Spriaznené kapely Kolowrat a Kvety nikotínu sa rozhodli v mesiacoch máj a jún zdieľať pódium na spoločnom turné, ktoré v piatok 3. júna 2011 dorazilo aj do košickej Tabačky. Tento koncert bol reprízou spoločného vystúpenia z jesene roku 2009, takže s odstupom osemnástich mesiacov môžeme skonfrontovať, kam sa za ten čas obe kapely, ktoré sú známe svojou špecifickou poetikou, posunuli a v akej sú aktuálnej koncertnej kondícii.

Turné, ktoré bolo sprevádzané zdravotnými ťažkosťami oboch spevákov, predstavuje doterajšiu tvorbu oboch kapiel, ktoré napriek skutočnosti, že patria k tomu najlepšiemu, čo sa v našej alternatívnej kuchyni varí, sú mediálne trochu v úzadí. Ale možno práve tieto okolnosti vytvárajú kapelám tohto druhu ideálnu klímu, aby mohli nerušene tvoriť a objavovať v sebe nové inšpirácie a hudobné postupy.

Tradičnú trojicu komárňanských Kvetov nikotínu (Ondrej Bagin – spev, Peter Soós – klávesy, Gabriel Szalai – bicie), ktorá minulý rok vydala album rarít Staré divné kusy, doplnil prednedávnom štvrtý člen – basgitarista Michal Vincze. Líder kapely Ondrej Bagin o tom hovorí: "Na starých divných kusoch sme si vyskúšali troch basgitaristov a urobili sme to tak, že každý z nich mal s nami znovu naaranžovať jednu zo starších piesní. Tam sme si vyskúšali všetkých troch a najlepší bol Mišo." Kapela vo štvorici znie kompaktnejšie a vyzretejšie a to hlavne v skladbách, v ktorých sa podarilo Michala vtiahnuť do deja. Nový člen odohral s kapelou najmä veci zo Starých divných kusov, ktoré zďaleka nepôsobia len ako pesničky vytiahnuté zo šuflíka, práve naopak, niektoré z nich môžu v budúcnosti tvoriť nosnú časť živého playlistu skupiny (Rádio hrá, Vlak).

V podobnom duchu by sa mal niesť aj ďalší rádový album Kvetov nikotínu, o ktorom Ondrej prezradil: "Nový album už robíme a bude znieť zhruba tak ako pieseň Že si už taký bol zo Starých divných kusov. Dávame do toho teraz veľa klávesov a oproti minulosti robíme pesničky viac štúdiovo, takže som zvedavý, ako budeme vedieť tie pesničky potom naživo hrať." Spevák jedným dychom dodáva v akom štádiu je uvedená nahrávka: "Už máme šesť pesničiek, ktoré nahrávame vo svojom štúdiu. Čo sa týka nálady albumu – o poslednom rádovom albume Lesostepi sa písalo, že je pochmúrnejší ako tie predošlé, no a tento bude ešte pochmúrnejší." (smiech)

Každá významná kapela má svoj "veľký album" no a komárňanská štvorica verí, že takáto bude práve ich nasledujúca platňa. Keďže Kvety nikotínu nezvyknú na koncertoch hrať pesničky, ktoré nie sú ešte nahraté, musíme si ešte chvíľu počkať na zhodnotenie, či pre kapelu už tá "veľká chvíľa" nastala.





Košický Kolowrat prešiel v poslednom období tiež významnou personálnou zmenou, keď kapelu definitívne opustil akordeonista Bohuš Macek a nahradil ho gitarista Robo "Pajky" Rímsky, takže spoločne so spevákom Rasťom Rusnákom, gitaristom Petrom Lorkom, basgitaristom Igorom Holéczym a bubeníčkou Zuzanou Ďurčekovou teraz tvoria údernú indie-gitarovú päťku. Nové zloženie si vyžaduje aj upravenie aranžmánov najmä u tých skladieb, v ktorých bol akordeónový part nosným prvkom. Druhá gitara v kapele sa pomaly udomácňuje a hity Kolowratu, hoc aj v novom rockovejšom znení, majú v sebe stále silný odkaz (Slnko je vo veži, Vrany sa vracajú, Ja a slečna Ts...).

Kolowrat tiež nežije len z minulosti a podobne ako ich komárňanskí kolegovia pracuje na nových pesničkách. Tri z nich (Zabi páva, Niky už vie, Ráno ráno) sa stali riadnou súčasťou koncertného playlistu a zároveň jasným znamením ďalšieho smerovania kapely. Sound pesničiek sa stáva surovejším, aranžmány sú založené najmä na jednoduchých, no chytľavých gitarových riffoch a silových akordoch, ktoré zvyknú dravo vygradovať motív k záveru skladieb. Kolowrat vždy staval a stále stavia na Rasťových slovách, ktoré s plynúcou pesničkou maľujú na plátno svoj živý neobyčajný príbeh inšpirovaný navonok všedným obyčajným dňom.



--
Autor, foto a video: Juraj Cagáň

Súvisiaci interpreti: Kolowrat, Kvety nikotínu