Bratislavský klub Randal patril v utorok 12. júna velikánovi menom Marky Ramone. Rodnú hrudu viac ako dôstojne v tento večer zastupovali dve kvalitné slovenské kapely a úvodným kladivkom na gongu boli práve bratislavskí Parketový Lev. Skupina visiaca na ramenách dvojice bratov Hrčkovcov je očividným nositeľom odkazu typického slovenského rock'n'rollu a lá Slobodná Európa.

Vo svojich minulých kapelách táto štýlová dvojica súrodencov nijako neskrývala intoxikáciu velikánmi, akými boli práve Ramones, v Levovi sa však evidentne prikláňajú opäť o niečo viac k československej rockovej zvukovej estetike a zároveň svojim terajším skladbám dopriali pri ich tvorbe viac trpezlivosti a komplexnosti. Sprevadzaní sympatickou a kvalitnou rytmickou sekciou a občasnou vynikajúcou hosťovačkou v podobe ústnej harmoniky dokopy táto banda naživo pôsobila mimoriadne uvoľnene a živo a vlastne tak, ako sa patrí.

Bratislavské Dievčatá si pomenovanie punkoví dinosauri nezaslúžia. Nie preto, že by nebola braná do úvahy ich aktívna a výrazná prítomnosť v československom punku už niekolko dekád. Nezaslúžia si ho preto, pretože aj napriek svojmu veku a vyslúžilosti rozhodne nevyzerajú ako pred vymretím. Práve naopak. Vzhľadom na pódiové podmienky, ktoré boli jasne ovplyvnené požiadavkami headlinera, bol eklektický bubenik Mikko posadený priamo uprostred medzi gitaristu a speváka Romana a basgitaristu Čupeho a takto rozostavení tak dali svojmu vystúpeniu opäť raz iný lifting.

Obzvlášť spomínaný bubeník, naprieč celou scénou známy svojou tvárovou gymnastikou a nezameniteľnými prechodmi, ktoré sú dodnes jeho jednoznačným, dlhé roky nemeniacim sa rukopisom. Nezaostávali ani Roman a Čupe a celá trojka tak dokopy vytvárala jednu neskutočne živú masu prudkých telesných výrazov a aj vzhľadom na skutočnosť, že ich koncerty takmer nikdy nepraskali v pántoch, vôbec nič nebráni tomu aby sme si uvedomili, že ide momentálne naozaj o jednu z najlepších živých punkových kapiel na Slovensku.

Primitívny, ale zato silno rozoznateľný rytmus , ktorý po druhej kapele rozkýval membrány PA znamenal jediné: Lobotomy!...Lobotomy! Ťažko vybrať jediný ideálny otvarák koncertu hudobníkovi, ktorý pomáhal prehadzovať výhybku na trati celosvetovej rockovej muziky smerom, ktorým ešte nikto predtým necestoval. Alebo aspoň nie tak často. A možno aj áno, ale nebol na túto jazdu najlepšie pripravený a veľa nastupujúcich ho tam takisto práve nečakalo.

Dostihový kôň, ktorý sa odmieta vzdať

Pokiaľ ste ešte nemali tú česť zažiť človeka omláteného (nielen) hudobným životom, ktorému 70-ka prišla pred pár dňami naproti, hrajúceho bez jedinej prestávky 30 skladieb (!) za sebou a väčšinou v strednom tempe, táto šou bola pre vás jedinečnou príležitosťou.

Marky Ramone s vynikajúco vyskladanou kapelou priviedli priamo na Karpatskú kúsok Veľkého jablka, z ktorého nevyčerpateľní návštevníci nie a nie oddeliť čeluste. Autentickosť tejto udalosti utvrdzoval ako uveriteľný frontmanov vokálový prejav, tak aj kultové "šmatľavé" odpočítavanie pred takmer každou skladbou, s ktorým práve snáď iba Ramones ako jediní na svete dokázali odpáliť každú skladbu až neuveriteľne presne. Randal sa tak v priebehu niekoľkých ďalších minút, za sprievodu šialeného tempa kapely, ktorá bola ako dostihový kôň, ktorý sa odmietal vzdať, stal v priestore pod pódiom miestom náročným pre život, ale zároveň plným nefalšovanej existencie.

Vo výbere skladieb, ktorý vlastne nemal čím prekvapiť, si okrem kúsov KKK Took My Baby Away, Commando, Cretin Hop či I Wanna Be Sedated kapela dovolila zahrať aj vlastnú, nič neodpúšťaciu verziu surfovej hymny Surfin´ Bird od skupiny The Thrashmen. Siedmimi prídavkami, na ktorých konci sa nachádzala už zo všetkých strán prevarená modla medzi punkovými hitmi celosvetovej histórie, Blitzkrieg Bop zavrela kapela okolo jedného z posledných žijúcich Ramones tak, ako podobné kapely ich kategórie, pomyselnú bránu do minulosti, ktorá nehrdzavie.

Koncert Marky Ramone's Biltzkrieg v Bratislave finačne podporil Bratislavský samosprávny kraj.

Autor: Branislav Vartovník