Hlavná stránka

>

Magazín

>

Reportáže

>

Tom Jones zobral Bratislavu na výlet do histórie. Spieva v ohromnej forme

Tom Jones zobral Bratislavu na výlet do histórie. Spieva v ohromnej forme

22.06.2019 - 12:00 | Patrik Marflák

"I love you, Tom!" ozvalo sa zo zadnej tribúny asi v polovici koncertu silným hlasom dospelého muža, pravdepodobne v strednom veku. Kedysi zvykli Tomovi Jonesovi takéto spontánne vyznania lásky venovať skôr mladé ženy a nepochybne ich bolo viac než dosť. No inak sa toho napriek desaťročiam veľa nezmenilo. Stále je to pán spevák, ktorý neskutočne baví.


Sir Tom Jones sa na Slovensko vrátil po štyroch rokoch od exkluzívneho nóbl koncertu v pršiplášťoch na Bratislavskom hrade. Hoci odvtedy nevydal žiadny nový album, približne tretinu setlistu obmenil, takže nudiť sa nemuseli ani tí, ktorí si jeho vystúpenie prišli zopakovať. Opäť ho pritom postavil najmä na coververziách. Tie tvorili až 15 z 22 kúskov, ktoré počas približne 100-minútovej šou odzneli. Nie je to však prekvapením - tak ako iní umelci na sklonku svojej kariéry (napr. Bob Dylan), aj Tom Jones sa na svojich ostatných troch albumoch Praise & Blame (2010), Spirit in the Room (2012) a Long Lost Suitcase (2015) obracia naspäť k (nielen) svojim inšpiráciám a vyťahuje z fondu svetovej hudby obľúbené klasiky aj zabudnuté poklady.

Bratislave tak ponúkol prierez históriou populárnej hudby 20. storočia, v rámci ktorého zazneli tradičné piesne od neznámych autorov (môžu sa americké folkové klasiky nazývať ľudovkami?) a skladby velikánov čiernej hudby ako Louis ArmstrongLittle Willie JohnSolomon BurkeBlind Willie Johnson či Sister Rosetta Tharpe, ale aj nedávno zosnulých legiend LeonardCohena a Princea, či stále stále aktívneho speváka, skladateľa a klaviristu Randyho Newmana. Niektoré z nich si spevák "privlastnil" už dávnejšie, no väčšinu naspieval práve na vyššie spomínané albumy coverov.

Tom Jones v Bratislave, 20.6.2019


Pán Hlas

Rovnako ako na hrade, aj v AXA aréne Národného tenisového centra, zaplnenej do posledného miesta, otvoril "tiger z Walesu" vo štvrtok krátko po ôsmej svoje vystúpenie coverom skladby Burning Hell od bluesovej legendy Johna Lee Hookera. Sprevádzal ho pritom len bubeník a prvý gitarista. V druhej skladbe Run On sa pridal basgitarista a až následne pri Newmanovom hite Mama Told Me Not to Come, ktorého coververziu Jones nahral v roku 2000 spolu s kapelou Stereophonics, sa ukázala celá päťčlenná kapela. Okresaný zvuk úvodných piesní nechal naplno vyniknúť spevákov nenapodobiteľný hlas v pokojnejších polohách, v zapojení celej zostavy zase ukázal, že má stále dosť energie na to, aby predviedol poriadny rock'n'roll. Jeho robustný barytón je aj vo veku nedávno oslávených 79 rokov jeho najsilnejšou zbraňou, o ktorú (a do ktorej) sa môže oprieť.

Keď mu asi po hodine a pol koncertu jeden z divákov či diváčok z predných radov priniesol k pódiu dva plagáty, na ktorých bol mladý Tom Jones spoločne s Elvisom Presleym, mal trochu problém sa po ne zohnúť. Situáciu okomentoval s humorom, no v tej chvíli na ňom bolo asi najviac vidieť, ako sa vek podpísal na jeho fyzickej kondícii. O to viac treba oceniť úctyhodný výkon, ktorý predvádzal počas celého večera. Na pódiu sa síce iba pokojne prechádzal, no v jeho tvári, gestách a najmä speve je toľko energie, že keď zavriete oči, nie je žiadny problém predstaviť si divokú šelmu, ktorej ihriskom je celá budova. Samozrejme, spomínané fotografie ochotne a bez váhania priamo na pódiu podpísal a ich majiteľ si domov odniesol vzácny suvenír.

Celkovo bola jeho komunikácia s publikom príkladnou ukážkou nenúteného šoumenstva a charizmy, s ktorou sa skrátka človek musí narodiť. V jednom z príhovorov spomenul aj populárnu televíznu šou The Voice UK, v ktorej už od roku 2012 pôsobí ako kouč. V zatiaľ poslednej sérii, ktorá prebehla začiatkom tohto roka, sa medzi súťažiacimi objavil aj mladý spevák Peter Donegan. Keď sa Jones dozvedel, že je synom Lonnieho Donegana, ktorého skladbu I'll Never Fall In Love Again prespieval v roku 1967, navrhol mu, aby si ju zaspievali spolu. Video sa stalo virálnym (ako Tom vtipne poznamenal, jeho syn mu musel vysvetliť, čo to vlastne znamená) a pieseň v jeho podaní zaznela aj v Bratislave. Odspieval ju len za doprovodu klavíra a išlo o jeden z najsilnejších momentov večera.


Vážne aj odľahčene

Ďalší prišiel hneď potom v podobe naliehavej bluesovej skladby Soul of a Man (Blind Willie Johnson). Rezonujúce gitary v pomalom tempe a Jonesov hlboký hlas spolu zneli skvele a v tom momente sa sotva niekto zamýšľal nad tým, že počas jeho kariéry mu väčšinou za chrbtom hrávali skôr big bandy s dychármi a vokalistkami ako úsporné (blues)rockové kapely. Táto zemitejšia poloha mu však veľmi svedčí, čo dokázal aj s nasledujúcou skladbou Tower of Song, pôvodne od Leonarda Cohena.

Odľahčenie od vážnejších skladieb prišlo o pár minút neskôr s piesňou What's New Pussycat? z rovnomennej francúzsko-americkej komédie z roku 1965 o nenapraviteľnom sukničkárovi. Dnes si len ťažko predstaviť, že by pieseň s podobným textom, pripomínajúcim detskú riekanku, získala Oscara. Od čias jej vzniku sa navyše nevinné slovíčko "pussycat" (v doslovnom preklade mačiatko) začalo používať aj ako jedno z obľúbených slangových pomenovaní ženského prirodzenia. V tomto kontexte získal hravý text úplne nový význam, takže bolo celkom vtipné vidieť, ako si Tom Jones, žmurkajúc na publikum, skladbu užíva.

Známe hity ako ich nepoznáte

Nevynechal samozrejme ani ďalší svoj veľký hit, ktorý v dobe svojho vzniku pôsobil možno nevinnejšie ako dnes. Už len preto, že v súčasnosti by skladbu s takým textom pravdepodobne sprevádzalo omnoho vulgárnejšie video ako v čase jej vydania pred 20 rokmi. Pieseň Sex Bomb však na bratislavskom koncerte nemala s vulgárnosťou nič spoločné.

Tom Jones ju odštartoval v spomalenej verzii s minimálnym nástrojovým doprovodom a s precíteným spevom akoby išlo o to najromantickejšie vyznanie na svete. Bolo to vtipné, svieže a zároveň umelecky odvážne. Následne sa pieseň rozbehla a fanúšikovia sa mohli odviazať. Znelo to asi tak, ako v tomto videu z minulého roka, akurát bez dychov. Tie síce k plnohodnotnému prevedeniu v druhej časti skladby chýbali, ale ich úlohu aspoň čiastočne zastúpila gitara.


V netradičnej podobe zaznel aj ďalší veľký hit It's Not Unusual z roku 1965. Všetci členovia kapely zo svojich pozícií podišli do prednej časti pódia, bubeník vymenil bicie za congá, ostatní sa postavili vedľa speváka a zahrali príjemnú verziu na štýl pouličnej kapely. Bolo to zaujímavé osvieženie, no pri tejto skladbe by som práve očakával hutnejší zvuk. Vzhľadom k tomu, že je v origináli aranžovaná pre big band a postavená na dychových nástrojoch, však bolo jej skromnejšie vyznenie celkom logické. Naopak, ďalšej ikonickej Jonesovej piesni Delilah, ktorá zaznela ešte v prvej polovici večera v rockovejšom aranžmáne, nechýbalo nič a kapela si za ňu vyslúžila jeden z najväčších potleskov večera.

Celkovo skupina napriek menšej zostave (bicie, basa, dve gitary a klávesy) ponúkla všestrannému spevákovi dostatočne pestrý hudobný doprovod. Zazneli rôzne žánre od blues, cez gospel, R&B a soul až po country, tradičný pop a samozrejme rock'n'roll. Gitaristi odohrali niekoľko skvelých sól a rozmanitosť zvuku obohatili aj hrou na bendžo či rezofonickú gitaru (dobro). Na svoje si prišli aj fanúšikovia akordeónu, ktorým v niektorých skladbách vymenil svoj hlavný nástroj Jonesov klavirista. (Bohužiaľ, mená hudobníkov som počas predstavovačky nezachytil a nevedeli nám ich poskytnúť ani organizátori.)

Tom Jones v Bratislave, 20.6.2019Pozrite si viac fotiek z koncertu

Záver v znamení legiend

Spevák sa s vďačným bratislavským publikom, ktorému síce nebolo veľmi do spevu, ale pravidelne vstupovalo do piesní vytlieskavaním rytmu, nemohol rozlúčiť bez prídavku. Prvou piesňou po poctivo vyskandovanom návrate na pódium bola notoricky známa skladba Louisa Armstronga What a Wonderful World, nasledovala spomienka na Princea v podobne energickej hitovky Kiss a bodku za večerom dal Tom Jones svojou verziou tradičnej americkej spirituálnej piesne Strange Things Happening Every Day, ktorú v roku 1945 preslávila svojou nahrávkou Sister Rosetta Tharpe.

Tom Jones sa v Bratislave predviedol v skvelej forme a potvrdil tak svoje slová z októbra 2018, kedy vyhlásil, že sa cíti taký silný ako kedykoľvek predtým. Povedal to po tom, ako v lete minulého roka bojoval s bakteriálnou infekciou a musel kvôli nej zrušiť niekoľko koncertov. Zo zdravotných dôvodov musel predtým presunúť aj svoje americké turné v roku 2017. Teraz však nič nenasvedčuje tomu, že by musel kvôli vysokému veku hudobnú kariéru zavesiť na klinec. Spieva mu to skvele a jeho prísľub, že sa na Slovensko čoskoro vráti, vôbec nie je nereálny. Keď sa tak stane, nemali by ste si to nechať ujsť. Staré piesne, ktorých kvalitu overil čas, sú v jeho podaní stále živé a atraktívne pre všetky generácie.

Setlist koncertu Toma Jonesa v Bratislave:
(20. 6. 2019, AXA aréna NTC)

1. Burning Hell (John Lee Hooker cover)
2. Run On (traditional)
3. Mama Told Me Not to Come (Randy Newman cover)
4. Did Trouble Me
5. Raise a Ruckus (traditional)
6. Sex Bomb
7. Take My Love (I Want to Give It All to You) (Little Willie John cover)
8. I'll Sail My Ship Alone
9. Cry to Me (Solomon Burke cover)
10. Delilah
11. I'll Never Fall in Love Again (Lonnie Donegan cover)
12. Soul of a Man (Blind Willie Johnson cover)
13. Tower of Song (Leonard Cohen cover)
14. Green, Green Grass of Home (Johnny Darrell cover)
15. What's New Pussycat?
16. It's Not Unusual
17. You Can Leave Your Hat On (Randy Newman cover)
18. If I Only Knew
19. I Wish You Could (Billy Boy Arnold cover)

Prídavok:

20. What a Wonderful World (Louis Armstrong cover)
21. Kiss (Prince cover)
22. Strange Things (traditional / Sister Rosetta Sharpe cover)

Autor: Patrik Marflák
Foto: Martina Mlčúchová


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 1

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti