Hlavná stránka

>

Magazín

>

Reportáže

>

Pražský Metronome ovládli Liam Gallagher, Jungle, Morcheeba či Reykjavíkurdætur

Pražský Metronome ovládli Liam Gallagher, Jungle, Morcheeba či Reykjavíkurdætur

24.06.2019 - 12:00 | Matej Kráľ

Arogantné poznámky, nadávky, masívna projekcia, ťažko rozlúštiteľná manchesterská angličtina spolu so stále dokonalým spevom a neodmysliteľným "zhrbeným" postojom pod mikrofónom. Liam Gallagher bol v piatok v noci jasným headlinerom prvého dňa pražského festivalu Metronom, ktorý sa konal na výstavisku Holešovice.


Frontman aktuálne nefungujúcej skupiny Oasis striedal overené super-hity svojej domovskej kapely a piesne z výborne prijatého sólového debutu As You Were z roku 2017. Nechýbala ani čerstvo zverejnená novinka Shockwave či notoricky známa, no stále krásna odrhovačka Wonderwall. Chybičkou inak vynikajúceho koncertu bol kostrbatý zvuk.

Aj keď promo články festivalu Metronome hlásali Liamov "návrat na koncertné pódiá", ústredná postava brit-popu aktívne koncertuje prakticky od vydania spomínaného albumu a aj vďaka tomu si udržiava formu. V polovici jednej z piesní síce 46-ročnému spevákovi vypadol text, čo mu dala predná časť davu, skladajúca sa prevažne z premotivovaných Britov, riadne vyžrať kričaním a pískaním. Liam si však slová šikovne ukryté pod odposluchom rýchlo osviežil a pesničku úspešne dokončil. Napokon, už minulý rok otvorene priznal, že si texty poriadne nepamätá a počas koncertov používa čítačku.

Kto po menšom faux pas čakal ospravedlnenia či akékoľvek gentlemanské gestá, zrejme si britskú rockovú hviezdu pomýlil s Erosom Ramazzottim či Tomom Jonesom. Jediná príjemná poznámka hurónskeho Brita počas večera znela: "You've got a beautiful city, take care of it" (Máte nádherné mesto, starajte sa oňho). Tu skrátka treba podotknúť, že Liama, rovnako ako jeho brata Noela, Briti ale aj celý svet miluje (alebo nenávidí) práve vďaka ich neodmysliteľnej arogancii. Nadávky a gestá boli zodpovedne opätované Liamovými najvernejšími fanúšikmi vpredu a vytvárali tak dokonalú interakciu. Dav ešte po koncerte vyspieval celú Live Forever a patrične sa pri tom zabavil aj bez spevákovej podpory.


Nádherný koncert odohrala Morcheeba, pričom kapele sa veľmi vyplatila dramaturgia postupnej gradácie vystúpenia. Charizmatická a skvelo vyzerajúca speváčka Skye Edwards uviedla koncert pomalším trip-hopom, ktorý zhypnotizoval dav do melancholickej pohody. Od polovice potom spustila aktívnu komunikáciu, a tak sme sa mohli okrem iného dozvedieť, že bubeníkom je jej syn a na base hrá manžel. V závere odznel napríklad vynikajúci cover Let's Dance od Davida Bowieho a koncert vyvrcholil neodmysliteľným hitom Rome Wasn't Built In a Day, pričom v oboch prípadoch ide o skladby, pri ktorých sa nedá nehýbať.

Jedným z headlinerov druhého dňa boli Jungle, výborná voľba každého programového dramaturga. Kto ich zažil, vie, že ich vystúpenia sú manifestom radosti zo života, hudby a tanca, manifestom skvelej nálady a pozitívnej energie. Vystúpenie na Metronome nebolo výnimkou. Sedemčlenná kapela zahrala reprezentatívnu selekciu skladieb zo svojich dvoch albumov a s prehľadom roztancovala rozradostený dav pred pódiom, kde si mohol každý človek nájsť komfortne veľa priestoru na individuálne tanečné kreácie.


Presným opakom bol koncert nemeckej elektronickej legendy Kraftwerk. Prínos ich priekopníckej tvorby v 70-tych rokoch do hudobnej scény nepopierateľný. Inšpirovala pestrú paletu umelcov ako Rammstein, Gary Numan, Joy Division, David Bowie, The Prodigy, Daft Punk, Björk a množstvo ďalších. Naživo však nemôžu prekvapiť. Štyria postarší nehybní páni stojaci poslušne za klávesmi vedľa seba v lineárnom rade síce stále úspešne popierajú pódiové stereotypy a dodnes si zachovávajú svoju nadčasovú jedinečnosť, no ako headliner letného festivalu nepatria k tomu najzáživnejšiemu, čo možno zažiť.

Problém nie je ani tak v tom, že už minimálne päť rokov vystupujú s rovnakým programom, ale že je to dosť nuda. Najlepším dôkazom bola minimálna reakcia publika poznačeného záplavou 3D okuliarov. Bizarnú retro digitálnu projekciu (ktorej tvorca, súdiac z jej povahy, musel mať mimoriadny zmysel pre humor) a kostrbaté elektronické zvuky nasledoval vo viacerých skladbách jasot, ktorý si kapela púšťala sama. Ak si dal navyše človek okuliare z očí dole, rýchlo zistil, že okrem niekoľkých vylietavajúcich čísel v projekcii až taký rozdiel nie je. Na otázku, či si publikum pýtalo prídavok, asi odpovedať netreba.


Emotívny koncert odohrala vynikajúca speváčka, skladateľka a experimentátorka Lenka Dusilová, ktorá vo svojom výraznom hlase vykúpala v piatok poobede celý areál festivalu. Dav potom poriadne nakopla britská energická gitarovka Band of Skulls. Britská hudobníčka Anna Calvi zase v sobotu podvečer potešila náročnejších poslucháčov svojou minimalistickou, no precíznou hrou na gitaru. Dobre to hralo aj Primal Scream, ktorí aj napriek rozpačitému pódiovému prejavu frontmana Bobbieho Gillespieho pritiahli pred pódium obrovské množstvo baviacich sa ľudí. 

Festival ponúkol pôsobisko aj fanúšikom okrajových žánrov a intímnejšieho prostredia mimo hlavný dav. "Tommorowlandovská" diskotéka hrala vytrvalcom do tanca takmer neustále v priestore Metronome Lounge Zone, inteligentnejšia tanečná scéna zas našla svoje pôsobisko v ideálne veľkom, aj keď neveľmi dobre vetranom priestore s názvom Moon. Nočnému programu tam predsedali napr. Brit Danny Howard či intenzívne nemecké duo Digitalism.

Rádio Wave prinieslo na svojom pódiu menšie ale nemenej kvalitné mená ako Market, Lazer Viking, Khoiba či Floex & Tom Hodge. Predstavila sa aj speváčka vietnamského pôvodu Viah, ktorá si odniesla ocenenie exportno-hudobnej súťaže Czeching - záruku vystúpenia na showcase Eurosonic. Najväčšiu párty však odpálili suverénne Islanďanky Reykjavíkurdætur, ktorí si publikum získali svojou energiou, hutnými beatmi, choreografiami ale najmä bezprostrednosťou. Dav, ktorému už po dvoch festivalových dňoch dochádzala para, dokázali dostať do varu a posledné skladby odprezentovali dievčatá priamo uprostred parketu medzi tancujúcimi fanúšikmi.

Rozpačitých 30 rokov slobody

V Metronome square prebiehal alternatívny nehudobný program. Okrem rozličných súťaží pod záštitou partnerov festivalu tam prebiehali diskusie zamerané na vedu, techniku ale aj na rôzne iné témy. Na 30 rokov od pádu režimu upozornili obzvlášť dve dobre zvládnuté aj keď krátke diskusie: o úlohe hudby v totalitnom režime sa rozprávali Oliver Rehák, šéf kultúry Denníka N, a odborník na populárnu hudbu Aleš Opekar. Hudobné presahy mala aj debata s hudobníkom a politikom Michaelom Kocábom, ktorý vzápätí na festivale odohral koncert so svojou kultovou kapelou Pražský výběr.

V rámci 30 rokov slobody pripravili organizátori festivalu tiež špeciálne vystúpenie s názvom Hlasy slobody. Na hlavnom pódiu sa v sprievode šikovnej kapely predstavilo jedenásť speváčok, ktoré svoju hudbu tvorili už v uvoľnenom období po revolúcii, čo je síce pekné, ale žánrovo ani tematicky na seba interpretky nenadväzovali a z vystúpenia kričala snaha o vyrovnanie nepomeru medzi vystupujúcimi mužmi a ženami. Akým spôsobom súvisí tvorba Emmy Smetany či Barbory Polákovej s revolučnými udalosťami je pre mňa záhadou, asi jedinou zvládnutou symbolikou bola pieseň Všechno nejlepší od Hany Hegerovej v podaní sympatickej speváčky Evy Slanej.

Mestský festival so všetkým čo k tomu patrí

Čo sa týka servisu a služieb, Metronome môžeme len odporučiť. Luxus festivalu situovaného priamo v meste a so skvelým pokrytím hromadnou dopravou oceňujú nielen obyvateli českej metropoly. A pre tých, čo prišli zďaleka a chceli si užiť pravú festivalovú atmosféru, ponúkol túto možnosť areál strážený kemp v parku Stromovka. Minuloročné problémy s náramkami na cashless platby sa neobjavili a dobiť si na nich kredit bolo možné prakticky všade, pričom eliminované boli aj poplatky za službu.

Metronome ponúkol tiež rôzne formy zábavy pre deti, slušný výber gastro stánkov a čo je základom každého dobrého festivalu - na WC aj na pivo sa čakalo minimálne. Festival naplno využil potenciál areálu pražského výstaviska, kde bolo možné stále čosi objaviť - vrátane občasných jám plných blata, tie však nemohli zatieniť všetky pozitívne stránky podujatia. Metronome vo svojom štvrtom ročníku dokázal, že je už plne funkčným veľkým festivalom poskytujúcim nadštandardný komfort spolu s dvojgeneračnou a nápaditou hudobnou dramaturgiou.

Autor: Matej Kráľ
Foto: Facebook.com/metronomeprague


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti