Od nečakaného odchodu česko-slovenskej legendy Mira Žbirku do hudobného neba uplynulo len niekoľko mesiacov a zadania, ktoré pre svojich najbližších zanechal, aby ich dokončili, sa postupne začínajú napĺňať. Dôležitou udalosťou v umeleckej kariére Mekyho je vydanie jeho pätnásteho radového albumu Posledné veci, ktorý je symbolickou bodkou za jeho výnimočnou kariérou.
Hoci išlo o neverejné podujatie, bolo plné silných momentov a krásnych vyjadrení na spevákovu adresu. V článku preto nájdete aj názory a postrehy tých, ktorí na albume participovali alebo mali k našej legende blízky osobný či pracovný vzťah.
Symbolika Lucerny
Miesto krstu v sebe nesie istú symboliku, veď práve tu, vo vedľajšej Veľkej sále Lucerny sa predstavil Miro Žbirka ako prvý slovenský zlatý slávik, tu sa prvý raz stretol so svojou budúcou manželkou a manažérkou Katkou a v tejto budove spolu istý čas aj bývali po presťahovaní sa do Prahy. A čo je zvlášť dôležité pre súčasnosť, práve v spomínanej sále sa začiatkom milénia na uvedení Modrého albumu predstavil prvý raz ako špeciálny hosť na Mirovom koncerte jeho syn David, keď si ako chlapec zahral na bicie v skladbe Cesta zakázanou rýchlosťou.
Odvtedy prešli viac než dve dekády a dnes 27-ročný David Žbirka vyrástol v zrelého hudobníka, ktorý pôsobí na londýnskej nezávislej scéne s vlastnou kapelou Sunbrella a ďalšími projektmi. Práve on je producentom nového albumu, ktorý dotiahol do výsledného tvaru v súlade s otcovými predstavami, zhrnutými do stručnej, rukou písanej poznámky na lístku objavenom po Mekyho odchode: "Nový album David všetko".
"Keď sme ten lístok objavili, boli sme už v druhej polovici prípravy albumu. Otec sa totiž zvyčajne po vydaní dvoch albumov začal tak trochu nudiť a z toho vznikla spolupráca medzi nami, dospeli sme k spoločnému názoru, že by z nej mohli vzniknúť nejaké nové nápady, čo sa, dúfam, aj podarilo. To bol aj hlavný cieľ skúsiť niečo nové a nečakané, niečo, čo dovtedy otec ešte neurobil," priznal David Žbirka.
V čase krstu bol verejne známy len prvý singel z budúceho albumu Nejsi sám. Duet otca a syna sa zaradil k najhranejším piesňam v slovenskom a českom éteri, hoci vyšiel v najhoršom možnom termíne - v deň napadnutia Ukrajiny, čím text piesne neplánovane naraz nadobudol ďalší rozmer. Podľa hudobného publicistu Honzu Vedrala, ktorý je aj autorom Žbirkovej životopisnej knihy Zblízka, a ktorý krst albumu v Lucerne moderoval, by úspech tejto skladby Meky pravdepodobne komentoval ako obvykle vetou: "Asi to tak malo byť."
Prítomní boli všetci tvorcovia albumu
Koproducentom albumu a pravou rukou Davida Žbirku pri príprave albumu bol Patrick James Fitzroy, londýnsky hudobník a producent, ktorý na otázku, čo si myslí o tvorbe Mira Žbirku, reagoval: "Keď som prijal účasť na spolupráci na albume Davidovho otca, najprv som sa zoznámil s jeho predchádzajúcou produkciou. Od začiatku na mňa urobilo dojem, aká pestrá a široká z hľadiska štýlov je jeho tvorba, aké rôzne nálady a prvky dokázal dať dokopy. Snažili sme sa to preto preniesť aj na nový album."
Hosťom na krste je aj frontman českej elektronickej kapely Midi Lidi Petr Marek, o ktorom je dobre známe, že je dlhoročným fanúšikom Mekyho Žbirku. "Keď som mal nejakých osemnásť, kúpil som si vo výpredaji platňu Nemoderný chalan za tri koruny a myslel som si, že to bude niečo len tak pre zábavu, no zistil som, že je to nádherná platňa plná krásnych piesní a navyše úžasne temných existenciálnych textov o problémoch a otázkach normálneho človeka," prezradil Petr Marek.
A ako sa dostal k práci na novom albume? "Tak, že so svojou kapelou Midi Lidi sme v roku 2008 prerobili Mekyho skladbu Do člna, neskôr urobili spoločné vystúpenie a plánovali aj spoločné turné." K tomu už pochopiteľne nedôjde, ale pripomeňme plánované spoločné vystúpenie skupiny Midi Lidi s bývalým Mekyho spolupracovníkom Lacom Lučeničom 7. júla na tohtoročnej Pohode s projektom Nemoderný chalan, ktoré má byť oslavou ich elektronickej tvorby polovice z 80. rokov. Na novom albume na toto obdobie odkazuje najmä skladba Len sa neuraz, na ktorej aranžmáne sa podieľal práve Petr Marek a je to počuť.
Elektronikou dýchajú aj ďalšie dve skladby Ríša snov a Posledné veci, ktoré hudobne a aranžérsky pripravil Oliver Torr, známy predstaviteľ českej undergroundovej elektronickej scény a čerstvý laureát českej hudobnej ceny Vinyla za album Fragility of Context. Možno si niektorí spomenú na jeho coververziu Mekyho skladby Slávou opitý z roku 2013.
Málokto zrejme vie, čo spája Žbirkovcov s týmto elektronickým mágom. "Môj vzťah k Mekyho hudbe je poznačený tým, že v detstve sme vyrastali s Davidom Žbirkom a ako tínedžeri sme mali spolu prvú kapelu. Mekyho som vtedy bral ako otca svojho najlepšieho kamaráta. Niekedy v šestnástich som však objavil jeho elektronické albumy," prezradil na krste talentovaný producent a skladateľ.
Príjemným prekvapením krstu bola účasť slovenského básnika a textára Daniela Heviera, ktorého báseň z roku 1977 sa stala textom zimomriavkovej záverečnej skladby a dala aj názov samotnému albumu. To, ako sa dozvedel, že báseň Meky Žbirka zhudobnil, popísal Hevier v našom krátkom rozhovore takto:
"Keď som sa to dozvedel, zasiahla ma elektrická vlna - obrovský smútok a zároveň nádej, že niečo, čo som napísal ako vysokoškolák svojej prvej láske, v knižke, ktorá dávno fyzicky neexistuje (ani tá láska), si Meky vybral a dal tomu nový život. Meky za mnou občas chodil, že Dano, poraďte mi nejakých básnikov, ale nikdy som mu neponúkol seba. On si ma však 'našiel' a naozaj ma to dojalo. Pesničku som už mal možnosť počuť a bez ohľadu na to, že som napísal text a som na tej piesni zainteresovaný (mimochodom som na albume jediný žijúci autor textov, ani Jožo Urban, ani Václav Hrabě už nežijú), je to krásna pieseň. Doma sme ju počúvali a plakali, a zároveň sme sa usmievali a mali sme radosť.“
Autorom obalu albumu Posledné veci je renomovaný slovenský umelecký fotograf žijúci v Paríži Peter Župnik, ktorý na otázku ako vzniklo grafické stvárnenie obalu CD, odpovedal: "Obrázok som odfotil 15. marca 2021 a ešte v tú noc som dorobil grafiku. Ešte mi napadlo, že ten vtáčik – drozd by mohol stelesňovať noc a deň, taká výtvarná záležitosť. Asi dva mesiace na to mi zavolali Meky s Katkou, že si ten obrázok rezervujú pre obal nového albumu. No a potom sa stalo to, čo sa stalo, a s Jirkom Troskovom sme tento obal graficky dotiahli do tejto absolútne čistej podoby."
Doplnil, že obrázok pochádza z Levoče zo starého pivovaru a kedysi s Mekym to miesto aj spolu navštívili. Pre Petra Župnika to bola už tretia spolupráca s Mekym, keď už pre neho pripravil obaly pre kompiláciu 22 dní (The Best Of...) z roku 1995 a album Empatia (2009).
Krst sprevádzalo dojatie
Krstnou mamou albumu bola Katka Knechtová a ako krstiace prostriedky použila pohár, ktorý Meky Žbirka používal na koncertných vystúpeniach a v ňom biele lupene kvetov, ako odkaz na Žbirkov veľký hit z albumu Sezónne lásky (1982). O svojom vzťahu k spevákovi prezradila: "Naše priateľstvo nebolo kalkul, ani hudobný ani ľudský, že ty teraz letíš, tak ťa pozvem na koncert, alebo z mojej strany, že Meky, ty si hviezda, tak s tebou vystúpim. Postupne sme sa oťukávali." Katka neskôr na moju otázku, čo by odkázala Mekymu, odpovedala s dojatím: "Myslím, že Meky je tam hore šťastný a na svet sa pozerá s nadhľadom a svojím typickým anglickým humorom to komentuje. Má absolútny nadhľad nad všetkými svetskými problémami a zrazu vidí tento šoubiznis a problémy, ktoré sme tu riešili, úplne inak."
Ona samotná však odchod Mekyho ešte úplne neprijala a vysvetlila aj prečo: "Som človek, ktorý si generáciu starších a skúsenejších muzikantov veľmi váži, pretože oni tu boli pred nami a majú niečo zažité, prešli dobrými aj ťažšími obdobiami a museli si svoj úspech vyšľapať. Majú úplne iné skúsenosti ako my a ja k nim pociťujem veľký rešpekt. Meky v tom nebol výnimka. Mal však niečo navyše – dalo sa s ním rozprávať aj o súčasnej hudbe... Nesústreďoval sa len do minulosti, že ako to bolo kedysi fajn a dnes to už nie je ono, čím si získal rešpekt aj na druhú dobu. Vážil si aj dnešných muzikantov a my, ktorí sme o generácie mladší, sme si zase vážili, že sa môžeme rozprávať s hudobníkom, ktorý toľko prežil, a zároveň nie je pripútaný v minulosti."
Úprimné dojatie neskrývala ani Katka Žbirková. "Hovorila som si, že nebudem plakať a nepodľahnem dojatiu, ale keď som prvý raz držala toto CD v ruke a stalo sa to neuveriteľné, že sa nám ho podarilo dorobiť, nemôžem sa tomu ubrániť. Ďakujem všetkým, ktorí sa o vznik albumu pričinili, a ďakujem fanúšikom, ktorí ma podporovali a stále podporujú." Patrí sa napísať, že organizácia celého večera, ktorú niesla na svojich pleciach, bola dokonalá. Spevák svojej manželke venoval počas svojej kariéry viacero piesní, Z tej vône na albume Posledné veci je jednou z najkrajších.
Celé štvrťstoročie stával v typickom klobúku na koncertných pódiách s Mirom Žbirkom gitarista, spevák a producent Jan Ponocný. Zvyčajne pokojný a vyrovnaný, pri rozhovore o Mekym však neskrýval smútok.
"Myslím si, že Meky vedel, ako to funguje. Vraví sa, že pokiaľ o človeku ľudia hovoria a spomínajú na neho, tak vlastne stále žije. Umelci v tomto majú jednu výhodu, že ľudia na nich nespomínajú len ako na rodičov, súrodencov a priateľov, ale zároveň na ľudí, ktorí po sebe zanechali niečo, čo vlastne nikdy neskončí, hoci niekedy asi áno, ale nepredpokladám to v priebehu nášho života. Mekyho piesne tu budú stále a môže to tých jemu blízkych ľudí, ktorí tu zostali, trochu upokojiť a nechať im možnosť tešiť sa z toho, že niečo vytvoril, a potom sa s tým možno ľahšie zmieria."
Typický Žbirkovský, ale zároveň iný album
Všetci zúčastnení by určite potvrdili, že krst albumu Posledné veci bol nielen oficiálnou udalosťou, ale najmä príjemným stretnutím ľudí, ktorých spájalo meno Miroslava Žbirku. Jedinou chybou krásy bola jeho neprítomnosť.
Pre tých, ktorí si už nový album stihli vypočuť, ale aj pre tých, ktorých to ešte čaká, na záver ponúkam dve vyjadrenia na otázku, ako by ho charakterizovali niekoľkými slovami. Podľa Davida Žbirku "je to rozhodne album Mira Žbirku a je to aj počuť, že je to album Mira Žbirku, ale zároveň pripravený spôsobom, ktorý ešte nikdy nebol použitý a ktorý by ľudia si nečakali, dúfam."
Speváčka Martha, ktorú preslávil jeden z najslávnejších slovensko-českých duetov Čo bolí to prebolí, odpovedala takto: "Podľa mňa je to výnimočný album a som veľmi rada, že na ňom pracoval David. Mekymu by sa stopercentne veľmi páčil, lebo David mu dal nový kabát, Meky vždy po určitej dobe hľadal niečo nové. Podľa mňa sú tam aj odvážnejšie aranžmány, ja som z nich nadšená a Meky by bol určite tiež."
Vypočujte si album Posledné veci na Deezeri:
Autor: Ivan Straka
Súvisiaci interpreti: Miro Žbirka
