Ozzy má Ozzfest, Slipknot má Knotfest a Catastrofy má Besnenie zbojníkov. Jubilejný 10. ročník jednej z najúspešnejších domácich metalových akcií sa uskutočnil v sobotu (23.4.) v bratislavskom MMC a hostitelia si tentokrát prizvali na pomoc kapely Circular Saw a ČAD. Hudobný program spestrili aj prekvapenia v podobe zbojníckej olympiády či tomboly.
Je úžasné sledovať, ako toto podujatie počas tých desiatich rokov rástlo spolu s jeho hlavnými protagonistami a stalo sa jedným z najnavštevovanejších metalových eventov s domácimi kapelami. Od svojich začiatkov v už neexistujúcom klube Intergalaktická Obluda sa Besnenie zbojníkov cez Fugu prepracovalo až do MMC, ktoré už je kapacitne niekde inde. A niekde inde je v podstate celá naša metalová scéna.
Pamätám si časy, keď sa hrávalo na nie úplne ideálnych nástrojoch, lebo všetko bolo drahé a peňazí málo, navyše ani na výber toho veľa nebolo. Takisto chýbal know-how, že ako to celé vlastne robiť a koncerty častokrát prebiehali tak nejak podľa nálady. Hrať sa začalo, keď sa to tak cítilo alebo keď už bol aspoň niekto v sále, a končilo sa podobne. Napriek tomu sa všetci tešili a celé nám to prechádzalo, až kým sem nezačali chodiť zahraničné kapely s presným harmonogramom a všetko sa sprofesionalizovalo. Dnes tu máme kluby so špičkovým vybavením, nástroje z celého sveta za relatívne rozumné peniaze na jeden klik a hlavne kapely, ktoré vedia vyprodukovať zhruba 50 veľmi slušných albumov každý rok a držať krok so svetom.
Zdroj: Braňo VartovníkAj účastníci víkendového besnenia prišli predstaviť svoju aktuálnu štúdiovú tvorbu. Minuloročné zárezy od Catastrofy a ČAD sa prebojovali do najlepšej päťky Radio_Head Awards za minulý rok a uvidíme, ako sa bude dariť debutovému albumu Trauma od skupiny Circular Saw, ktorý vyšiel zhruba pred mesiacom.
Cirkulárka zo Šurian celý večer naštartovala pekne zostra. Sympatické kvarteto vedené výrazným frontmanom s prezývkou Koza predviedlo death metal old schoolového typu, a to ja môžem. Koza, okrem toho že je technicky zručný gitarista, je aj veľmi dobrý growler. Palec hore za texty v slovenčine, ktoré sú v domácom death metale stále rarita. Inštrumentálne za Kozom nezaostával ani zvyšok kapely a po technickej stránke ich výkonu nie je čo vytknúť. Celkový pódiový prejav bol síce trocha nesmelý a rozpačitý, ale to sa dá všetko vyladiť praxou. Navyše, hrať pred ČAD a Catastrofy s ich aktuálnou formou je naozaj náročné.
Keď Matt Groening vymýšľal Simpsonovcov, tak jedným z cieľov bolo, aby ich postavy boli rozoznateľné už na základe siluety. Toto platí aj v prípade ČAD a teraz vďaka novej koncertnej rovnošate s obrovskými ostňami na ramenách ešte viac. Aj v klubovom pološere viete okamžite identikifikovať, kto stojí na pódiu, a hlavne čo za peklo nastane. Dostal som od otca sekeru je nekompromisná rana do zubov presne v štýle ČAD a ideálny otvárak ich natlakovaného setlistu.
Ten pozostával z 22 skladieb, čo je pri ich intenzite priam neľudský výkon, špeciálne v prípade bubeníka Valéra Tornáda, ktorý svoj nástroj už tradične ani trochu nešetril. Mohutná zvuková hradba je ďalším poznávacím znamením týchto malokarpatských zverov a je až neuveriteľné, akú masu zvuku dokážu vytvoriť len v trojici. Takmer 90 minút priamočiarych riffov s brutálnym, ale stále zrozumiteľným revom Pištu Vandala, žiadne zbytočné priklášovanie alebo sólička či vyhrávky, čistokrvný masaker od začiatku do konca.
Zdroj: Braňo Vartovník.Ak mi v minulosti na poslednom vystúpení ČAD, ktoré som videl, niečo prekážalo, tak asi len na môj vkus dlhé prestávky a príhovory medzi pesničkami. Neviem, možno som len nemal štastie, pretože teraz bol Pišta v dobrom zmysle skúpy na slovo. Ono, keď chcete natlačiť 22 skladieb do necelej hodiny a pol, tak na reči ani veľa času nezostáva a v tomto žánri sú aj tak najveľavravnejšie samotné riffy.
Tempo a intenzita nastavené úvodným zásekom sekerou od otca, pripomínajúce rútiaci sa buldozér z kopca, nepoľavilo počas celého setu. V rýchlom slede po sebe prehrmeli najväčšie pecky z bohatej diskografie kapely ako Ľudia smrdia, Frustrovaný doj*baný nasratý, Medvede alebo Čertova kovadlina. Svoju live premiéru má za sebou aj fanúšikmi žiadaný song Metalosaurus, po ktorom nasledoval Surovec. Drsná skladba s ešte drsnejším skutočným príbehom o legendárnej postave z Malých Karpát. Žiaľ, s tragickým koncom.
Ako také uvoľnenie nám trojica dopriala počas krátkej prestávky, keď prebehol krst aktuálneho albumu Medvede. Ten pokrstil, ako inak, medveď, a namiesto šampanského sa použil med. Z medveďa sa nakoniec vykľul Stanislav "Grizly" Jób z kapely Jób a rovno si aj zahosťoval na basgitare v skladbe Urážanie hudby. Pišta ešte dodal, že Grizly sa pravdepodobne zhostí úlohy basgitaristu v ČADe na plný úväzok, pretože Janko Klíma zvaný Kněží si ide dať prestávku.
Úprimne ma to trošku zarmútilo, pretože som ho videl s kapelou hrať prvýkrát a musím povedať, že jeho prejav ma naozaj zaujal. Postava rozmerov Lurcha a s konštantným úsmevom na tvári, ktorý sa počas vystúpenia zväčšoval alebo zmenšoval, ale nikdy úplne nezmizol. Po celý čas sa držal svojej vyšlapanej trajektórie a napriek tvrdosti hudby a aj obsahu textov z neho išla neskutočná pohoda. To, že je hudobným fanatikom (dokonca vyštudovaným muzikológom, ktorého môžete pravidelne počuť v Rádiu Devín), je všeobecne známe a potvrdilo sa to aj po skončení koncertu, keď ešte dlhé hodiny sedel v zákulisí s notami na stole, slúchadlami na hlave a s basgitarou na kolenách a brnkal si kto vie čo. Samozrejme stále s tým istým úsmevom na tvári. Je jasné, že síce si dáva prestávku od ČAD, určite si nedáva prestávku od hudby a ja som zvedavý, v akom ďalšom projekte na neho v budúcnosti natrafím. A Grizlymu držím palce v buldozéri zvanom ČAD.
Ten sa znova rozbehol, aby v druhej polke setu zvalcoval všetko to, čo ešte ostalo ako tak stáť. Zaznelo všetko zásadné, čo sa nezmestilo do prvej polky a opäť bez nároku na ďalší odpočinok do nás natrieskali Štvanú zver, Mám v krku krv, chytľavú poctu českej metalovej scéne Železný mejdan a dostalo sa aj na spoločný duet s Catastrofy Zbojnícke móresy. Setlist uzavrela dnes už klasika Bastard, potom publikom vydupaný prídavok Ťažký kov a chalani sa za obrovského potlesku rozlúčili.
Pri publiku by som sa ešte rád na chvíľu pozastavil, pretože to sa po celý čas staralo o naozaj skvelú atmosféru a kapely si evidentne pozitívnu spätnú väzbu užívali. Na ČAD už bolo v sále 700 metalových hláv v tričkách všetkých účinkujúcich, ovládajúcich texty svojich obľúbencov a predvádzajúcich "apokalyptické pogo", ako to v jednej z ďakovačiek nazval Pišta. To je niečo, čo som ja osobne na žiadnom inom koncerte domácich metalových kapiel v takejto miere nevidel a nezažil. A nielen metalových, pretože takúto účasť a oddanosť by im mohli závidieť aj "prístupnejší" interpreti s oveľa väčšou podporou rádií a médií všeobecne.
Po tomto uragáne prišla prestávka na prestavbu pódia a tombolu všetkým vhod a po doplnení síl sme boli pripravení na zbojnícky tanec. Catastrofy som videl naposledy pred pár rokmi v Randale, keď robili "predskokanov" legendám Destruction. Predskokanov v úvodzovkách, pretože svojím výkonom a aj reakciou publika dokázali, že boli jednoznačne co-headlinerom. Dnes boli naozajstným headlinerom na svojej vlastnej akcii v klube s minimálne dvojnásobnou kapacitou naplneným takmer po strop a treba povedať, že zaslúžene. 17 rokov tvrdej driny sa odzrkadlilo na návštevnosti a sedemstohlavá zbojnícka družina v tričkách svojich hrdinov ich privítala s nadšením od úvodných tónov.
Tie patrili skladbe Prasknuté čelné, nízky plat z posledného albumu Taký je život. Inštrumentálna prvá polovica piesne poslúžila ako intro a Hrajruka, Mastiflinta, Miesiželezo a Kostilam pripravili pôdu pred príchodom rodeného frontmana Hrdloreza Borisa, ktorý tam nabehol, zvreskol a potom už sa thrashovalo ako o preteky. Úvodný blok patril celý novinke a okrem štartovacieho "Čelného" ho tvorili ešte titulná ultrarýchla smršť Taký je život a Sám vojak v poli s výborným groovom v strednom tempe.
Nasledovala prvá disciplína sľubovanej zbojníckej olympiády, a síce zbojnícky crowdsurfing. Obľúbená zábava všetkých koncertov, kde sa hrá od podlahy, tentokrát vylepšená o nafukovacie jahody, na ktorých ležali súťažiaci a "surfovali" na dobre sa baviacom dave z jednej strany klubu na druhú. Cieľom bolo presurfovať hore-dole klubom ako prvý, soundtrackom bola Príručka mladých zbojníkov a víťakou sa stala zbojníčka Janka.
Pred ďalšou disciplínou odpálili ešte Pod pieskovým kopcom s autentickým osobným textom o histórii kapely a hitovku z debutu zazneli Zbojníci apokalypsy. Pokračovanie olympiády si vyžadovalo dobrovoľníka s obrovským žalúdkom, pretože víťazom sa stal v prípade, že sa mu podarí zjesť misu bryndzákov počas skladby Posledný na Zemi. Samozrejme, museli v ňom aj zostať. Vybranému jedákovi sa za obrovskej podpory publika podarilo nad misou halušiek zvíťaziť a kapela to oslávila spolu s ním skladbou Ja som spokojný... z roku 2016.
Spokojní boli všetci prítomní a po vydarenej pecke z debutu Na detskej oslave prišla na rad záverečná disciplína zbojníckej olympiády, konkrétne zbojnícky tanec. Dvaja dobrovoľníci museli napodobňovať kroky originálneho živého zbojníka a koho výkon sa publiku páčil viac, ten sa stal víťazom. O hudobný doprovod sa postarala rytmická sekcia kapely s Hrajrukom ako sólistom na píštaľke. Súťažiacim sa darilo natoľko, že sa súboj skončil remízou a zvíťazili obaja.
Tým pádom bolo dosúťažené, ceny rozdané a mohlo sa opäť naplno thrashovať. Jebem vaše idoly, Hurá, vojna! a Morava boli nekompromisnou bodkou za hlavnou časťou programu a či sa bude pokračovať, záležalo najmä na zbojníkoch v publiku. Tí v tom mali jasno odkedy kapela zmizla v zákulisí a s krikom neprestali, kým sa nevrátila naspäť. Hrdlorez Boris sa medzičasom prezliekol do svojho "Horst" kostýmu a všetkým bolo hneď jasné, že na rade je Soroš a pičoviny. Do prídavku sa zmestili ešte neodmysliteľný Zbojnícky tanec a Krik a beznádej a jubilejné desiate Besnenie zbojníkov definitívne dohrmelo.
Celý večer prebehol v absolútnej pohode a bol perfektne organizačne zvládnutý. Myslím si, že všetci zúčastnení odchádzali spokojní, či už s hudobným výkonom trojice účinkujúcich alebo so sprievodným programom, kde sa okrem tomboly s možnosťou vyhrať kopu merchu od každej z kapiel alebo zbojníckej olympiády, rozdávalo aj kopec ďalších darčekov a najmä hostiteľská kapela na svojich fanúšikoch naozaj nešetrila. A naozaj bolo čo oslavovať, pretože udržať pri živote a dokonca s evidentne rastúcou krivkou ďalej rozvíjať undergroundové podujatie na Slovensku je strašná drina. Chalanom prajem ďalšiu, minimálne rovnako uspešnú dekádu, ideálne zakončenú Besnením zbojníkov XX. v aréne NTC.
Autor: Tomáš Danišovič
Tracklisty koncertov ČAD a Catastrofy:
1. Dostal som od otca sekeru
2. Ľudia smrdia
3. Frustrovaný dojebaný nasratý
4. Medvede
5. Čertova kovadlina
6. Metalosaurus
7. Surovec
8. Buldozér
9. Loď bláznov
10. Sekery a budzogáne
11. Urážanie hudby
12. Plytký hrob
13. Poriadny nepriateľ
14. Démon samoty
15. Štvaná zver
16. Mám v krku krv
17. Železný mejdan
18. Močiar
19. Zbojnícke móresy
20. Konflikty
21. Bastard
22. Ťažký kov (prídavok)
1. Prasknuté čelné, nízky plat
2. Taký je život
3. Vojak v poli
4. Zbojnícka príručka
5. Pod pieskovým kopcom
6. Zbojníci apokalypsy
7. Posledný na Zemi
8. Som spokojný...
9. Na detskej oslave
10. Jebem vaše idoly
11. Hurá, vojna!
12. Morava
13. Soroš a pičoviny
14. Zbojnícky tanec
15. Krik a beznádej
Súvisiaci interpreti: Catastrofy, Čad
