Farbami dýcha noc (Berco Balogh)
2. Náměstí (Martha a Tena Elefteriadu)
3. Kreslím si ružu (Ľudovít "Čufo" Nosko)
4. Rád (Jitka Zelenková)
5. Kapely starnú (Ján Lehotský, Pavol Hammel a Peter Lipa)
6. Dnes už viem (Pavol Hammel)
7. Lúčenie (Svetlana Rymarenko, pôvodne Věra Špinarová)
8. Espresso Orient (Polemic, pôvodne Robo Grigorov & Midi)
9. Mám ľudí rád (Mário "Kuly" Kollár, pôvodne Karol Duchoň)
10. Slová (Marcela Laiferová)
11. Študentská láska (Peter Bič Project, pôvodne Marika Gombitová)
12. Vyznanie (Mirka Partlová, pôvodne Marika Gombitová)
13. Dievčatá (Modus)
14. Úsmev (Modus)
- Prestávka
15. Medley: Krásná neznámá, Slzy tví mámy, Jasná zpráva, Co je vůbec v nás (Olympic)
16. Věnování (Lenka Filipová)
17. Máš chuť majoránky (Lukáš Adamec, pôvodne Karel Zich)
18. Jedno zbohom (Katarína Hasprová)
19. Kristínka iba spí (Peter Nagy & Indigo)
20. Pár nôt (Jana Kocianová)
21. Píseň o mé zemi (Martin Chodúr, pôvodne Karel Černoch)
22. Žít jako kaskadér (Dalibor Janda)
23. Chlapčenský úsmev (Vašo Patejdl)
24. Atlantída (Patrik Vyskočil, pôvodne Miro Žbirka)
25. Kaskadér(Elán)
26. Detektívka (Elán)
27. To se nikdo nedoví (duet Helena Vondráčková a Miroslav Dvorský, pôvodne duet Helena Vondráčková a Waldemar Matuška)
28. Malovaný džbánku (Helena Vondráčková)
29. Mám rozprávkový dom (Karel Gott)
30. Hej páni konšelé (Karel Gott)

Mirka Partlová, Lýra 50 v Inchebe, 18.10.2016Jana Kocianová, Lýra 50 v Inchebe, 18.10.2016Helena Vondráčková a Miroslav Dvorský, Lýra 50Helena Vondráčková, Lýra 50 v Inchebe, 18.10.2016Karel Gott, Lýra 50 v Inchebe, 18.10.2016Pozrite si celý fotoreport z podujatia Lýra 50

Autor: Ivan Straka
Foto: SITA/Marek Mrviš, Pavol Karell (posledná fotografia v článku)


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
30 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti