Večer, ktorý by oslovil aj človeka bez náklonnosti ku klasickej hudbe. V košickom Dome umenia Štátna filharmónia Košice koncertom ŽIVIJÓ, KHJ! pod taktovkou dirigenta Stanislava Kochanovského priniesla hosťom dve odlišné hudobné kvality, ale v kompaktnom celku.
Chopinov Koncert pre klavír a orchester č. 1 e mol bol lyrický a uhrančivý hlavne vďaka skvelému pianistovi Arseniovi Moonovi a až do samého špiku kostí následne prenikla monumentálna Prokofievova Symfónia č. 5 B dur. A hlavne, stretli sa tu viaceré poslucháčske generácie, čo je skvelou vizitkou v prístupe zo strany súčasného vedenia Štátnej filharmónie Košice.
Východoslovenský sviatok hudby pripadol na štvrtok 21. mája. Dom umenia, domácimi nazývaný Bužňa, je budovou s pohnutou históriou. Ide o bývalú synagógu, ktorá svojho času dokonca slúžila aj ako sklad obilia, ale je už roky symbolom neustále sa zlepšujúceho a sviežeho prístupu k divákovi a schopnosti osloviť aj mladšie publikum. Na slávnostnom koncerte ŽIVIJÓ, KHJ! to bolo hmatateľné, keď starších Košičanov dopĺňala vyštafírovaná omladina. Krásne generačné prepojenie so spoločným cieľom – zažiť výnimočný zážitok.
Zdroj: Šfk/Tibor Czitó
Básnik klavíra v skvelej interpretácii
Dramaturgia večera stavila na dvoch skladateľských velikánov. Fryderyka Chopina, predstaviteľa vrcholu klavírneho romantizmu, a Sergeja Prokofjeva, ktorého osud bol silno spätý s osudom 20. storočia. Silné osobnosti ale patria k silnému festivalu. Sedem desaťročí Košickej hudobnej jari je totiž predovšetkým fascinujúcim príbehom vytrvalosti.
"Festival prežil zásadné spoločenské zmeny aj ekonomické výkyvy, no dokázal si zachovať svoju jedinečnú umeleckú identitu a po celú túto dobu formovať kultúrnu citlivosť generácií poslucháčov na celom východnom Slovensku," povedala na úvod generálna riaditeľka ŠFK a riaditeľka festivalu KHJ Lucia Potokárová. Krátkym príhovorom privítala hostí, podčiarkla kontinuitu, na ktorej stavia a uviedla, pri jeho slovenskom debute, ruského dirigenta Stanislava Kochanovského.
Krásnu chopinovskú lyriku klavírne predviedol 27-ročný rodák z Petrohradu Arsenii Moon. Taký mladý a tak sebaistý, pomyslel som si. Treba však dodať, že Chopin svoj klavírny koncert e-mol napísal dokonca už ako 20-ročný v roku 1830, keď opúšťal Varšavu. Moon si ešte predtým, než zaboril ruky do kláves, doširoka roztvorené dlane zaprel do vnútra klavíra a rukami roztvorenými dokorán akoby sa s nástrojom najprv vnútorne harmonizoval.
Zdroj: Šfk/Tibor Czitó
Držiteľ prestížnej ceny Ferruccia Busoniho z roku 2023 je technicky, interpretačne aj emocionálne neskutočne vyspelý a predviedol fantastický výkon. Publikum ho jednoducho nechcelo pustiť z pódia a vyžiadalo si prídavok. Darovanú kyticu teda Moon zastrčil do tela otvoreného krídla a za jej jemného poskakovania pri úderoch kladivkami preukázal svoje technické majstrovstvo. A to za výborného vedenia šéfdirigenta NDR Radiophilharmonie v Hannoveri Stanislava Kochanovského. Jeho spomínanému slovenskému debutu predchádzali spolupráce s orchestrami ako Royal Concertgebouw Orchestra, Viedenskými symfonikmi, Orchestre de Paris, Drážďanskou filharmóniou či Orchestra dell'Accademia Nazionale di Santa Cecilia.
Oslava ľudského ducha, pri ktorej takmer nadskočila kopula
Sergej Prokofjev mal pohnutý život, po prvej svetovej vojne z Ruska emigroval do USA, potom do Paríža, aby sa v tridsiatych rokoch znovu vrátil domov. Zaujímavé je, že zomrel v rovnaký deň ako Stalin. "Chopinov klavírny koncert je v zámernom dramaturgickom kontraste so zvukovo opulentnou 5. symfóniou Sergeja Prokofieva. Autor ju napísal v závere druhej svetovej vojny, je oslavou ľudského ducha, slobody a vnútornej sily. Pre otvorenie 70. ročníka je to silná, priam katarzná symbolika," uviedla riaditeľka festivalu Lucia Potokárová.
V podaní orchestra Štátnej filharmónie Košice to bola oslava burácavá, majestátna, vpíjajúca sa hlboko do duší. Veru, Symfónia č.5 B dur nie je z tých, ktorá vás nechá chladnými. Ide totiž o silno ambivalentnú hudbu. Oslava ľudského ducha, skomponovaná v priebehu mesiaca rok pred koncom vojny, hádam ani nemohla byť iná. Nesrší totiž len optimizmom. Je tu silno prítomný aj motív tragédie, ktorú ale znovu vystrieda istá hravosť. Nadčasový a silný motív aj pre súčasnú dobu, v ktorej žijeme.
Strhujúci výkon naozaj celého telesa, ktoré publikum už druhýkrát počas večera nechcelo pustiť z pódia a vytlieskalo ho aspoň päťkrát. Dirigent Kochanovský pri poslednom vybehnutí pred hostí spojenými dlaňami zapretými do spánku odľahčene naznačoval, že je čas ísť do perín a vyše dve hodiny trvajúci otvárací večer tak dostal svoju milú bodku.
Zdroj: Šfk/Tibor Czitó
Košická hudobná jar (KJH) patrí medzi najstaršie a najprestížnejšie hudobné festivaly na Slovensku, jej história sa píše od roku 1956. V programe sa objavujú veľké symfonické diela, komorná hudba, vokálno-inštrumentálne projekty, recitály i multižánre.
Aktuálny jubilejný ročník festivalu ponúka až do 11. júna sedem koncertov, výstavu, besedy i prehliadky. Program Košickej hudobnej jari 2026 nájdete na www.khjfestival.sk.
Autor: Michal Húska
