"Si z nás už ustatý", spievali zborovo členovia skupiny Elán v piesni Tretie oko na začiatku poslednej tretiny ich pondelkového koncertu na zimnom štadióne v Bratislave. Keby ho celý odohrali tak, ako jeho úvod, tak by to zrejme aj bola pravda. Hudobníci, ktorí svoj prvý album vydali pred 30 rokmi, však ukázali, že nudiť svoje (oddané aj kritické) publikum nie je ich štýl a divákom ponúkli kvalitný koncert plný hitov.

Príchodu kapely na pódium predchádzala videoprojekcia mapujúca jej históriu. Dvojhodinový program odštartoval hit Od Tatier k Dunaju z albumu Rabaka (1989), ktorý dopĺňali zábery na slovenské hory a mestá. Úvodná skladba býva často poznačená dolaďovaním zvuku, čo si skalní fanúšikovia tešiaci sa z príchodu svojich obľúbencov niekedy ani nevšimnú. Na pondelkovom koncerte však ani nasledujúci song, rocková vypaľovačka Kamaráti, nevyznel príliš presvedčivo. V úvode tak Elán pripomínal len tieň legendy, za ktorú je skupina okolo Joža Ráža, Vaša Patejdla a Jana Baláža považovaná.

Postupne však koncert nabral tie správne grády a kapela svoj status - aj napriek faktu, že koncert nebol úplne vypredaný - ustála. Pomohlo k tomu zapojenie fanúšikov, ktorých Jožo Ráž už pri tretej piesni Vymyslená vyzval k väčšej aktivite slovami "Ešte ste nezabudli spievať?" (v prvej časti koncertu s ním odspievali aj hity Smrtka na pražskom orloji či Kaskadér), ale najmä nesporné interpretačné kvality klávesáka, skladateľa a speváka Vaša Patejdla. Ten už po necelej polhodinke v piesni Zlodej slnečníc dokázal, že práve vďaka nemu sa na koncerty Elánu stále oplatí chodiť. Kým koncertné prevedenie skladieb, v ktorých je lídrom na mikrofóne Jožo Ráž, najmä počas prvej časti večera kolísalo, každý Patejdlov hit patril k vrcholom večera. Netreba však zabudnúť ani na Jana Baláža, ktorého si síce kamera príliš nevšímala, ale práve jeho hlas pomohol kapele vo chvíľach, keď jej najvýraznejší člen a šoumen spevácky "nestíhal".

Výnimočná bola naživo aj pieseň H. Ch. Andersen z druhého albumu Nie sme zlí (1982). Napriek tomu, že nejde o skladbu z kategórie najznámejších, na koncertoch patrí v ostatných rokoch k jednoznačným vrcholom, čo potvrdzuje aj DVD záznam koncertu z newyorskej Carnegie Hall z roku 2007. Členovia "tvrdého jadra" skupiny sa aj v Bratislave skvele dopĺňali a v závere piesne zážitok umocnili gitarové sóla Petra Farnbauera a Henryho Tótha. Jej silu možno zvýraznil aj fakt, že jej predchádzalo trápne, a z predchádzajúcich vystúpení už dobre známe číslo Joža Ráža s whisky a cigarou, ktorým sa počas skladby Cigary idú do neba venoval viac ako spevu. Gýčovú idylku doplnila projekcia fotiek z Kuby, akoby vystrihnutých z dovolenkového katalógu. Lacnej projekcii sa Elán nevyhol ani neskôr počas hitu Bosorka, ktorý sprevádzali obrázky modeliek v bikinách.

Kapela striedala staršie hity prevažne z 80. rokov s piesňami z posledných dvoch albumov Tretie oko (2003) a Anjelská daň (2010). Viac fungovali tie skôr vydané, hoci podľa vekového zloženia publika si časť návštevníkov koncertu obdobie ich najväčšej popularity nemôže ani pamätať. Z aktuálnej platne odzneli už v prvej polovici koncertu tvrdšie kúsky Anjelská daň a Rockerhotel, viac však zarezonovali neskôr zahraté balady Smutný Ír a Kde si. Jožo Ráž navyše v druhej menovanej piesni z pera skladateľa a textára Pavla Jursu podal svoj najlepší výkon večera.

Vlastne celá druhá hodina koncertu bola kvalitnejšia a vyrovnanejšia, hoci Vašo Patejdl už na jej začiatku položil latku vysoko. Dá sa to chápať i doslovne, pretože skladby Ja viem a Ak nie si moja odohral vo výške približne desiatich metrov na piedestáli v strede publika. Chvíľu pritom trvalo, kým si diváci v predných radoch jeho rýchle a efektné premiestnenie všimli, pretože najskôr pozornosť na hlavné pódium dokonale pritiahlo pôsobivé sólo Henryho Tótha. Ten so španielkou sprevádzal Patejdla počas oboch spomínaných piesní. Intímne a zároveň megalomanské - tak sa dá popísať toto minivýstúpenie geniálnej dvojice, ktoré bolo uprostred koncertu jedným z jeho najsilnejších momentov.

Elán - Ak nie si moja (19. 12. 2011 v Bratislave)

Nasledovali hity ako Kráľovná bielych tenisiek, Tuláci v podchodoch či pieseň Mláďatá, počas ktorej Jožo Ráž predstavil sedemčlennú kapelu. Okrem jadra a spomínaných gitaristov sa predviedli aj druhý hráč na klávesy Ľubo Horňák a bubeník Boris Brna, pričom líder Elánu poznamenal, že si koncert nenechal ujsť ani bývalý bubeník skupiny Zdeno Baláž. Diváci si záver užívali naplno a aj si z plného hrdla zaspievali, najmä v skladbe Čaba neblázni, ktorou Elán ukončil hlavnú časť koncertu. V Košiciach pred pár dňami vraj nepridávali a zožali za to kritiku od fanúšikov, ktorých podľa denníka Korzár nechali kričať a tlieskať päť minút. Keďže je však zoznam (nielen) posledných troch skladieb na oboch koncertoch rovnaký, je zrejmé, že jedinou zmenou bol fakt, že v Bratislave skupina nezabudla odísť z pódia, pre istotu hneď dvakrát. V Bratislave sa pritom publikum "bonusov" ani nemuselo dlho dožadovať - prvý (Nie sme zlí) aj druhý prídavok (Voda, čo ma drží nad vodou) skupina prišla zahrať už po necelej minúte potlesku a skandovania.

Decembrové megakoncerty v Košiciach a v Bratislave boli jedinými halovými vystúpeniami skupiny Elán v tomto roku. Aj keď išlo o vianočné koncerty, Vianoce spomenuté neboli. Napriek tomu bolo vystúpenie kapely tým najlepším darčekom pre každého fanúšika.

Setlist koncertu - Elán v Bratislave, 19. 12. 2011:

Od Tatier k Dunaju
Kamaráti
Vymyslená
Ulica
Zlodej slnečníc
Anjelská daň
Rockerhotel
Smrtka na pražskom orloji
Kaskadér
Cigary idú do neba
H. Ch. Andersen
Nebezpečný náklad
Ja viem
Ak nie si moja
Kráľovná bielych tenisiek
Smutný Ír
Tretie oko
Tuláci v podchodoch
Čo je? Čo je? Čo chceš?
Bosorka
Mláďatá
Kde si
Čaba neblázni
--
prídavky:
Nie sme zlí
Voda, čo ma drží nad vodou

Elán - Čo je? Čo je? Čo chceš?

Autor: Patrik Marflák
Foto a video: Igor Daniš

Súvisiaci interpreti: Elán