Nie, toto nebude článok o vesmírnych letoch či domácich miláčikoch, hoci o presune do iných (atmo)sfér sa hovoriť dá. Košická štvorica Nocadeň totiž zavítala v rámci svojho turné do hlavného mesta a odchádzala s jasnou správou, že aj po siedmich rokoch väčšieho či menšieho ticha, to vie na koncertoch rozbaliť.
Pop s rokenrolovým prístupom
Je zvykom, že keď kapely vyrazia na turné k aktuálnym albumom, len málokedy tvoria skladby z nich zásadnú časť setlistu. Snaha staviť na hity, ktoré rozbláznia publikum, je väčšinou silnejšia, než chuť odprezentovať čerstvý, menej známy materiál. Nocadeň však milo prekvapili a určite spravili dobre, keď hneď na začiatku odznelo šesť skladieb z dosiaľ poslednej štúdiovky Pozemskí astronauti. Znakom toho bola aj rozospievaná sála už pri druhom kúsku a aktuálnom veľkom hite Havran. V súznení s čiernym operencom vynikal na pódiu aj spevák Rasťo Kopina, ktorý si, skrytý za slnečnými okuliarmi a celý v čiernom, podmanil fanúšikov hneď v úvode.
Skupina si neoverila iba to, či vie Bratislava tancovať a hýbať sa (napríklad pri piesni Možno), ale najmä spievať. A hoci na začiatku sa 39-ročný frontman so spevom trochu pasoval (zrejme i pre nazvučenie koncertu, ktoré pokrivkávalo počas celého večera), publikum ho s prehľadom podporilo. Zborové vokály fanúšikov sa ozývali napríklad pri nežnej hitovke V nás a inak tomu nebolo ani vtedy, keď sa zaznela nestarnúca skladba Nestrieľajte do labutí. Nocadeň tak nové piesne šikovne popretkávali veľkými hitmi. Odznel i dlho nehraný kúsok Tvoj mono hlas, či elektrizujúca Letíš, padáš, ktorú spevák okomentoval slovami: "Keby ste pochybovali, kto sú tí poslovia rokenrolu, tak to sme, kurva, my!"
Zdroj: Marko ErdRasťo Kopina zo skupiny Nocadeň - viac fotiek z koncertuOdchody a príchody
Popri všetkých pozitívach sa ako zvláštne dramaturgické mínus ukázali viaceré presuny kapely z pódia do zákulisia a späť. Prvý odchod a následný návrat po aplaudovaní fanúšikov prišiel už po jedenástich piesňach celkom nečakane a nebol ani zďaleka posledný. Kapela odišla z pódia ešte dvakrát a dav si ju (najprv trochu nechápajúc) vytlieskal späť na pódium. Keďže medzitým sa po hudobnej stránke opäť znásobila energia a všetkých prítomných zasiahli skvele zvolené skladby na tom správnom mieste, opakované odchody a príchody túto atmosféru iba nešťastne narúšali. Škoda. Zážitok z výbornej Bež či Papierových koní tak mohol byť ešte o niečo viac umocnený.
Zrejme najuvoľnenejšou časťou večera pre Nocadeň i pre obecenstvo bol posledný improvizovaný prídavok, druhýkrát zahraná pieseň Havran. Tú si fanúšikovia vypýtali po tom, čo skupina odohrala aj vopred určené extra kúsky a opustiť priestor bolo skutočne neľahkou úlohou. Nielen pre nich, ale i pre všetkých prítomných pod pódiom. Čo krajšie teda môže byť, keď sa energia vynaložená muzikantmi odrazí v dave a zmieša natoľko, že splní svoju najpodstatnejšiu úlohu - zanechá emóciu? Bez obáv teda možno konštatovať, že aj napriek menším dramaturgickým nedostatkom bude Bratislava netrpezlivo čakať na ďalšie vystúpenie popových melancholikov. Dúfajme, že to nebude niekoľko rokov.
Zdroj: Marko Erd Setlist koncertu Nocadeň v Bratislave:
(21. 4. 2016, Majestic Music Club)
1. Skúsme
2. Havran
3. Možno
4. Keď skončí táto noc
5. V nás
6. Ešte
7. Nestrieľajte do labutí
8. Tvoj mono hlas
9. Letíš, padáš
10. Buď hviezda
11. Voľným pádom
--
12. Bež
13. Papierové kone
14. Umriem pri tvojich nohách
15. Organizmy
16. Slová už nevravia nič
17. Steny
--
18. Budím sa sám
19. Pod lampou
--
20. Havran
Autorka: Michaela Žureková
Foto: Marko Erd
Súvisiaci interpreti: Nocadeň
