Ísť na koncert, keď do mesta zavíta Jethro Tull, je pre rockového fanúšika povinnosť. O to viac, keď sme ich na východe mali naposledy pred 20 rokmi v Prešove. Neprekvapivo vypredaný Spoločenský pavilón v Košiciach si 17. februára zgustol na zrejme poslednom vystúpení legendy v tomto regióne.

Stoličky okupovalo rôznorodé publikum, od bývalých či súčasných starostov mestských častí až po študentov, nevynímajúc na skúsenosti bohatú košickú rockovú smotánku a južnejšie situované zahraničné publikum. Skrátka, povinná spoločenská udalosť, kde každý každého pozná minimálne z videnia a otrepané pozastavovanie sa nad tým, že "koľko je v sále mladých", vyznieva prinajmenšom nedôstojne.

Jethro Tull už predsa dávno nie je záležitosť dnešných päťdesiatnikov, cestu k nim si minimálne za posledných 30 rokov našlo kvantum nových fanúšikov (vrátane autora článku), omladzujúcich vekový priemer poslucháčskej základne. Rovnako zbytočné je pripomínať, že progresívny rock nie je výsadou "vyvolených", ale viacgeneračným, nadčasovým, všeobecne počúvaným žánrom. Očakávania pred týmto koncertom boli teda obrovské a výsledok už len z princípu musel stáť za to. A naozaj stál.

Jethro Tull by Ian Anderson v Prešove, 17.2.2017 Zdroj: Miro Morvay

Staromódny principál nemá rád smartfóny 

Stav vecí dokazuje i osadenstvo formácie. Starší odchádzajú, mladí prichádzajú, jeden post však zostáva nemenný - Ian Anderson je nezameniteľnou figúrkou a konštantou kvality, držiaci súkolie pohromade. Nič na tom nemení fakt, že tento rok oslávi sedemdesiatku a podľa lekára mal zostať doma, lebo ho trápia zdravotné problémy. Každopádne energie má dosť, inak by nezvládal pre pľúca náročnú hru na štýlotvornej flaute a chýbať nesmelo ani povestné zvŕtanie sa na jednej nohe či na Škóta neobvykle bezchybný anglický prízvuk. Ian je navyše zdatným rečníkom, väčšinu piesní ohlásil a patrične okomentoval. Našiel si čas zísť medzi ľudí a hoci ich zrejme len vyzval na obmedzenie smartfónov, predsa za to zožal aplauz.

So spevom mu pomohlo pár samplov, resp. ľudí z plátna. V Heavy Horses sa v rozpore s originálom ozýval hlas pôvabnej ženy, Aqualung sa pôvodnej "nosovej" verzii priblížil viac. Z rovnomenného albumu odznel Locomotive Breath (bafkajúci riff starého rušňa) a voľný improvizácia My God, kde bolo zreteľne počuť, ako pracujú Ianove pery, obopínajúce ústie priečnej flauty. Každý nádych, rozvibrovaný vysoký tón, trilkovanie či dlhé mohutné zábery si zaslúžia obdiv. Priestor dostala i harmonika - A New Day Yesterday je poklad s členitým, hutným, zo schodiska sa kopŕcajúcim riffom, otvárajúcim platňu Stand Up, na ktorej kapela prvýkrát poriadne znela tak, ako po zvyšok kariéry.


Po míľniku z roku 1969 museli preto muzikanti siahnuť viackrát. V subtílnej pocte J. S. Bachovi Bourée znovu exceloval Anderson a nevedomky (vďaka zvukárom?) aj v Living in the Past či Nothing is Easy, znejúcimi na úvod, kedy dosť podstatnú gitaru bolo počuť len v akýchsi náznakoch. Situácia sa s pribúdajúcimi sólami zlepšovala až do bodu, kedy si Florian Opahle dovolil vystrúhať druhú poctu Bachovi v Toccata and Fugue in D minor. Bleskovo odohranej shred úprave sa poklonil i principál Anderson. Ten si gitaristu vybral ako jedného z nástupcov Martina Barreho, ktorého je síce takmer nemožné nahradiť, no diváci vzali mladíka "na milosť" a kvitovali jeho umenie s uznaním.   

Sitting on the páárk bench...

To isté platí aj o nástupcovi Clivea Bunkera a Barriemora Barlowa, sediaceho za bicími. Scott Hammond sa pasuje s neľahkou úlohou s prehľadom - z debutového This Was si na paškál vzal Dharma for One, do ktorého vtesnal náramne znamenité bubenícke sólo. Nezaháľa ani v dynamických pasážach, kedy sa údery nepravidelne miesia v charakteristicky dramatický, úžasnú gradáciu vytvárajúci efekt. Demonštruje to i nekorunovaná princezná všetkých plus mínus 40-minútových skladieb Thick as a Brick, z ktorej odzneli iba krátke fragmenty, no už len tie samé osebe stačili k vrcholnému zážitku (ako sa museli cítiť diváci po zhliadnutí úplnej verzie pred štyrmi rokmi?).         

Po Andersonovej pravici sa naopak sústredili služobne starší muzikanti. John O'Hara si priviezol rozmanité registre. Nechýbal preťažký 70's hammond zvuk, bez ktorého by to Jethro Tull mohli zabaliť, decentný klavír či renesančný spinet, krášliaci madrigal Henricha VIII. Pastime in Good company. Špirálovito sa vinúce harmónie sú prítomné i vo folkom ovplyvnenej tvorbe z roku 1977, kedy kapela vydala Songs from the Wood (okrem titulnej sa blysla miniatúrou Jack-in-the-Green). Hutné podklady si na konto mohol pripísať i basový gitarista David Goodier, sekundujúci Andersonovi v novších kusoch o zruinovanej prírode (Fruits of Frankenfield, Farm on the Freeway) a finančnej kríze (Banker bets, Banker wins zo sequelu Thick as a Brick 2).   


Výsadou žánru sú variácie na známe štúdiové témy, s ktorými je koncert zábavnejší. Asi najviac sa "chlapci" mali možnosť ukázať v spomínanom My God - najprv John, potom Florian a v závere Ian, ktorého fígľom takmer nebolo konca. Pri slovách "sitting on the páárk bench" mi vždy nevdojak vyvstane pred očami publicistický štýl nebohého Petra Pišťaneka, ktorý dokázal ozvláštniť recenzie skutočne nekonvenčnými príbehmi, ale na sólo v Aqualung nie je možné nájsť vhodné slová, to je pre mňa detstvo a nepreberné množstvo spomienok, viažucich sa k nemu. Zrejme jediná kritika na margo playlistu ide na vrub absencie klasickej platne Benefit, aspoň na To Cry You a Song ešte pätica mohla v rámci druhého prídavku zozbierať zvyšky síl.

Nestalo sa, každopádne koncert patrí k silným art-rockovým udalostiam, aké tu nebývajú často. Jethro Tull poskytli reprezentatívny prierez klasickým repertoárom, do ktorého sa vmestilo i pár novších titulov. Muzikanti v čele s Ianom Andersonom umožnili ľuďom cestovať v čase a pripomenúť si magické okamihy s hudbou, akú sa v tomto žánri podarí zložiť len hŕstke skladateľov. Ak sa hlavný principál dožije deväťdesiatky, pokojne si môže prísť na východ Slovenska dať repete.

Setlist koncertu Jethro Tull by Ian Anderson v Košiciach:
(17. 2. 2017, Spoločenský pavilón)

1. Living in the Past
2. Nothing is Easy
3. Heavy Horses
4. Thick as a Brick
5. Banker bets, banker wins
6. Jack-in-the-Green
7. Bourée
8. Farm on the Freeway
9. Songs from the Wood
10. Sweet Dream
11. Pastime in Good Company
12. Fruits of Frankenfield
13. Dharma for One
14. A New Day Yesterday
15. Toccata and Fugue in D minor
16. My God
17. Aqualung

Prídavok:
18. Locomotive Breath 

Autor: Marek Danko    
Foto: SITA/Jozef Jakubčo (titulná - ilustračná fotografia), Miro Morvay (foto z koncertu)

Súvisiaci interpreti: Jethro Tull