Komorný koncert s obľúbenými kompozíciami Mariána Vargu mal byť pôvodne oslavou jeho životného jubilea. Osemnásteho ročníka festivalu Konvergencie sa žiaľ slovenská hudobná legenda už nezúčastnila, no jej duch prostredníctvom výnimočných diel klasickej hudby znovu ožil.

Bol to práve Marián Varga, ktorý podľa slov organizátorov festival komornej hudby inšpiroval. Jeho tvorba minulú nedeľu inšpirovala hudobníkov k výkonom, ktoré boli nielen rozlúčkou, ale aj kaleidoskopom silných emócií. 

Varga hudbou žil, nepoznal hranice a tie nebolo cítiť ani počas programu vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu. Dôkazom toho bolo aj Sláčikové kvarteto č. 1 ruského skladateľa Dmitrija Šostakoviča, ktoré na malej ploche otvorilo priestor heterogénnosti i mnohým emocionálnym zafarbeniam. "Keď som sa dva mesiace dozadu pýtal Mariána Vargu, ktorú z Šostakovičových skladieb by na tomto koncerte rád počul, sám som bol prekvapený, že si vybral práve Prvé sláčikové kvarteto," uviedol skladbu violončelista a umelecký riaditeľ festivalu Jozef Lupták, priznávajúc, že čakal výber kompozícií s dramatickejším spádom. "Pri nácviku som však pochopil prečo," doplnil. 

V priebehu večera odznelo viacero kompozícií, ku ktorým mal slovenský hudobný velikán pozitívny vzťah. Otváracou témou koncertu bola skladba z pera samotného skladateľa a hudobníka. Vo vypredanej sále tak zaznela interpretácia Antifóny pre violončelo a klavír v podaní známej klaviristky, speváčky a skladateľky Kataríny Málikovej a Jozefa Luptáka. Ten zase v kompozícii Bélu Bartóka muzikantsky podporil trojicu Andrej Baran (husle), Martin Ruman (viola) a Marián Svetlík (husle). 

Katarína Máliková a Jozef Lupták, Konvergencie Zdroj: Martina Šimkovičová

Spomienky na Mariána Vargu sa dotkol vo svojom prejave aj jeho priateľ a kazateľ v jednej osobe, Daniel Pastirčák, ktorý hudobníkov život prirovnal k príchodom a návratom. "Odišiel z konzervatória, aby prišiel s Prúdmi. Odišiel z Prúdov, aby predstavil Collegium Musicum...," uviedol Pastirčák, pričom dodal, že diela, ktoré v priebehu večera odznejú, síce majú rôznorodý charakter, zato však rovnakého menovateľa. Tým je prameň inšpirácie, z ktorého hudobník čerpal.  Pastirčák zároveň vyjadril presvedčenie, že ďalší  jeho návrat zažijeme prostredníctvom súčasných slovenských umelcov, ktorí sa budú vracať k jeho tvorbe a oživovať ju.

Niekoľko hudobných návratov počas večera predviedol aj Jozef Lupták ako účinkujúci, prelomovým však bolo jeho pôsobivé violončelové sólo O Crux z pera skladateľa Vladimíra Godára. Trúchlivo rozvíjajúca sa téma otočila náladu vystúpenia, ako keď roztopašné životné vzostupy a pády (citeľné z predošlých čísiel) vystrieda tieseň a smútok z nadchádzajúcej udalosti. Pre mnohých vrchol večera. 

Melancholickou atmosférou a precíteným výkonom pokračoval Boris Lenko (klavír) v skladbe Fratres, Für Alina estónskeho hudobného skladateľa Arva Pärta, pričom brilantnú hudobnú dramaturgiu programu uzavrel zmiešaný spevácky zbor Technik STU. Nebesky povznášajúca verzia jedinej Vargovej zborovej skladby Ave Maria len podtrhla atmosféru koncertu, ktorý sa už nachádzal kdesi "medzi nebom a zemou". "Bola to úžasná bodka za koncertom, ktorý mu bol venovaný a ktorý, aj keď sme ho ešte s Mariánom spolu plánovali, bol už bez jeho fyzickej prítomnosti," dodal na záver k narodeninovej oslave s tichým smútkom hudobník i spoludramaturg koncertu Jozef Lupták.

Tip redakcie: Pozrite si reportáž RTVS z koncertu:



Mohlo by vás zaujímať:

Dvojkoncert Marián Varga In Memoriam sa presúva na január 2018

Autorka: Júlia Šimková
Foto: Martina Šimkovičová

Súvisiaci interpreti: Marián Varga