Hlavná stránka

>

Magazín

>

Reportáže

>

Eurosonic z prvej ruky: Čo všetko stojí za úspešnou holandskou výpravou The Ills?

Eurosonic z prvej ruky: Čo všetko stojí za úspešnou holandskou výpravou The Ills?

25.01.2017 - 12:00 | redakcia

"Ty si nikdy nebola na Eurosonicu a máš tam kapelu? To nezvládnete, to sa nedá, najprv si to treba zažiť a potom sa dobre pripraviť!" hovorí na jeseň v Budapešti zástupca najväčšieho showcaseového festivalu v Európe Ruud Beerends Tatiane Lehockej. Jej agentúra Real Something zastupuje skupinu The Ills, jediného slovenského zástupcu na tohtoročnom Eurosonicu.


"Bol tam môj kolega, niekoľkokrát," odpovie Táňa a Ruud spokojne prikývne. Dobrodružstvo sa môže začať. V podstate však začalo už kedysi dávno, v roku 2014, keď Táňa začala s The Ills pracovať. Všetko sa spustilo tak nejako samovoľne - ich hudba je jej blízka, s chalanmi z kapely sa kamaráti už dlho.

Len v skratke - najskôr prišli prvé koncerty v zahraničí, prvé balkánske miniturné, veľkým skokom a nesmierne dôležitým sa ukazuje účasť na prestížnom festivale Iceland Airwaves. Veľkou vecou bola aj listening session v Rádio(aktívnej zóne)_FM na vlaňajšom festivale Pohoda, kde sa o The Ills pochvaľne vyjadrili viacerí zahraniční hostia festivalu. Okrem spomínaného Beerendsa aj Vic Galloway z BBC, ktorý ich tvorbu neskôr zahral aj vo svojom programe, a ďalší.

Len hudba nestačí

Chalani majú hrať až v piatok, čo je v podstate posledný večer festivalu Eurosonic (konal sa 11. - 14. januára), v sobotu je na programe už len jeho súčasť Noorderslag, teda široká prehliadka domácej holandskej scény. Aj preto si s Táňou bookujeme letenky a do Holandska vyrazíme skôr, aby sme chalanom stihli pripraviť pôdu. V Groningene sa na festivale každoročne predstaví vyše tristo interpretov, na konferencii, ktorá je jeho súčasťou sa tento rok zúčastnilo vyše štyritisíc delegátov, od zástupcov tých najväčších hudobných firiem až po malých promotérov a agentúry, medzi ktoré môžeme zaradiť aj Real Something.

Dostať sa do programu Eurosonicu je teda len prvý krok (Michal Kaščák z Pohody, ktorý do Groningenu chodí už dlhé roky, si spomína, ako ešte prednedávnom dali slovenskému stolno-futbalovému tímu na festivale názov "Why there are no Slovak bands playing at Eurosonic?"), tým druhým je interpreta kvalitne spropagovať a v podstate dostať na koncert tých správnych ľudí. Napokon nám na pozývanie zostáva len poldeň, keďže chalani dostali ponuku zahrať si na Eurosonicu dvakrát. Člen programového oddelenia Robert Meijerink ich totiž videl na Islande a ponúkol sa, že im jeden koncert pridá. "Asi sa mu páčili, inak si ponuku na druhý koncert vysvetliť nevieme," hovorí Táňa. S Robom sa stretávame aj v Groningene, tvrdí nám, že o koncerte The Ills už počul a že sa o ňom šíria výborné referencie.

Ale nepredbiehajme. Na festival takejto veľkosti musí ísť kapela skutočne pripravená. Nestačí dobre nacvičiť a vyskladať program, ktorý by nemal mať slabé miesto. A tak už v predstihu vyrábame flyery, ale vymysleli sme si aj pozvánku iného druhu - na minifľaštičky fernetu lepíme vlastné etikety - The Ills Health Drops (nie je to síce anglicky úplne správne, ale hádam aspoň vtipné) s dátumami a miestami oboch groningenských koncertov. Rozdávame ich tým, ktorých by sme na nich veľmi radi videli.

Dopredu si emailom dohadujeme stretnutia, s Táňou sa zúčastňujeme panelov a diskusií, sme tam, kde sú dôležití ľudia z agentúr, festivalov ale aj vydavateľstiev. Teší nás, že mnohí už značku The Ills registrujú. "Island urobil svoje. A odozvy po ňom," myslí si Tatiana. Čo sa týka pozývania na koncerty, nesmieme zabudnúť ani na pomoc ľudí z festivalu Pohoda a LALA Slovak Music Export, ktorí využili svoje kontakty a snažili sa podporiť nielen The Ills, ale cez nich a kompiláciu Ostrov hudby celú slovenskú nezávislú hudobnú scénu.

The Ills išli na Eurosonic pripraveníThe Ills sa na Eurosonicu prezentovali poctivo a originálne

Za vlastné

Pre štvoricu zo Slovenska mala príprava na Eurosonic špeciálnu príchuť. Basgitarista Peter Berák si nešťastne poranil ruku, keď mu na cintoríne, kam šiel zapáliť cez Vianoce sviečky, praskol v ruke sklenený kahanec. Bolo z toho osem stehov, našťastie, rezná rana nezasiahla šľachy. Zostávalo len modliť sa, aby sa ruka čo najskôr zahojila. Nepomohlo. Peťo hrať na Eurosonicu nemohol, no pre zvyšok kapely bolo nepredstaviteľné prepásť túto šancu a oslovili Miloša Bulíka, špičkového muzikanta, pôsobiaceho v rôznych hudobných projektoch. Ako sa ukázalo, bol to výborný ťah, Miloš zapadol nielen virtuózne, ale aj ľudsky, čo je nesmierne dôležitý faktor (viac píšeme tu).

Účastníci festivalu sú ubytovaní v Artist Village na kraji mesta, uprostred ničoho. V starej ošarpanej budove, ktorá zvonku vyzerá ako troska, je zriadené akési logistické centrum, jedáleň, bar a herňa s automatmi, ping-pongovým stolom, ale aj minigolfom či fotobúdkou. Niekoľko metrov od nej sú na kanáli pristavené lode - mobilné hotely, ktoré v Holandsku bežne využívajú organizátori všelijakých akcií, keď potrebujú zabezpečiť ubytovanie a kapacita mestskej ponuky nestačí. Na jednej z nich, Poseidone, spíme aj my. The Ills majú zabezpečené ubytovanie len v noci, kedy hrajú koncerty, teda v stredu a v piatok, ak by chceli zostať aj vo štvrtok, museli by si noc doplatiť.

Mimochodom, všetky kapely na tomto festivale hrajú bez nároku na honorár a cestovné, zabezpečený majú len nocľah a stravu pre hudobníkov a štyroch členov doprovodu. K tomu jeden jediný vstup na konferenciu, za každý ďalší sa platí vstupenka v hodnote od 300 eur vyššie. Napriek tomu tu chce každý hrať a investuje, lebo ak konštelácia všetkých faktorov zafunguje, môže to kapelu skutočne zviditeľniť.

Vráťme sa k The Ills. Cena za izbu na Poseidone je premrštená, zostávame len my s Táňou. Chalanom sa viac oplatí prenajať si malý domček mimo Groningenu, čo má nielen finančnú výhodu, ale aj relaxačnú - po prvom koncerte vypadnú z festivalového kolotoča a môžu si trocha užiť Holandsko a jeho krásy.

The Ills sa ubytovali mimo GroningenuKapela sa ubytovala ďalej od centra diania - viac fotiek

Koncertná radosť

Poďme však ku koncertom. Ten prvý sa odohral hneď v úvodný večer, kedy sa festival len rozbieha. Program nie je v stredu ešte taký nabitý, nefungujú ani všetky kluby. De Etage, kde chalani v noci uzatvárajú program, má strategicky výbornú polohu - rovno na hlavnom námestí Grote Markt. Našťastie, organizátori zabezpečujú pre účinkujúcich aspoň odvoz z Artist Village do centra diania, takže nie je problém sa dostať rovno pred klub. Zdá sa, že chalani sú v pohode, personál je ochotný, piva dostatok. Jediný, kto je tak trochu mimo, je Peťo Berák. Rád by niečo robil, pomohol, tak aspoň chalanom počas rýchlej zvukovky prinesie na pódium pivo.

Sme plní očakávania, no nervozita prejde, keď sa klub zaplní. Nielen divákmi, ale po prvej pesničke aj aplauzom. Ľudia hlučne reagujú, kývu sa, tlieskajú. Je natrieskané, no v dave sa k nám zrazu pretlačí Gordon Masson, šéfredaktor IQ magazine, určeného pre hudobných profesionálov. Gordon už o The Ills písal, v tomto renomovanom časopise ich zaradil medzi kapely, ktoré treba vidieť. Zdá sa, že je spokojný, objednáva pivo a jedno podáva Peťovi, stojacemu rovno pod pódiom. Publikom nadšene reaguje naňho aj na Miloša Bulíka, keď gitarista Miro Luky vysvetlí, ako sa s basákmi veci majú. Po koncerte nestíhame predávať cédečka. Čo je dobrý signál. Potvrdenie prichádza na druhý deň, keď sa na holandských hudobných portáloch objavia pozitívne recenzie.

Druhý klub, De Spieghel, patrí medzi tie kultové. Keď nám oznámili, že práve tu budú The Ills hrať, hneď sme sa potešili. Je priamo v centre a čo si pamätám z mojich predchádzajúcich návštev, často sme sa tu zastavili na pivo či panáka a vždy sme tu stretli kolegov z iných festivalov či agentov rôznych kapiel. To, že ide o vychytený klub, má však aj jeden zásadný háčik - býva tu plno, takže nie vždy sa človek dostane dnu. Aj teraz stojí vonku dlhý rad. Klub je natrieskaný a reakcie sú hadam ešte lepšie ako dva dni dozadu. Koncert sa končí obrovským aplauzom, ešte počas neho mi šéf najprestížnejšej hudobnej konferencie ILMC (International Live Music Conference) Greg Parmley pošepká, že je to úžasné.

Neskôr stojíme s Gregom, ale aj Gordonom a Mišom Kaščákom pri bare (dali sme si niečo miestne, názov si nepamätám, ale chutilo to fajnovo), všetci koncert chvália, Gordon ma zoznamuje s ďalšími ľuďmi, ktorí majú záujem o albumy. "Je radosť sa na The Ills pozerať - ako ich to baví, ako im to hrá, ako prirodzene komunikujú s publikom. Sú neprehliadnuteľní, hovorí sa o nich," hovorí Mišo. Medzitým si diváci kupujú cédečka, musia stáť v rade, my s Táňou zase rozdávame promokusy ďalším ľuďom z biznisu, dostávame za ne vizitky. Niektorí idú za chalanmi až do backstagu, sú tu promotéri z Nemecka, Holandska, Dánska, ale na koncerte sme videli aj zástupcov niekoľkých veľkých európskych festivalov.

Čo teraz?

Rozmýšľame, čo viac sme ešte mohli spraviť. "Nemohli ste," hovorí mi Mišo Kaščák, ktorý sa ako šéf festivalu pozerá na vec z opačnej strany. "Boli ste pripravení, aj s detailami, ktoré častokrát urobia svoje," pousmeje sa nad The Ills Health Drops. "Zvládli ste to výborne," dodáva Alex Čerevka z LALA Slovak Music Export.

Nechcel by som, aby tento text vyznel ako vystatovanie sa. Lenže takto to bolo a z Holandska sme cestovali nadšení. Cesta domov trvá takmer pätnásť hodín, no emócie sú silné a veľa sa o dvoch koncertoch rozpráva. Oplatilo sa? Pýta sa niekto v prenajatej dodávke. Aj napriek minutým eurám všetci prikyvujú. Výsledok je však vždy neistý. O The Ills píšu zahraničné médiá, majú o nich záujem promotéri. Kapela si svoje odrobila, Tánina práca sa však nekončí. Až týždne, niekedy aj mesiace "po" sa ukážu výsledky. Alebo aj nie...

Vypočujte si aktuálny album The Ills - Ornamental or Mental:



Text: Mário Gešvantner (autor je PR manažérom Real Something)
Foto: archív The Ills


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
24 25 26 27 28 29 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti