Patrí medzi najtalentovanejšie slovenské skladateľky svojej generácie, no zároveň je aj jednou z tých umelkýň a umelcov, ktorých pandémia pribrzdila najviac. Jej oceňovaný druhý album Postalgia totiž vyšiel len pár mesiacov pred stopkou pre kultúru a nasledujúce dva roky, kedy hudobná scéna ako tak fungovala iba v lete, to sotva mohli vynahradiť.

Originálna artpopová nahrávka, ktorú hudobní publicisti, promotéri, hudobníci a ďalší ľudia z hudobnej brandže v decembri 2019 v ankete Hudba.sk označili za jeden z najlepších slovenských albumov dekády, tak na koncertných pódiách nedostala toľko priestoru na rozkvet, koľko by si zaslúžila. Jej krst v MMC v novembri 2019 bol pritom večerom, ktorý naplno ukázal živý potenciál albumu a je veľká škoda, že okrem niekoľkých koncertov Postalgia Tour v roku 2020 ho fanúšikovia nemali možnosť počuť naživo.

Skvelou "náplasťou" za nedostatok koncertných zážitkov s Postalgiou sa pre Katarínu Málikovú stalo pozvanie na spoluprácu od Jihočeskej filharmónie, ktorej šéf Otakar Svoboda prišiel s ponukou predstaviť album vo verzii s komorným orchestrom. Koncert pod dirigentskou taktovkou Vojtěcha Spurného sa odohral 13. októbra, presne v deň speváčkiných narodenín, v jednej z domácich scén filharmónie v Českých Budějoviciach.

Katarína Máliková, Postalgia Symphonic, 13.10.2022 Zdroj: Jakub Gulyás
Aranžérska výzva

Hudobníčka, ktorá má za sebou štúdium klavíra a kompozície na banskobystrickom konzervatóriu a neskôr pokračovala so skladateľstvom aj na VŠMU, Hudobnej akadémii v Krakove a Akadémii umení v Banskej Bystrici, sa o inštrumentáciu skladieb pre orchester postarala sama. Aj tým sa projekt líši od mnohých iných spojení "neklasickej" hudby s orchestrom, kde piesne pre väčšie hudobné teleso väčšinou aranžujú skladatelia vážnej či filmovej hudby.

"Robiť s orchestrom je vždy životný zážitok," teší sa Katarína, ktorá si podobnú spoluprácu prvýkrát vyskúšala v roku 2017. Na galavečeri Cena Nadácie Tatra banky za umenie vtedy s orchestrom predstavila svoju verziu ľudovej piesne Dínom Dánom. Tá mimochodom v Českých Budějoviciach zaznela na konci ako nečakaný prídavok. "Bolo to ale pre mňa aj extrémne náročné v mnohých ohľadoch. Ako vždy som si toho na seba naváľala toľko, že som prišla domov a ešte stále to dospávam. Totiž, nápad, aby som to zaranžovala, prišiel odo mňa. Chcela som to skúsiť," hovorí speváčka a skladateľka o projekte Postalgia Symphonic.

Od "objednávky" k realizácii prešiel dlhší čas, no Katarína napokon príprave materiálu tento rok venovala veľmi intenzívne dva mesiace, po ktorých nasledovalo niekoľko dní skúšania priamo v dejisku koncertu, Kostole sv. Anny. Pôvodne klavírne a elektronické skladby z Postalgie v kedysi sakrálnom (už v minulom storočí odsvätenom a v roku 2021 pekne zrekonštruovanom) priestore a v orchestrálnom šate pôsobia vznešenejšie, čo najmä tým pomalším dodáva na sile ukrytej v krehkosti. V iných zase surová energia originálov ustupuje podmanivej pestrosti zvukov orchestra, v ktorých si poslucháč na známe pesničky musí zvykať (Čierna šelma). A to aj napriek tomu, že melodicky a harmonicky zostávajú verné originálom.

Katarína Máliková, Postalgia Symphonic, 13.10.2022 Zdroj: Jakub Gulyás

Symfonický album alebo nová tvorba?

K piesňam, ktoré v tejto podobe fungujú "na prvú", patria tie, ktoré majú aj v pôvodných verziách sláčikový a dychový ansámbel - Biely deň a De profundis. Krásne vyšla aj otváračka albumu Ústa, ambientný skvost Skrytý či pieseň Tichý plameň, ktorá vznikla v rovnakom čase ako Postalgia, no na nahrávku sa nedostala. Katarína ju napriek tomu zaradila do programu a urobila dobre. Naopak, najdepresívnejšia pieseň albumu Nešťastná nedeľa v setliste chýbala. Z dynamickejších skladieb patrili k vrcholom koncertu Vodník a Rozhodnutie, v ktorej očaril výkon klaviristky Klaudie Kosmeľovej. Samotná autorka však s orchestrálnou podobou tejto piesne úplne spokojná nebola.

"Rozhodnutie by možno bolo treba kompletne prearanžovať, lebo môj zámer s bicími nástrojmi až tak nefungoval v praxi. Nejde o technické aranžérske chyby, skôr ťah skladby a estetika, ktorá skladbe nepomohla. Čudný pocit som mala aj zo skladby V dome," priznáva Katarína. Veľký a dlhý potlesk od približne 160 návštevníkov - abonentov, aj takých, ktorí si kúpili lístky špeciálne na tento koncert - na konci vystúpenia jej však patril právom a určite by to nemalo skončiť iba pri jednom koncerte.

Čo sa teda bude s projektom Postalgia Symphonic diať ďalej? Zámerom samozrejme nebolo "iba" odohrať koncert, Jihočeská filharmónia je pripravená urobiť nahrávku, ktorá by mohla vzniknúť ešte tento rok a vyjsť v roku 2023 pod hlavičkou speváčkinho vydavateľstva Slnko Records. Od pôvodného vydania Postalgie však ubehli už tri roky a v Kataríne Málikovej už pomaly dozrieva potreba novej tvorby. Pokiaľ by však chcela vydať symfonický projekt ako dlhohrajúci album, vyžadovalo by si to ešte niekoľko mesiacov intenzívnej práce so starými pesničkami. Uvažuje preto aj nad vydaním nahrávky v kratšom EP formáte, na ktorom by vyšli iba tie skladby, s ktorými je na albume s odstupom času stále najviac stotožnená a zároveň s orchestrom fungovali najlepšie.

Improvizácie so Stivínom

Čo sa týka ďalších koncertných uvedení, "loptička" je teraz na slovenskej strane. Symfonickej Postalgie by sa mohol ujať napríklad Štátny komorný orchester Žilina, pekne by zapadla aj do programu festivalov Konvergencie alebo Viva Musica!. A rozhodne by si zaslúžila zaznieť aj na Pohode, kde Katarína Máliková naposledy spievala ešte v roku 2017.

Najbližšie ju však môžete vidieť v úplne inej podobe už dnes večer v bratislavských Klariskách, ktoré mimochodom kapacitou a atmosférou pripomínajú práve budějovický Kostol sv. Anny. Katarína Máliková tam vystúpi spolu s legendárnym českým hudobníkom Jiřím Stivínom, ktorý aktuálne na slovenskom turné oslavuje blížiace sa 80. narodeniny. Spolu s ďalšou Katkou, flautistkou Katarínou Turčinovou, sú hostkami dvoch koncertov jeho aktuálneho turné 40+40. Toto originálne česko-slovenské spojenie generácií má na svedomí organizátor šnúry Rado Polášek.

Prvý z koncertov sa odohral v piatok v Málikovej rodnom kraji, v Brezne. Na čo sa teda môžu tešiť návštevníci koncertu v Bratislave? "Pískal tak, jak my sme hrali," hovorí s úsmevom Katarína. "Hrali sme spolu moje skladby a improvizácie na ne. Občas sme sa tam zabudli aj niekoľko minút. Nie som jazzový muzikant a neovládam ani jazzovú harmóniu, improvizovať však aj s Katkou Turčinovou vieme, tak sme sa celkom odviazali. Ja som viedla kapelu a hrala skôr základ a Jiří sa striedal s Katkou v melodických sólach," približuje Máliková program koncertu. V predaji sú posledné vstupenky, tak si to nenechajte ujsť. Ďalšia príležitosť vidieť Jiřího Stivína "pískať" do pesničiek Kataríny Málikovej už pravdepodobne nebude.

Autor: Patrik Marflák

Súvisiaci interpreti: Katarína Máliková