Škandinávska hudobná formácia s prvkami rockovej elektroniky zavítala opäť na Slovensko. Ralph Myerz and The Jack Herren Band sa po prvýkrát ukázali na festivale Bažant Pohoda 2004, ktorý sa opäť postaral o ich prítomnosť, tentokrát skôr klubovú.

Začiatok piatkového koncertu bol stanovený na ôsmu hodinu večernú. V danom čase však priestory petržalského Klubu za zrkadlom zívali prázdnotou, počet prítomných ľudí bol naozaj chabý. Tí, ktorí meškali však o nič neprišli. Na kapelu sa totiž čakalo viac než hodinu.

V sále sa konečne zhasli svetlá, z reproduktorov sa ozvalo oslavné "Glória", no aj tak sa (pre niektorých) koncert začal netradične. Padajúce činely a mikrofón takmer zasiahli našu fotografku, ktorá stála v prvých radoch. Rockovo odetá kapela hrať neprestala, na pódiu striedala pózy hraničiace s predvádzaním sa a robením šou.

Tú začali spoločne robiť už v roku 1997, kedy sa ešte vtedajšia trojka v podaní Ralpha Myerza, Thomasa Lonnheima a Tarjei Stroma rozhodla vyvíjať svoje hudobné zručnosti. Mnohí prirovnávajú koncerty týchto predstaviteľov nórskej scény k jedinečnému zážitku.

Veď len samotné hudobné nástroje boli využívané na mnohonásobne veľa spôsobov. Týka sa to hlavne bubeníkov, ktorí na svojich bubnoch, či perkusiách stáli takmer rovnaký čas, ako na nich hrali. Samotný Ralph Myerz (DJ Erlend Sellevold) zase predvádzal „pohlavný styk“ za pomoci elektronickej techniky.

Počas vyše hodinového vystúpenia sa publikum najviac vybláznilo na skladbu 'Nikita', či predprídavkovú 'Kill the DJ', ktorá bola prítomným ľudom evidentne najviac známa. Pätica muzikantov poctila obecenstvo premiérovým zahraním skladby 'The Queen of the Night', ktorú doposiaľ, ako sa vyjadril samotný bubeník, nikde nehrali.

Držitelia nórskych alternatívnych cien Grammy sa na pódiu evidentne dobre zabávali. Roztržky spôsobovali len menšie hádky týkajúce sa otázky, kto je najsexi člen kapely. Neodpustili si ani chválu na slovenské publikum, ktoré si fotili, tlieskali mu, ba dokonca zhodnotili, ako ich najlepšie (ťažko povedať, či to nie je len rutinnou frázou každého koncertu).

Ak vás mrzí, že ste sa nemohli zúčastniť tohto podujatia, nezúfajte. Po hlasnom „yes!“ (áno!) pri otázke, či by ich publikum ešte niekedy rado uvidelo, vraj stačí len napísať, pripraviť trošku gulášu a všetko je dohodnuté.



Text: Eva Brezovská
Foto Magdaléna Vinterová