Priaznivci festivalu Pohoda a belgickej formácie Hooverphonic sa v sobotu 17. mája zišli v priestoroch Klubu za zrkadlom v bratislavskej Petržalke. Príjemný večer otvorilo avizované premietanie hudobného filmu Pohoda 007.
Pozvánkou na festival bol ostatne aj samotný koncert belgických Hooverphonic, ktorým svojím DJským vystúpením predskakoval krajan DJ Jerboa. Čoraz úspešnejší experimentátor s gramofónmi a producent, ktorý minulý rok vydal už svoj tretí album, je doma najmä v štýloch breakbeat a IDM electronica. Preto to na pomaly sa zbierajúce bratislavské publikum skúsil aj s tanečnejšími skladbami, ktorých mixovanie okorenil turntablistickými kúskami. Postupne však zvoľňoval tempo, predsa len málokto prišiel v sobotu do "zrkadláča" tancovať. Jerboa svoj set zakončil na vlnách melancholického trip-hopu, čím pripravil pôdu pre hlavnú hviezdu večera.
Hooverphonic svoje vystúpenie poňali presne naopak. Od samého začiatku síce striedali energickejšie skladby s pomalšími baladami, celkovo sa však atmosféra každým ďalším songom zhusťovala a vyvrcholila v podobe záverečných prídavkov. Oči väčšiny prítomných viseli počas koncertu na speváčke Geike Anaert, ktorá však pôsobila najmä v prvej časti dosť chladne a odmerane. Možno plachosť... a možno len sústredenie na spevácky výkon, ktorý sa ohromnou mierou zaslúžil o jej až nadpozemskú charizmu. Lídrom kapely v komunikácii s publikom bol zakladajúci člen basgitarista Alex Callier - so svojími sympatickými vstupmi a naivným humorom, ktorý niekoľkokrát minul účinku, presný opak Geike a jej pódiovej dokonalosti a nedotknuteľnosti.
Začiatok koncertu patril skladbám z nového albumu 'The President of the LSD Golf Club'. Možno pre mnohých neznámym, no single 'Expedition Impossible', 'Gentle Storm' a 'Circles' naživo vyzneli veľmi presvedčivo a nové smerovanie kapely ďalej od elektroniky a bližšie k živelnému zvuku ovplyvnenému psychedelickým rockom 60. rokov musí tešiť každého fanúšika. Napriek tomu Alex po úvodných skladbách z nového albumu s dávkou sebairónie vyhlásil, že sa zrejme zbytočne snažia makať na nových skladbách, keď aj tak chcú všetci počuť "old school", za čo si vyslúžil súhlasné ovácie.
Väčšia časť koncertu sa tak niesla v znamení starších známych i menej známych skladieb ako 'Club Montepulciano', 'No More Sweet Music', 'Magnificient Tree', 'Jackie Cane', 'Eden' či v prídavkoch 'Mad About You' a 'Battersea'. Odznela i prvá skladba debutového albumu 'A New Stereophonic Sound Spectacular' (1996) s názvom 'Inhaler', v origináli ešte so speváčkou Liesje Sadonius.
Prídavky tvorili asi tretinu vystúpenia Hooverphonic a práve v nich sa odohrali najsilnejšie momenty sobotného koncertu. Prvýkrát sa kapela pobrala z pódia asi dvadsať minút po deviatej, v tom čase by sa dalo hovoriť o mierne nadpriemernom koncerte. Po návrate odohrali štyri skladby, vrátane spomalenej verzie známej 'Sometimes', s pôvodnou inštrumentálkou geniálne nahradenou nesmrteľným 'Imagine' od The Beatles. Nový vrchol večera. Štyria inštrumentalisti na čele s Alexom Callierom sa však vrátili znova, aby bez Geike predviedli ďalšie dve skladby, obe s niekoľkominútovým improvizovaným free-rockovým zakončením, pri ktorom sami hudobníci už zjavne ledva stáli na nohách.
Hooverphonic si však zrejme v Bratislave chceli zahrať v plnej zostave aj v nedeľu (po polnoci) a tak sa vrátili aj do tretice. Vďačnému bratislavskému publiku poďakovali za doposiaľ najlepší koncert svojho prebiehajúceho turné a definitívne ho zakončili dvoma pokojnejšími rozlúčkovými skladbami. Z ktorých sa však napokon tiež vykľuli improvizácie plné energie a muzikantského oduševnenia. Lepší záver gradujúceho koncertu si ťažko predstaviť. To isté platí aj o pozvánke na Pohodu 2008, ktorá organizátorom vyšla na výbornú.
Viac fotiek z koncertu nájdete vo fotoreporte.
Foto: Magdaléna Vinterová
Súvisiaci interpreti: Hooverphonic
