Pražský výběr v Bratislave – stále svieža "nová vlna so starým obsahom"

Pražský výběr v MMC, 21.4.2023Zdroj: Branislav Vartovník

Každý piatok nemusí byť sviatok, no pre necelú tisícku fanúšikov legendárnej českej rockovej skupiny Pražský výběr znamenal 21. apríl nepochybne výnimočný večer, keď po čase mohli opäť zažiť jej koncert v Bratislave. Fanúšikov by bolo určite aj viac, ale priestory Majestic Music Clubu (MMC) neponúkajú vyššiu kapacitu a vstupenky boli beznádejne vypredané dlhé týždne pred vystúpením.

Koncert pražských rockerov v Bratislave sa konal v rámci koncertnej série Danube Music Day, a hoci v mieste jeho konania nič nepripomínalo, že ide o podujatie, ktoré je súčasťou spomínaného projektu, jeho organizátorom patrí vďaka, že sa im podarilo zorganizovať vystúpenie jednej z najzásadnejších českých rockových skupín histórie. Tá si tento rok pripomína už neuveriteľných 47 rokov od svojho vzniku a v súčasnosti aktívne koncertuje v najslávnejšej zostave.

Od jazz-rocku k novej vlne

Zakladateľom formácie Pražský výběr a jej stálym lídrom je Michael Kocáb, spevák, pianista, skladateľ, textár, bývalý politik a občiansky aktivista. Zaujímavosťou je, že Pražský výběr pod jeho vedením hral vo svojich začiatkoch v druhej polovici 70. rokov čistý jazz-rock, až kým sa v zostave neobjavil slávny gitarista Michal Pavlíček, ktorého na hudobnom festivale v anglickom Readingu v roku 1980 tak nadchlo vystúpenie tamojších mladých kapiel, ktorých štýl sa vtedy označoval ako nová rocková vlna, že presvedčil Kocába o hudobnom presmerovaní Pražského výběru.

Jeho súčasťou bol vtedy už aj bubeník Jiří Hrubeš a neskôr do zostavy pribudol basgitarista a spevák Vilém Čok, ktorý so sebou priniesol aj budúci hit Na václavském Václaváku. V tomto zložení sa skupina veľmi rýchlo stala najobľúbenejším a z hľadiska inštrumentálnych zručností najvýraznejším reprezentantom českej novej vlny.

To však nebolo všetko, čím sa odlišovala od šedého normalizačného mainstreamu tých čias. Úlety, recesia, bláznivý humor, bizarné texty a šialený outfit, ktorým sa členovia skupiny prezentovali na koncertoch, boli dôvodom, prečo sa stali predmetom neuveriteľného záujmu mladej generácie, veď také niečo bolo dovtedy nevídané. Nečudo, že sa o nich začali zaujímať aj strážcovia ideologickej čistoty socialistického umenia, ktorí len čakali na zámienku, aby mohli zakázať ich činnosť, čo sa im aj nakoniec podarilo, keď Pražský výběr obvinili z nelegálneho obohacovania z predaja plagátov na povestnom koncerte v Hradci Králové, ktorých výrobu si objednali vo vtedajšom západnom Nemecku.

V čase, keď obľuba skupiny naberala raketovú rýchlosť, bol v oficiálnej straníckej tlači v marci 1983 publikovaný článok s titulkom "Nová vlna so starým obsahom", namierený proti hudobnému undergroundu, čo bola definitívna bodka za prvým úspešným obdobím skupiny a znamenala neželanú pauzu v jej kariére na takmer štyri roky. Čerstvo vydaný album Straka v hrsti bol stiahnutý z predaja, no o to intenzívnejšie sa šíril "samizdatovým" spôsobom, keď si ho mladí ľudia po celom Česko-Slovensku nahrávali z pásky na pásku.

Chuť zakázaného ovocia tak v protiklade s predstavami oficiálnych kruhov spôsobila, že piesne z nevydaného albumu sa stali kultovými a o kapele sa medzi fanúšikmi šírili neuveriteľné legendy. Po tom, čo pôvodný bubeník Hrubeš v roku 1985 emigroval do Veľkej Británie za svojou partnerkou, v tom čase nádejnou speváčkou Janou Kratochvílovou, nastúpil na jeho miesto Hrubešov obdivovateľ Klaudius Kryšpín, aby aj ten len rok pred nežnou revolúciou nelegálne vycestoval do Austrálie.

Reunion slávnej zostavy

Po roku 1989 Pražský výběr koncertoval len sporadicky. Michael Kocáb aktívne vstúpil do ponovembrovej federálnej politiky a zásadnou mierou prispel k pokojnému a rýchlemu odchodu sovietskych okupačných vojsk z Česko-Slovenska. Po rozporoch s Pavlíčkom a odchode Viléma Čoka pokračoval s Klaudiusom Kryšpínom a inými hudobníkmi v činnosti skupiny pod mierne upraveným názvom Pražský výber II, aby nakoniec skupina zažila dlho očakávaný reunion v roku 2012 v zostave, ktorá v osemdesiatych rokoch získala najväčšiu slávu, navyše znovu s pôvodným členom Jiřím (po novom už George) Hrubešom.

A práve v takomto zložení, ktorého skvelou zvláštnosťou sú dvaja vynikajúci bubeníci, vystúpil Pražský výběr aj v klube MMC. Fanúšikmi nabitá sála netrpezlivo očakávala nástup legendárnych hudobníkov, aby im nakoniec ponúkla privítanie hodné svetových hviezd. A znovu sa potvrdilo, že nikto, komu sa podarilo získať vstupenku, nemohol byť sklamaný. Členovia kapely sa predviedli v skvelej hudobnej kondícii a hoci roky spôsobili, že na ich tvárach pribudli vrásky a vo vlasoch šediny, na ich takmer dvojhodinovom energickom výkone to nebolo badať. Inštrumentálna genialita a dokonalá súhra hudobníkov sa v prípade Pražského výběru znovu ukázala ako samozrejmosť.

Zdroj: Branislav VartovníkStaré skladby, nové aranžmány

Koncertný setlist bratislavskej zastávky tvorili skladby z troch radových albumov Straka v hrsti (pôvodne vydaný v roku 1982, oficiálne vyšiel až v roku 1988), Výběr (1987) a zatiaľ z posledného albumu Běr (1997). Tí, ktorí videli Pražský výběr v posledných rokoch naživo, zistili, že dramaturgia vystúpenia prešla istými zmenami. Fanúšikovia by možno privítali viac skladieb z platne Straka v hrsti, ktoré patria k najväčším "peckám" (povedané slovami Michaela Kocába). Tentoraz ale nezazneli "svahilská" Bangabasava ani Můj koníček.

Zato však nechýbala skladba, ktorou sa skupina začiatkom 80. rokov prvý raz oficiálne predstavila v štátnej televízii Olda je přítel můj, a ako inak, ihneď po odvysielaní nasledoval zákaz účinkovania na obrazovke a zaradenie skupiny na čiernu listinu. Aj staré známe skladby však zazneli v upravených aranžmánoch, na moju radosť v drsnejšom rockovom prevedení, čo umožnilo osobitne vyniknúť hráčskemu majstrovstvu jedného z najlepších českých gitaristov, ktorým je bezpochyby Michal Pavlíček.

Bolo by nosením dreva do lesa písať o tom, ako zanietene prítomné publikum spievalo notoricky známe piesne ako Člověk bez talentu, Tatrman, Proč jen já, Chvastoun alebo Hrabě X spolu s Kocábom a celou kapelou. Hoci časy nespútaného bláznovstva a provokácie bývalého režimu spred štyroch dekád sú nenávratne preč, počas bratislavského vystúpenia nechýbali nevinné slovné fóry a žartíky medzi členmi skupiny, či na účet publika, ako keď bol v skladbe Pražákům je hej vložený úryvok z tanečnej skladby Eins, zwei Polizei.

V piesni S.O.S. ("Prachy jenom prachy...") zase nechýbala telefonická nahrávka hlasu bývalého basgitaristu skupiny Ondřeja Soukupa, ktorý v čase vrcholiacej slávy Pražského výběru opustil skupinu pre údajne lepší zárobok v orchestri Karla Gotta. Obaja aktéri "kauzy" už viackrát v médiách vysvetlili, že nešlo o žiadny skutočný spor a bol to len o naaranžovaný príbeh, nuž len oni vedia, aká je vlastne celá pravda a ľudia aj tak veria, čomu chcú.

O dotvorenie celkovej bláznivej atmosféry sa postaral "externý" člen kapely Artur Ropotámo, bizarná postava starého pána v maske, čiernom kabáte, bielych teniskách, s rukavičkami a rumba guľami v rukách, neodmysliteľne a navždy patriaca k Pražskému výběru. Skrýva sa za ňou ostravský športový novinár Richard Šíma, ktorý túto rolu hrá už 19 rokov. Jeho postava dezorientovane pobehuje po pódiu, robí nekoordinované pohyby a máte pocit, že "ho snad kousla tarantule nebo co", ak by som to vyjadril veršom z jednej z najznámejších skladieb kapely. Možno málokto vie, že meno tohto maskota kedysi dávno vymyslel práve spomínaný Ondřej Soukup po návrate z rekreácie v Bulharsku, kde narazil na miestnu rieku Ropotamo.

Zdroj: Branislav VartovníkNechýbali prekvapenia

Koncert však priniesol aj niekoľko príjemných prekvapení. V deň vystúpenia skupiny v MMC oslávil bubeník Jiří Hrubeš 65. narodeniny, a tak mu kolegovia z kapely pripravili spoločnú gratuláciu, do ktorej sa spontánne zapojilo aj publikum. Ďalším prekvapením bol hosť – známy spevák a hudobník Braňo Jobus. Speváka, hudobníka a zakladateľa festivalu Vrbovské vetry s členmi Pražského výběru spája nielen osobitý typ recesie, ale aj dlhoročné priateľstvo.

S neskrývaným nadšením a v línii s jemu vlastným humorom spolu s kapelou zaspieval pieseň Zubatá, ktorej pojašený text, ako inak, pochádza z pera Františka Ringa Čecha. Braňuško, ako ho fanúšikovia a priatelia volajú, neskrýval úprimnú radosť z možnosti vystúpiť s Pražským výběrom, čo vyjadril slovami: "Títo hoši vdýchli do môjho života v osemdesiatych rokoch slobodu a ja z nej žijem dodnes..." Tretím zaujímavým momentom pre mňa bolo spoločné sólo na bicie oboch bubeníkov, nešlo však o klasický battle, kto z koho, ale skôr o ukážku perfekcionizmu a harmónie rytmov.

Pražský výběr sa do Bratislavy ešte vráti

O členoch Pražského výběru, a o Michaelovi Kocábovi zvlášť, je známe, že majú jednoznačné a hodnotovo konzistentné postoje k spoločenskému dianiu a nemajú problém svoje názory aj otvorene prezentovať. Asi najostrejšie sa to prejavilo v slovách, ktorými líder skupiny uviedol skladbu Snaživec: "Túto pieseň sme svojho času venovali vášmu Biľakovi, nášmu Štěpánovi, vášmu Husákovi, nášmu Jakešovi, jednoducho tej svorke boľševikov. Potom sme ju venovali Zemanovi na Pražský hrad a teraz ju posielame do Kremľa, a tam nech už zostane!"

Počas záverečného lúčenia Kocáb adresoval publiku otázku, či ešte majú do Bratislavy zavítať, na čo dostal bez váhania zborovú odpoveď "Áno!". "Tak my zase prídeme!", reagoval spevák. Ostáva teda veriť a tešiť sa na neopakovateľnú atmosféru s dávkou poctivej rockovej muziky a bláznivej nálady, akú vie navodiť len Pražský výběr. Autor povestného článku uverejnenom v marci 1983 v Rudom práve si paradoxne neuvedomil, akú pravdu vtedy napísal: "Hudba sa mení, ale životná filozofia, ktorú nová vlna rocku propaguje, zostáva rovnaká."