Predvianočný čas priniesol hudobným fanúšikom v Bratislave skutočnú lahôdku - návrat skupiny Modus. Na koncertné pódiá sa legenda slovenskej populárnej hudby v novej, veľmi zaujímavej zostave vrátila už pred pár mesiacmi. Prvé vystúpenie v hlavnom meste sa však uskutočnilo až v utorok 16. decembra na akcii Bigbítové Vianoce.

V Stredisku kultúry na Vajnorskej toto podujatie pre milovníkov rockovej hudby 60. a 70. rokov už po štvrtýkrát zorganizovali nadšenci slovenského bigbítu. Aj keď skupinu Modus väčšina priaznivcov eviduje hlavne od obdobia, kedy v jej zostave pôsobili aj Marika Gombitová a Miro Žbirka, a osobitne od roku 1977, v ktorom získala zlatú Bratislavskú lýru za pieseň Úsmev, história značky Modus je oveľa dlhšia a pestrejšia.

Kapela vznikla ešte v roku 1967 a pri jej zrode stáli okrem iných hudobníci Ján Baláž, Ľuboš "Kyslík" Stankovský a Meky Žbirka (vtedy iba 15-ročný). Zloženie skupiny sa často menilo, odchovala mnohé hudobné osobnosti, z ktorých niektoré sa do zostavy po čase vracali, no vedúcou osobnosťou od polovice 70-tych rokoch až dodnes je skladateľ, klávesista a spevák Janko Lehotský, ktorý značku Modus stále udržiava pri živote. Aj keď skupina dlhé roky nekoncertovala, tento rok sa bez výraznejšieho mediálneho ohlasu (okrem "kauzy" s Mariánom Greksom) vrátila k aktívnemu fungovaniu.

S Lehotským dnes v Moduse hrajú významné osobnosti predchádzajúcich období kapely Ján Baláž (gitara), Laco Lučenič (basová gitara) a Ľubomír Stankovský (bicie), ktoré sa však nikdy predtým v kapele nestretli v takejto zostave. Najbližšie k nej mala zostava z roku 1974, kedy sa kapela rok po rozpade pôvodnej zostavy vrátila ako kvarteto, v ktorom s Lehotským, Balážom a Stankovským na poste basgitaristu hral Ľudovít "Čufo" Nosko (známy aj z kapiel Collegium Musicum a Provisorium).

Modus, Bratislava, 16.12.2014 Zdroj: TASR/Martin Baumann


Nostalgia a ukážkové retro

Priestory kultúrneho strediska i samotná sála boli dokonalou kulisou pre očakávaný bratislavský koncertný comeback. Celkový vzhľad a zariadenie strediska, jeho personál i ceny občerstvenia v bufete budili dojem, že sa tu bude nakrúcať celovečerný retrofilm odohrávajúci sa niekedy v 80. rokoch. Nebolo to však na škodu, práve naopak. Navodilo to správnu nostalgickú atmosféru, ktorej niečo vyššie 300 prítomných divákov rado podľahlo. Prevažovali medzi nimi pamätníci časov minulých, kedy vznikalo podhubie slovenského a osobitne bratislavského bigbítu, ktoré predznamenalo neskoršiu zlatú éru pôvodnej slovenskej populárnej hudby.

Mal som pocit, že sa tu zišiel celý fanklub tej éry. Mnohí sa dôverne poznali, spontánne sa zvítavali, spomínali a tešili sa, že si pripomenú mladosť. Koncert si prišli pozrieť aj niektoré známe tváre – herec Marián Slovák (začiatkom 60. rokov spieval v skupinách The Phantoms a Thomastic), básnik Kamil Peteraj (dvorný textár skupiny Modus), gitarista Peter "Peci" Uherčík (známy aj z účinkovania v skupinách Ex Tip, Midi alebo Mona Lisa), jazzový hudobník Juraj Lehotský (brat lídra Modusu), či klávesista Martin Hanzel (hral napríklad v skupinách Fermata, Ventil RG, Limit a Mona Lisa).

The Buttons navodili dobrú náladu

Ako predskupina vystúpila jedna z významných kapiel bratislavskej bigbítovej scény 60. rokov The Buttons. Pamätníci si ju spájajú najmä s jej lídrom, spevákom a hráčom na ústnu harmoniku Dodom Šuhajdom, ktorý bol zároveň jedným z organizátorov utorkovej akcie. Publikum neskrývajúce nadšenie, že vidí svojich obľúbencov sa spolu s nimi a ich rokenrolovými a bluesovými piesňami prenieslo v čase o viac než štyri desaťročia späť. Žiaľ, skupina, ktorá mala v tom čase nezanedbateľný počet fanúšikov, zanechala po sebe len žalostne málo nahrávok.

Na koncerte predstavila dvanásť piesní, medzi ktorými nechýbali coververzie The Rolling Stones Route 66, Ruby Tuesday, Honky Tonk WomanSatisfaction (skupinu svojho času prezývali "bratislavskí Rolling Stones"), ale zahrali aj vlastné skladby, vrátane piesne Smútok, ktorú na koncerte venovali už nežijúcemu členovi kapely basgitaristovi Milovi Pavelkovi. V dvoch skladbách od Beatles sa k nim spevom a s gitarou pripojil Laco Lučenič, ktorého publikum privítalo silným potleskom. Úprimným prejavom, zladenosťou hudobníkov a neskrývanou radosťou z hrania navodili The Buttons u publika tú správnu atmosféru a pripravili tak scénu pre headlinera večera.

Laco Lučenič, Modus, Bratislava, 16.12.2014 Zdroj: TASR/Martin Baumann

Takmer ako za starých čias

Po krátkej technickej prestávke, počas ktorej došlo k malej prestavbe na pódiu a v sále pribudli noví diváci, krátko pred deviatou nastúpili na scénu "modusáci". Skromne, takmer až nesmelo, sa ujali svojich nástrojov a začali dynamicky s piesňou Mágovo číslo pochádzajúcej z albumu Balíček snov (1980). Publiku zahrali a zaspievali spolu pätnásť skladieb (vrátane prídavku) z rôznych období skupiny. Nechýbali  piesne ako Stará kára, Prázdny rám, Spoluhráčka, či Formula. V miernych úpravách zazneli aj skladby, ktoré pôvodne spievali iní speváci – Dievčatá (pôvodne spieval Meky Žbirka), Roberta (Jožo "Jodi" Paulíny) a Pozhasínané (Karol Morvay).

Pochopiteľne, sólového spevu - až na jednu výnimku - sa zhostil Janko Lehotský, ktorý sa hlasovo ukázal v dobrej forme. Tou výnimkou bol chronicky známy hit Ty, ja a môj brat (známejší pod názvom Sklíčka), ktorý na koncerte zaspieval tak, ako pôvodne na albume Najlepšie dievčatá (1984), bubeník Ľubo Stankovský. Ten bol aj akýmsi hnacím motorom celej skupiny, búchal do bicích ako o život, vysielal na divákov úsmevy, komunikoval s publikom a vyzýval ho k tlieskaniu do rytmu, jednoducho bol plný energie.

Úloha sólového gitaristu v tejto zostave Modusu pripadla jej zakladajúcemu členovi Jánovi Balážovi, v súčasnosti známemu skôr z pôsobenia v skupine Elán. V priebehu koncertu menil rôzne typy elektrických gitár, pričom vždy dosiahol zvuk, ktorým sa vyznačovala príslušná skladba Modusu, no súčasne dal do hry aj svoj rukopis. Inak, zdalo sa mi, že v tejto role bol dokonca viac uvoľnený ako vo svojej domovskej kapele. Laco Lučenič, ktorý hral na basgitare, pôsobil nezvyčajne sústredene a spolu s bubeníkom zabezpečovali rytmiku presnú ako hodiny.

Veľký sen mora a Úsmev na záver

Záver koncertu patril trom veľkým hitom skupiny Modus. Pozhasínané bolo spevácky spoločným dielom všetkých členov skupiny vzájomne si pomáhajúcim s refrénom, v ktorom sa spieva extrémne vysoko. Nebolo to síce tak "vysoko", ako to poznáme z albumu 99 zápaliek (1981), ale vzhľadom na bigbiťácky charakter súčasnej zostavy Modusu by som to neriešil. Nasledovali ešte "Mená lodí stratených", čiže správne Veľký sen mora a do tretice Ty, ja a môj brat (Sklíčka). Obe posledné skladby spievalo publikum s kapelou za stáleho tlieskania do rytmu.

Po búrlivom aplauze nasledoval Úsmev, ktorý od svojho vzniku pred 37 rokmi už takmer zľudovel a dobre ho pozná aj mladšia generácia. Nadšený potlesk publika pokračoval ešte dlho po dohraní prídavku. Nečudo, veď obnovený Modus splnil očakávania priaznivcov. Všetci hudobníci potvrdili svoje kvality, ladilo im to spolu a bolo vidieť a cítiť, že hudba je ich život. Nemuseli presviedčať pomocou drahej scény, ich návrat nesprevádzala nákladná propagácia. Vrátili sa potichu a s pokorou a najväčšou odmenou pre nich je priazeň a radosť fanúšikov.

Janko Lehotský, Modus, Bratislava, 16.12.2014 Zdroj: TASR/Martin Baumann

"Myslím si, že ešte stále máme čo povedať na hudobnej scéne. Pomaly sa rozbiehame, odohrali sme desiatku koncertov v lete, potom Janko Baláž hral turné s Elánom, tak sme mali chvíľu prestávku, hranie nás baví," povedal Janko Lehotský pre TASR. "Modus je jednou zo základných skupín, je to najfarebnejšia skupina, pretože cez Modus prešlo mnoho vynikajúcich muzikantov. Možno to trocha preháňam, ale skoro každý veľmi dobrý muzikant tam hral nejakú chvíľu. Tvorba Modusu bola bohatá, dlhú cestu som šiel s nimi, keď som im písal texty. Je to nezničiteľná kapela, ktorú voľakedy českí kritici hodnotili ako slovenských Beatles," povedal po koncerte o skupine Kamil Peteraj.

Jedna z najslávnejších slovenských skupín tento rok otvorila novú kapitolu svojho fungovania veľmi prirodzeným spôsobom - cez stretnutia s hudobníkmi a fanúšikmi na koncertoch. Nedá mi nezamýšľať sa nad tým, že aj očakávaný a diskutovaný comeback Mariky Gombitovej, ktorej hviezdna kariéra začala práve pozvánkou od Janka Lehotského do Modusu, mohol mať lepšiu príchuť, ak by sa tiež najskôr vrátila "len" na takéto celkom obyčajné pódium...

Setlist koncertu skupiny Modus na podujatí Bigbítové Vianoce:
(Bratislava, SK Vajnorská, 16.12.2014)


1. Mágovo číslo
2. Letná láska
3. Stará kára
4. Prázdny rám
5. Spoluhráčka
6. Skús za mnou prísť
7. Sladký hlas
8. Formula
9. Dievčatá
10. Roberta
11. Kapely starnú
12. Pozhasínané
13. Veľký sen mora
14. Ty, ja a môj brat (Sklíčka)
15. Úsmev

Autor: Ivan Straka + citácie z TASR
Foto: TASR/Martin Baumann

Súvisiaci interpreti: Modus