Keď si porovnáte pomer vystúpení svetových hudobných hviezd v Bratislave a ostatných slovenských mestách, hlavné mesto jasne vyhráva. Často sa preto po ohlásení koncertov objavujú komentáre ako "zase len Bratislava" alebo "prečo je všetko v BA"? Odpoveďou môže byť napríklad návštevnosť košického koncertu legendárneho Boba Dylana.
Do úvahy pritom treba brať i fakt, že koncert si nenechali ujsť Dylanovi fanúšikovia z celého Slovenska - aj zo západoslovenských krajov, ktorí by to mali bližšie do Bratislavy, a koncert mohol dopadnúť ešte horšie, ak by neprišli ľudia z okolitých krajín, najmä Maďarska. Otázka by preto nemala znieť "prečo je všetko v Bratislave", ale "načo sa snažiť robiť koncerty drahých zahraničných mien v iných mestách, keď o ne potom nie je dostatočný záujem?".
Druhá vec je adekvátne miesto konania. V tomto smere sa síce ani Bratislava nemôže porovnávať so skutočnými európskymi metropolami ako Viedeň a Praha (čo je zase dôvod, prečo veľa hviezd obchádza i naše hlavné mesto), no predsalen aspoň nejaké možnosti výberu priestorov pre usporiadateľov koncertov ponúka. Slovenská premiéra Boba Dylana sa konala pred štyrmi rokmi v Inchebe, kde sa vtedy zmestilo len o niečo vyše tisíc návštevníkov viac ako v teraz v Košiciach, no menší priestor so zaplneným hľadiskom vždy vyznieva lepšie, ako poloprázdny štadión s kapacitou pre koncerty na úrovni okolo 6-tisíc ľudí.
Komorný koncert vo veľkej hale
Košický koncert bol v poradí dvadsiatym šiestym z celkového počtu 53 koncertov, ktoré si Bob Dylan naplánoval na tento rok. Never Ending Tour je pritom mierne recesistickým počinom speváka, pretože začalo 7. júla 1988 a stále trvá. Názov turné nesie i doprovodná kapela, v ktorej sa za tie roky vystriedalo množstvo skvelých inštrumentalistov.
Že je 73-ročný Dylan legendou, o tom niet pochýb. Spolu 44 vydaných albumov, ceny Grammy, Zlatý glóbus, či Pulitzerova cena sú toho jasným dôkazom. Jeho životné postoje, protest songy, či textovo hlboké výpovede sú tým, čo ho radí medzi top ľudí hudobnej brandže. Magazín Rolling Stone ho dokonca označil za druhého najvplyvnejšieho umelca v histórii populárnej hudby, hneď za The Beatles. Napriek tomu Slovákov odchovaných na Helene Vondráčkovej a Michalovi Davidovi toto meno nezaujalo. Poloprázdna hala určite nepridala ani samotnému umelcovi na nálade.
Koncert začal presne úderom dvadsiatej hodiny, kedy slávny spevák a skladateľ vyšiel na pódium spolu s piatimi členmi svojej doprovodnej kapely. Hudobník sa predviedol v typickom oblečení - čiernom obleku a klobúku. Počas koncertu striedal spev, ústnu harmoniku a hru na klavíri a pri tom všetkom sa mohol stopercentne spoľahnúť na skvelých hudobníkov, ktorí ho sprevádzali. Tri gitary, basa a bicie od začiatku do konca šliapali ako hodinky a vytvorili príjemnú klubovú atmosféru, plnú pohody a radosti z hudby. Komorné boli aj ďalšie komponenty. Úplne klasické pódium s jednoduchými svetlami mali za úlohu nerušiť to, čo chcel umelec svojimi piesňami odovzdať publiku.
Prvou skladbou bola Things Have Changed z filmu Skvelí chlapci (2000), za ktorú Dylan dostal Oskara i Zlatý glóbus. V Košiciach ju hral už šesťstýkrát. Večer bol rozdelený na dve časti. V prvej ešte odzneli skladby She Belongs to Me, Beyond Here Lies Nothin' alebo What Good Am I?. Veľmi peknou folkovou vecou bola skladba Tangled Up In Blue, ktorá si vyslúžila dovtedy najvýraznejší potlesk. Po deviatich odohraných skladbách nasledovala asi 20-minútová prestávka. Druhá časť večera sa niesla v podobnom duchu, z pódia navyše zneli okrem gitár aj bendžo a husle. Pekným zážitkom pre publikum bola balada o putovaní, láske a samote Simple Twist of Fate.
Dva prídavky a rozlúčka bez slov
Setlist tvorilo viacero skladieb zo zatiaľ posledného, kritikmi veľmi výborne hodnoteného albumu Tempest (2012). Svoju novšiu tvorbu hudobník, ktorý je predovšetkým geniálnym skladateľom, predstavil aj prostredníctvom kúskov z predchádzajúcich nahrávok Modern Times (2006) a Together Through Life (2009), no zazneli i piesne zo 60-tych a 80-tych rokov. Divákom sa prierez Dylanovou kariérou páčil natoľko, že si po oficiálnom ukončení skladbou Long And Wasted vytlieskali prídavok. Boli ním dva megahity All Along The Watchtower, ktorú preslávil svojím podaním Jimi Hendrix a snáď jedna z najznámejších Dylanových "stariniek" Blowin' In The Wind z jeho druhého albumu The Freewheelin' Bob Dylan (1962). Približne desať minút po 22:00 sa hudobníci s publikom bez slov rozlúčili.
Poslucháči mohli napriek tomu odchádzať domov s príjemným pocitom. V podstate išlo o komorný koncert, ktorý by mal určite ešte väčšie čaro v klubovejšom prostredí, na ktoré sú skladby svojimi aranžmánmi disponované. Veľký nezaplnený priestor bez akejkoľvek projekcie a s minimalistickými svetlami takémuto intímnemu koncertu svedčil menej, no fanúšikovia napriek tomu spievali, kolísali sa do rytmu a mnohí dokonca na Dylanovu výzvu prišli na posledné piesne dopredu a trochu si zatancovali. Väčšina z nich zrejme nebola sklamaná ani z toho, že spevákovi to hlasovo ide čím ďalej tým horšie. Veď o to u neho až tak veľmi nejde. Charizma sa vekom netratí a radosť z hudby je stále veľkou devízou tejto hudobnej legendy.
Setlist Boba Dylana - Steel aréna, Košice, 27. júna 2014:
1. Things Have Changed
2. She Belongs To Me
3. Beyond Here Lies Nothin'
4. What Good Am I?
5. Waiting For You
6. Duquesne Whistle
7. Pay In Blood
8. Tangled Up In Blue
9. Love Sick
10. High Water (For Charley Patton)
11. Simple Twist Of Fate
12. Early Roman Kings
13. Forgetful Heart
14. Spirit On The Water
15. Scarlet Town
16. Soon After Midnight
17. Long And Wasted Years
prídavok:
18. All Along The Watchtower
19. Blowin' In The Wind
Autor: Laco Ontko (reportáž z koncertu) + Patrik Marflák (úvod)
Foto: AP Photo/Chris Pizzello (Fotografia je ilustračná - na koncertoch Boba Dylana platí prísny zákaz fotenia)
Súvisiaci interpreti: Bob Dylan
