Ešte predtým, ako na Karpatskej zazneli prvé údery do blán legendárneho bubeníka s ikonickou hrivou, v ten istý večer, avšak o čosi skôr a o dve poschodia vyššie v MMC, si odkrútili svoj kšeft politickí punkrockeri z Mesta ocele. Pittsburgskí Anti Flag sa vydali na špacírku Európou, aby aj do metropoly na Dunaji priniesli po rokoch svoju čerstvú, novými skladbami ovenčenú a energiou nainfikovanú šou.
Pódiové kulisy sa niesli v znamení farieb posledného albumu 20/20 Vision, ktorý však, vzhľadom na úplne všetko komplikujúcu pandémiu, bol konečne pripravený ozdobiť pódium jedného z najznámejších slovenských klubov až dva roky po svojom vydaní. Jeho priestor však aj veľmi krátko pred začiatkom celej šou, odhaľujúc príliš veľa voľnej plochy pred pódiom, pôsobil v rámci prebiehajúcich okolností mierne nervóznym dojmom. Kapela možno práve aj z tohoto dôvodu vybehla na pódium o približne 15 minút neskôr ako program pôvodne avizoval.
Dlho som však nezažil na koncerte tak imuplzívnu zmenu atmosféry, ktorá sa mala onedlho celým miestom preniesť ako blesk obrovským hromozvodom. Svoj set kapela začala hudobne pozvnášajúcou a do boja volajúcou skákačkou Brandenburg Gate z dosky American Spring, s ktorou v roku 2016 vymetali kluby po celej Európe a nevynechali ani hlavné mesto Slovenska, a miesto za zábranami v sekunde zaznamenalo prerod z letargického limba do podoby priepasti zdvihnutých pästí a epicentra zborových vokálov. Celá situácia bola jednoducho jasným dôkazom toho, že dnes sa z vody variť nebude. Anti Flag sa jednoducho podarilo upliesť z hovna bič fackujúc ním priestory od stagu až po balkón.
Pennsylvánski punkeri nikdy nemali problém vyprodukovať kvalitný materiál, a preto sa neostýchali siahnuť až k už dnes klasickej doske Die for your government z roku 1996, z ktorej opäť prevetrali až 3 veci - Drink, Drank, Punk, Die for the Government a nič neskrývajúcu Fuck Police Brutality alebo aj nesmrteľný hit Turncoat z dosky Terror State z roku 2003. Aj vzhľadom na nevyužitú kapacitu tanečnej plochy bol, samozrejme, takisto priestor pre disciplínu typu circle pit a ako kapela tak aj hyperaktívna masa neúnavných spotených tiel dokonalo udržiavala pri živote ono psyché agresívnej zábavy a revolucionárskej romantiky až do samotného konca.
Na ten si kapela, ktorá sa tento koncert rozhodla odohrať úplne sama bez akejkoľvek predkapely, vymyslela milý výkričník za vetou a predtým, ako odoznela finálna Cities Burn, naservírovali jednu dlhú skladbu zloženú z častí piesní Should I Stay or Should I Go (The Clash), God Save the Queen (Sex Pistols), Rise Above (Black Flag), Fall Back Down (Rancid), If the Kids Are United (Sham 69), She (Green Day) a nakoniec Blitzkrieg Bop (Ramones).
Anti Flag boli vždy známi svojou vrúcnosťou ku svojej základni priaznivcov a tú dávali najavo nielen v priebehu koncertu, ale aj pri lúčení sa s riedko osídleným, ale zato šťastne pôsobiacim MMC. Predtým než sa definitívne odobrali dupať po kobercoch pódií do iných miest, si stihli sympaticky vymeniť zopár zasnených láskyplných pohľadov plných vďačnosti, potriasť si rukou s niekoľými načahujúcimi sa končatinami a svojím odkráčaním do zákulisa nechali oddychnúť svoju lokomotívu poháňanú urputnosťou, naliehavosťou a vášňou k tomu, čo im pred rokmi, možno úplne nečakane, začalo platiť nájom.
Autor: Branislav Vartovník
