Keď si Richard Müller na tohtoročnom odovzdávaní cien Slávik prevzal cenu pre najpopulárnejšieho speváka, bol to jeden z mála svetlých momentov v prenose plnom vulgárností a trápnych vtipov. O tom, že mu toto ocenenie od fanúšikov patrí zaslúžene, najlepšie svedčia jeho koncerty.
"Tak dlhé turné je náročné, to môže potvrdiť každý hudobník. Ale stojí to za to. Keď vidím, ako tí ľudia reagujú na hudbu, ako si spievajú... Som šťastný, že si nájdu v týchto časoch peniaze na koncert. Som im za to vďačný z celého srdca," povedal spevák po koncerte.
Do Bratislavy sa vrátil ešte lepší a istejší
O Potichu tour sa toho popísalo už veľa. V súčasnosti finišuje už jeho tretia a zároveň posledná časť, no fanúšikov Müller v komornom prevedení stále baví. A hoci sa program aktuálneho Potichu tour 2,5 od jednotky a dvojky líši len zaradením niekoľkých skladieb z nového albumu Ešte (2011), našli sa i skalní, ktorí si bratislavský koncert nenechali ujsť ani na jednom z troch koncertných šnúr.
Práve tí potvrdili, že spevákov výkon sa každým razom zlepšoval a na pódiu pôsobil na poslednom bratislavskom koncerte najistejšie. A to aj napriek tomu, že večerné vystúpenie nasledovalo necelú pol hodinu po tom predchádzajúcom, ktoré sa z organizačných dôvodov začalo neskôr. Vyše štvorhodinový koncertný maratón však Richard zvládol a bez najmenších problémov si získal publikum. Neoplýva síce výnimočným hlasovým rozsahom či fyzickou atraktivitou - sám o sebe tvrdí, že jeho "ksicht sa do pop music nehodí" - jeho hlavnou devízou je však nenútene úprimný prejav a s ním spojená uveriteľnosť a charizma. Práve vďaka týmto kvalitám je Zlatým Slávikom oprávnene.
Müllerova "mágia" sa asi najviac prejavila v druhej časti koncertu po krátkom vystúpení hosťa turné Dana Bártu. Ten sa predviedol ako výborný zabávač, divákov rozosmial najmä svojou slovenčinou - gramaticky a výslovnosťou takmer bezchybnou, no so slovíčkami, ktoré by Slovák v danom kontexte nepoužil. Upútal aj charakteristickými pohybovými kreáciami a samozrejme spevom, ktorý je úplne na inej úrovni ako ten Müllerov.
Za interpretáciu hitu Už asi nie si a dvoch piesní z vlastného repertoáru, ako aj duetov V daždi a Tlaková níž, si Bárta vyslúžil zaslúžený, dovtedy najväčší aplauz večera. Napriek tomu, keď Müller ostal na pódiu opäť sám, hravo sa stal znova stredobodom pozornosti a v závere spolu s kapelou priniesol momenty, ktoré zatienili aj skvelý Bártov výkon.
Nadčasové skladby a bravúrna kapela
Ďalším dôvodom Müllerovho výnimočného postavenia na slovenskej i českej scéne sú totiž nadčasové skladby. V úvode nechýbali notoricky známe piesne ako Srdce jako kníže Rohan, Nebude to ľahké alebo Nahý 2, vo vygradovanej druhej časti koncertu vytiahol ďalšie hity ako Milovanie v daždi, Cigaretka na dva ťahy či prídavkové "povinné jazdy" Nočná optika, Po schodoch vo sviežej úprave, ktorá spája reggae s dychovkou, a Štestí je krásná věc.
Piesňou Espreso tón sa Richard vrátil na úplný začiatok svojej kariéry, odzneli i ďalšie menej známe skladby ako L.A. a Rozeznávam, ktoré spevák uviedol historkami z minulosti. Spomenul v nich Jara Filipa či New York, hovoril vážne, ale aj vtipkoval. Napríklad o tom, že odkedy sa stal abstinentom, máva trému nielen pred koncertom, ale hneď ako sa ráno zobudí. Zmienil sa aj o práci s Ivanom Táslerom a zo spomínaného nového albumu Ešte, na ktorom s ním spolupracoval, ponúkol tri piesne – titulnú Ešte, Útek a Pichľavá.
Až doteraz som nespomenul sprievodnú kapelu, bez ktorej by Richard na Potichu tour z umeleckého hľadiska len ťažko dosiahol to, čo sa mu podarilo dosiahnuť. Súhru gitaristu Petra Markusa Markuljaka, basáka Viktora Hidvéghyho, hráča na dychové nástroje Michala Žáčeka, klávesáka Vila Vitéza, bubeníka a kapelníka Juraja Kucháreka a perkusionistu Igora Ajdžiho Saba je radosť sledovať a najmä počúvať. Známe hity dokázali pretvoriť na kompozície, ktoré vás prekvapia, a pritom si aj po množstve odohraných vystúpení koncert zjavne užívajú, čo v záverečnom "šamanskom" tanci názorne demonštroval Ajdži Sabo.
Hudobných fajnšmekrov okrem virtuóznych sól Markuljaka a Žáčeka potešili aj krátke inštrumentálne odkazy na tvorbu svetových hudobných velikánov ako Chris Isaak (Wicked Game), Carlos Santana (Oye Como Va), Prince (Purple Rain) či Bob Marley (I Shot the Sheriff). Človek by si až pomyslel, že s takou kvalitnou kapelou možno ani nie je ťažké byť výnimočným spevákom. Ale aj dať dokopy špičkovú kapelu je umenie, za ktoré si Richard Müller zaslúži uznanie a obdiv.
Richard Müller potichu končí
Ak ste Potichu tour ešte nevideli, od pondelka do soboty máte poslednú šancu - úspešné turné zakončí záverečná séria koncertov v šiestich slovenských mestách.
21. 5. - Piešťany, Dom umenia
22. 5. - Čadca, Športová hala
23. 5. - Ružomberok, Kultúrny dom Andreja Hlinku
24. 5. - Humenné, MsKS
25. 5. - Spišská Nová Ves, Reduta
26. 5. - Dolný Kubín
Autor: Patrik Marflák
Foto: René Miko
Súvisiaci interpreti: Richard Müller
