O legende českého pesničkárstva sa toho v poslednej dobe popísalo mnoho, žiaľ, najmä v súvislosti s kontroverzným ocenením od ruského prezidenta či podporou názorovo vyhraneného politického hnutia. Toto však teraz necháme bokom. 65-ročný hudobník sa po čase vrátil do veľkej sály pražskej Lucerny, aby ukázal tú tvár svojho ja, vďaka ktorej sa stal fenoménom.

Napriek všetkému, za čo ho ako človeka možno kritizovať, totiž Jaromír Nohavica stále zostáva predovšetkým brilantným koncertným umelcom a básnikom, ktorý disponuje lyrickou genialitou. Či už ide o jednoduché detské riekanky, priame a drsne pravdivé aforizmy alebo nesmiernu krásu výstižných metafor.

Hostia naplnenej sály sa dočkali starých aj nových piesní. Nohavica sa však zámerne vyhýba tým najväčším "odrhovačkám", na ktoré svojho času nadávali všetci táboroví gitaristi, keď ich ostatní nútili dookola hrať piesne ako Hlídač krav alebo Kozel. Zaujímavé bolo najmä zvukové prevedenie, výrazne ovplyvnené Nohavicovými dlhoročnými hudobnými hosťami. Poliak Robert Kuśmierski sa staral o melodickú stránku a Pavel Plánka zas o tú rytmickú.

Niekedy je menej viac

Relatívne minimalistické obsadenie pódia dokázalo skladby podať v mimoriadne komplexnej podobe. Kuśmierski hral na akordeón a klávesy a v niektorých vokálnych partoch predstavenie ozvláštnil zvučnou poľštinou, pričom sa geniálne dopĺňal s Nohavicovým hlasom a jeho hrou na gitaru, heligónku a basu.

Vynikajúci a všestranný bubeník Pavel Plánka počas jednotlivých pesničiek vystriedal hneď niekoľko perkusných nástrojov od dažďa, cajonu a klasickej súpravy až po mýtmi opradený perkusívno-melodický nástroj hang s nádherným "vesmírnym" zvukom. S basovým bubnom zase dôrazne "nakopol" skladbu Ostrava a predviedol aj svojráznu pódiovú akrobaciu. Vyskočiť do vzduchu s takým kolosom na pleciach a udržať pritom tempo síce vyzerá jednoducho, no určite to nie je len tak. Ktovie, čo týchto renomovaných hudobníkov učili na konzervatóriách...

Nohavica začal koncert sám, piesňou Natáh jsem sadu nových strun, až potom si privolal dvojicu spoluhráčov. Zatiaľ čo piesne ako Mikimauz, Ostrava, Těšínska či rezká Zatanči odzneli v relatívne nezmenených aranžmánoch, niektoré skladby sa dočkali nového šatu. Publikum sa tak mohlo počas skladby Když byl Pepa ještě mladý pobaviť na presvedčivo rapujúcom postaršom pánovi, ktorý dokázal na svojich piesňach vychovať hneď niekoľko generácií.


Niet človeka, ktorý by s ním nespieval aspoň jednu pieseň

Krásnu odozvu mala pieseň Voják, v ktorej stačila osamelému Jaromírovi len gitara - odspievalo ju viac obecenstvo ako on, ale tak to už raz je. Nohavicové hymny pozná skoro každý aj napriek tomu, že nerotujú v komerčných rádiách. Namiesto mechanického vtĺkania sa k nim u mnohých fanúšikov práve vďaka osobitým a veľavravným textom viažu spomienky na detstvo a letné tábory, priateľstvá a bývalé lásky. Asi aj preto bolo počas pesničky Zatím co se koupeš v sále také ticho, že by ste mohli počuť aj vŕzgot dverí na konci sály.

Kontrastne vyznelo len prevedenie jednej z najnovších piesní - Poruba z rovnomenného albumu. Reprodukovaný, možno trochu prehnane popový, resp. R&B podmaz, a Nohavica bez nástroja len s mikrofónom v ruke - to je nevídaný výjav, ktorý pôsobil do určitej miery strojene.

Charizma profesionála aj slovník tretej cenovej

Čo sa dá povedať o samotnom Nohavicovi? Asi hlavne to, že odohral absolútne profesionálne vystúpenie. Niet divu, niekoľko desiatok rokov skúseností nechá stopy na každom umelcovi a po takom čase už na pódiách naozaj odznie len to, čo na nich odznieť má a čo chcú poslucháči počuť. Nohavica bol trefný, prívetivý a lichotivý, vtipný ("kopnou mně do kolena, v prdeli je dovolená"), publikum dokázal bez problémov zapracovať do prevedenia piesní (pieseň Hanba sláva), a už tradične nezabudol počastovať pribrzdených fotografov na balkóne, že keď ho nevedia odfotiť na prvýkrát, asi by mali toto remeslo zavesiť na klinec.

Pravdaže, dramaturgia vystúpenia už skalných fanúšikov neprekvapí. V setlistoch jeho bežných koncertov nenastávajú veľké obmeny, no ak ste svedkom jeho koncertu prvý raz, ide o obrovský zážitok, pričom takmer vôbec nezáleží na tom, koľko máte rokov. A že do vystúpenia zapracováva aj menej známe skladby, je len dobre - človek, ktorý nie je fanatikom do jeho diskografie, aspoň spozná niečo nové. Napokon, pri toľkých notorických hitoch nie je možné, aby aspoň jeden autora časom neotrávil.


Autor: Matej Kráľ
Ilustračné foto: Marko Erd - archív Hudba.sk

Súvisiaci interpreti: Jaromír Nohavica