Hlavná stránka

>

Magazín

>

Reportáže

>

Ohliadnutie za hlavným víkendom džezákov: hviezdy, mladé talenty aj prekvapenia

Ohliadnutie za hlavným víkendom džezákov: hviezdy, mladé talenty aj prekvapenia

29.10.2018 - 11:10 | Júlia Šimková

Ako býva v posledných rokoch zvykom, Bratislavské jazzové dni opäť počas troch hlavných festivalových dní priniesli multižánrovú všehochuť, v rámci ktorej sa dlhoročným fanúšikom festivalu pripomenuli známe mená, no priestor dostali aj mladé talenty.


Aktuálny ročník podujatia v nedeľu večer uzavrel samostatný koncert gitaristu Johna Scofielda s projektom Combo 66 v Ateliéri Babylon, z ktorého vám prinesieme samostatnú reportáž. Teraz sa však ešte v krátkej retrospektíve vrátime k trom hlavným festivalovým dňom.

Piatok na vlne mladého jazzu

Program hlavného pódia Bratislavských jazzových dní už tradične výhercovia súťaže Pódium mladých talentov z predošlého roka. Po Ľudových Mladistvách tak prebrala štafetu česko-slovenská formácia Carpet Cabinet, ktorá našla, podobne ako jej predchodcovia, záľubu v miešaní rozličných hudobných žánrov. Sedemčlenná zostava okolo sympatického frontmana, speváka, rapera a beatboxera Jena Hovorku predviedla na pódiu fúziu elektroniky, soulu, hip-hopu a ako inak, jazzu. Lider formácie v sebe nezaprel výrazný cit pre flow a dikciu, ktorú šikovne prebral od svojich amerických kolegov.

Menej presvedčivo už pôsobila anglická výslovnosť, napriek tomu však Carpet Cabinet priniesli na pódium pozitívnu energiu a zopár silných momentov. Zaujímavé bolo napríklad žánrové prelínanie v skladbách, v ktorých sa miešala elektronika s hip-hopom, obohatená rockovým gitarovým riffom však v momente otočila atmosféru skladby nečakaným smerom. Príjemným osviežením bola aj dychová sekcia, či beatboxové sólo frontmana, ktoré vyústilo do rytmického súboja s bubeníkom Matejom Štefíkom.

Carpet Cabinet, BJD 2018Carpet Cabinet

Aj napriek vydarenému koncertu sa publikum poriadne zaplnilo až pred príchodom prvého medzinárodného umelca. Tým bol 33-ročný rodák z Paríža Charles Pasi, ktorý nastavil latku kvality poriadne vysoko. Napriek mladému veku sa môže pochváliť nahrávacou zmluvou s legendárnou značkou Blue Note Records a v Bratislave predviedol, že medzi svetovú elitu patrí právom. Okrem virtuóznej hry na fúkaciu harmoniku sa spevák a multiinštrumentalista predviedol aj ako solídny skladateľ príjemných melodických piesní. Mnohé z nich sa niesli v melancholickom bluesovom duchu, čo hudobníkovi len pridalo na umeleckej autenticite. V skladbe Shoot Somebody však ukázal, že sa vie inšpirovať aj popom.

Ako priznal počas koncertu, vždy ho viac inšpirovala americká hudba, typického francúzskeho šansoniéra by ste teda čakali márne. Počas sólovej improvizácie na harmonike, ktorú spojil s beatboxom, však vtipne zanôtil aj legendárnu La Vie En Rose od Édith Piaf. Hudobníci z jeho sprievodnej kapely síce nechali vyniknúť hlavne svojho lídra, no napriek striedmemu využitiu hudobných nástrojov docielili plný zvuk skladieb. Záver patril standing ovation, na ktorý kapela reagovala vtipným prídavkom. Začala improvizáciou na klavíri, pokračovala vzájomným prehodením hudobných nástrojov, pričom záver vygradovala spoločnou hrou na bicích bubeníka Johna Grandcampa. "Nemuseli sme nosiť všetky nástroje. Chlapci by si vystačili s jedným," uzavrel vtipne organizátor džezákov Peter Lipa, ktorý sa tradične zhostil aj úlohy moderátora hlavného pódia.

Charles Pasi, BJD 2018Charles Pasi

Ak niekto v priebehu večera šliapal Pasimu na päty, určite to bol bubeník a spevák v jednej osobe, Jamison Ross. Tento 30-ročný rodák z Floridy priniesol na pódium atmosféru pravého černošského kostola, a to v podobe autentického gospelu, soulu či jazzu. Hudobník svojej hudobnej omši dominoval aj vizuálne, ako kazateľ v bielej košeli, za bicími uprostred pódia, pričom divákom v hľadisku prinášal počas večera posolstvá o láske či vďačnosti. Vystúpenie otvoril skvelým nástupom v soulovej skladbe All For One, ktorá pochádza z jeho posledného albumu s rovnomenným názvom. Výborne mu pri tom sekundovali klavirista Chris Pattishall a gitarista Rick Lollar s blues-rockovými sólami.

Líder kapely sa počas bezchybnej hry na bicích dokázal obdivuhodne vložiť do spevu, spomínajúc na kráľovnú soulu Arethu Franklin či Ettu James. Došlo však aj na improvizáciu a výživné sóla, počas ktorých hudobník pripomenul, prečo pred šiestimi rokmi ako bubeník vyhral jednu z najprestížnejších jazzových súťaží Thelonius Monk International Jazz Competition. Vynikajúci muzikant určite potešil aj ortodoxnejších jazzových fanúšikov, na rozdiel od Pasiho však hudobná dramatugia jeho koncertu vyznela o trochu monotónnejšie. Aplauz publika si však vyžiadal návrat kapely na pódium aj po druhýkrát, pričom tá sa rozlúčila improvizovanou skladbou ústiacou do hitu Yesterday od The Beatles.

Jamison Ross, BJD 2018Jamison Ross

Po umiernenejšom tempe predchádzajúceho koncertu prevzala velenie na hlavnom pódiu newyorská formácia Kennedy Administration. Tá zaujala nielen energickým funky, ale aj charizmatickou speváčkou Kennedy, ktorá na seba strhla všetku pozornosť od momentu, kedy vkročila na pódium. Aj ostatní členovia tohto zoskupenia však mali dostatočne zaujímavé portfólio, aby zaplnili publikum vo veľkej sále Incheby. Český klavirista Ondřej Pivec je napríklad pravidelným klávesákom obľúbeného speváka a držiteľa Grammy, Gregoryho Portera. Multiinštrumentalista Nat Townsley, ktorý sa v Bratislave realizoval ako bubeník, zase spolupracoval s takými menami ako Mariah Carey, Stevie Wonder, či The Public Enemy.

V Bratislave zoskupenie stavilo predovšetkým na energické vypaľovačky s prvkami soulu, R&B a funku, odzneli však aj pomalšie skladby. Patrila medzi ne napríklad prídavková coververzia Human Nature Michaela Jacksona. Koncert Kennedy Administration v rámci džezákov síce nebol tým najkreatívnejším, čo táto americká úderka dokáže, energia, s ktorou odpálili bratislavskú šou však zdvihla zo stoličiek väčšinu návštevníkov, čím Američania naplnili svoju úlohu headlinera.

Kennedy Administration, BJD 2018Kennedy Administration

Sobota v znamení hudobných prekvapení

Kým piatkový program staval na žánrových fúziách, sobotňajšia dramaturgia festivalu bola o niečo zhovievavejšia k jazzovým fanúšikom. Program odštartoval saxofonista Radovan Tariška a jeho 10-členný Radio Band, v rámci ktorého sa predstavil len sedemročný basgitarista Áron Hodek. Chvíľu vám síce mohlo trvať, kým ste mladšieho brata bubeníka Dávida Hodeka na pódiu zaregistrovali, jeho basové groovy sa však prehliadnuť nedali.

Zoskupenie predviedlo okrem klasických čísel aj niekoľko noviniek, medzi nimi napríklad skladbu The Simple Thing s latin-jazzovou témou. Okrem dychovej sekcie a klaviristu Klaudiusa Kováča vystúpil do popredia aj bubeník Dávid Hodek, ktorý sa v skladbe Uptown Up z dielne saxofonistu Macea Parkera predviedol aj ako textár a raper. 

Aron Hodek a Dávid Hodek, BJD 2018Talentovaní bratia Áron a Dávid Hodekovci

Prvým prekvapením večera bol medzinárodný projekt KK Pearls okolo poľského skladateľa, klaviristu a aranžéra Krzysztofa Kobylińskeho. Vynikajúco zohraté jazzové kvarteto bolo excelentnou ukážkou toho, ako vyzerá spojenie remeselného muzikanstva, umeleckého cítenia a lásky k hudbe. Korunu celému vystúpeniu nasadila izraelská speváčka Reut Rivka Shabi, ktorá étericky znejúcim hlasom pripomínala islandskú speváčku Emilíanu Torrini. Po tom, čo Shabi v úvode začrela do hĺbok ľudskej duše, neprestala udivovať aj naďalej. Jej široký záber čítal skladby v španielskom, či francúzskom jazyku s dokonale zvládnutou výslovnosťou, pričom žánrovo oscilovala od klasického spevu, cez jazz až po etno.

Reut Rivka Shabi, KK Pearls, BJD 2018Reut Rivka Shabi

Druhým a snáď najväčším prekvapením celého festivalu bol taliansky projekt Stefano Bollani Napoli Trip. Koncert bol ozajstnou smršťou muzikantskej hravosti a kreativity, ktorú hlavní protagonisti uskutočňovali s absolútnou ľahkosťou. "To, čo hráme naživo, nemá nič spoločné s našimi albumami," narúšal očakávania k hudobnej produkcii kapely jej 45-ročný klavirista a líder, ktorého by ste len ťažko tipovali na hudobníka s klasickým vzdelaním.

Hudobne je tento projekt neuveriteľnou fúziou žánrov, ktoré sú pre muzikantov starým známym teritóriom. Jazzové či klasické vplyvy dopĺňajú fragmenty súčasnej hudby, či dokonca cirkusové prvky, pričom v tomto prípade je aj samotné pódium jednou veľkou manéžou. V nej sa hudobníci bavia a prirodzene na seba reagujú v improvizácii. Pozoruhodnou bola aj zostava nástrojov - klavír, bicie, saxofón a klarinet. Absenciu basy však vynahrádzal Bollani výdatnou hrou na rhodes piáne či klavíri. Muzikantská chémia zoskupenia nenechala nikoho na pochybách, že lepšie to už celé ani byť nemôže. Hodnotím ako vrchol tohtoročných džezákov.

Stefano Bollani Napoli Trip, BJD 2018Stefano Bollani Napoli Trip

"Papierovo" ním prítom mal byť koncert soft-fusion legendy Yellowjackets s brazílskou speváčkou a držiteľkou Grammy, Lucianou Souza. Pätica hudobníkov ponúkla technicky precízne vystúpenie, no po invenčnom koncerte svojich predchodcov už ťahala za kratší koniec. Kapela sa na Slovensko vrátila po dlhom čase, aby tu predstavila svoj nový album Raising Our Voice.

Hlas tejto formácie však nebol príliš výrazný. Možno bol tento môj pocit umocnený predošlým vystúpením, ktorého voľnosť, hravosť a kreativita vzbudili dojem, že sa Yellowjackets aj napriek hudobnej novinke hýbu vo vyjazdených koľajach. Trochu stuhnuto pôsobila aj niekdajšia speváčka klasickej hudby, Luciana Souza. Jej scatovému spevu, v unisone so saxofónom Boba Mintzera, síce nemožno intonačne nič vytknúť, chýbala mu však spontánnosť a menšia predvídateľnosť.

Yellowjackets a Luciana Souza, BJD 2018Yellowjackets feat. Luciana Souza

V nedeľu si zaspieval aj Lipa, hlavná hviezda sklamala

Kým sobotný deň bol po dramaturgickej a umeleckej stránke špičkou tohtoročných Džezákov, nedeľa sa niesla v umiernenejšom duchu. Ako prvá sa na scéne predstavila izraelská formácia Shalosh. Inštrumentálne klavírne trio, ktoré sa hýbe na pomedzí viacerých žánrov, so sebou prinieslo naratívnu hudbu s esenciou elektroniky, klasickej hudby a samozrejme jazzu. Ide o typ hudby, ktorý si nevyžaduje aktívneho poslucháča a pokojne postačí, ak sa necháte unášať jeho príbehom.

Ten oslovil ľudí natoľko, že mladým Izraelčanom zabezpečil už 250 odohratých koncertov v zahraničí. "Prileteli sme pred tromi hodinami, stále však cítime atmosféru bratislavského letiska," žartoval počas koncertu klavirista zoskupenia Gadi Stern, ktorý uvádzal väčšinu piesní, prípadne fragmenty známych melódií vo voľných improvizáciách. Došlo tak na futbalovú hymnu anglického klubu FC Liverpool alebo najväčší hit nórskej skupiny a-ha, Take On Me. 

Shalosh, BJD 2018Shalosh

Na izraelské trio nadviazal nestor slovenského jazzu a otec Bratislavských jazzových dní, Peter Lipa, ktorý sa na pódiu svojho festivalu predstavil po dlhých rokoch pri príležitosti svojich 75. narodenín. Spoločnosť mu okrem klasickej muzikantskej zostavy robili aj hostia, a tak sa na jednom pódiu stretli klavirista Martin "Majlo" Štefánik, saxofonista Radovan Tariška, ale aj popová speváčka Emma Drobná, ktorá s oslávencom prvýkrát naživo predstavila ich nový, ešte nevydaný duet Nenápadný nápad.

Prečítajte si: Peter Lipa pripravuje dva nové albumy. Ponúkne aj duet s Emmou Drobnou

Spevák, ktorý kedysi začal ako prvý spievať jazz v slovenčine, ponúkol aj známe staršie skladby ako Mám túžbu či Balada o štyroch koňoch. Tú už s Lipom spievalo celé publikum, ktoré speváka ocenilo dlhým standing ovation. Pre fanúšikov, ktorí poznajú tvorbu Petra Lipu, to bol určite vydarený koncert s množstvom známych melódií. Vždy ma však zaujímalo, či nemal Peter Lipa v rámci svojej dlhoročnej kariéry chuť vyskúšať jazz, ktorý nemá potenciál rádiového hitu. Z Bratislavských jazzových dní ho totiž poznáme aj ako fanúšika hudobne náročnejších projektov...

Peter Lipa a Emma Drobná, BJD 2018Peter Lipa a Emma Drobná

Podobne ako po iné ročníky, aj tohto roku bol popri hlavnom pódiu aktívny B-stage, na ktorom sa predstavilo hneď niekoľko hostí.  Osobne by som vyzdvihla najmä vystúpenie formácie Ľubomír Gašpar Cimbal Project, ktorá šikovne kombinuje jazz s world music. Orientálne, východné prvky vynikli v titule Jewish Wedding, zaujímavou však bola aj originálna jazzová verzia na motívy ľudovej piesne Macejko, Macejko, či ďalšia pieseň so slovanským námetom, Russian Lullaby.

Na druhom pódiu zároveň aj tento rok prebiehala súťaž Pódium mladých talentov. Tá každoročne ponúka priestor na zviditeľnenie novým kapelám a projektom, uchádzajúcim sa o budúcoročné hranie na hlavnom pódiu. Šťastie sa tentokrát usmialo na zoskupenie Tibor Feledi Quintet. Mladá formácia patrila počas troch dní k tomu najlepšiemu, čo na "béčkovom" pódiu odznelo. Kvinteto, ktoré aktuálne pracuje na svojom debutovom albume Common Playgrounds, tvoria síce mladí, no už ostrieľaní hudobníci, majúci za sebou vystupovanie na veľkých pódiách. "Každý má sen, zahrať si so svojimi obľúbenými hudobníkmi. Ja som si svoj sen už splnil," uviedol na margo svojej kapely jej líder a klavirista, Tibor Feledi. Jeho spoluhráčmi sú basgitarista Michal Šelep, bubeník Juraj Dávid Raši a trubkár Matej Korbelič, ktorý sa v dychovej sekcii delí o slovo s altsaxofonistkou Lenkou Molčányiovou.

Tibor Feledi Quintet, BJD 2018Tibor Feledi Quintet je víťazom súťaže Pódium mladých talentov

Záver víkendu patril najkontroverznejšiemu koncertu tohtoročných džezákov, ktorým bol návrat legendárnej vokálnej formácie The Manhattan Transfer. Toto špičkové zoskupenie funguje na scéne už 45 rokov, pričom na konte má osem ocenení Grammy a ďalších trinásť nominácií. Nemožno sa preto čudovať, že tento záverečný koncert hlavného festivalového víkendu bol spojený s očakávaním veľkého zážitku.

S nástupom kapely sa však do sály vkradla rozpačitosť. Schopnosť a cappella formácie spievať unisono, čiže jednohlasne, sa prekvapivo niekam vytratila, pričom dokonca vytvárala ilúziu akéhosi šumu. Osobne som sa najprv snažila pripísať chybu na vrub zvukárovi, v jednotlivých sólach speváčok sa však nakoniec dalo dopátrať k príčine. Možno za ňou stál vek vokalistiek alebo len neodfiltrované vibrato pri harmóniách, ktoré intonačné nepresnosti odzrkadľujú najcitlivejšie. Trochu komicky však vyšli aj iné spevácke momenty, akým bol napríkld pokus Janis Siegel o vytvorenie zvukovej imitácie trúbky.

Mne osobne tieto skutočnosti znepríjemnili zážitok natoľko, že som vystúpenie zoskupenia nedokázala dopozerať do konca. Aby sme však formácii nekrivdili, je nutné povedať, že na pódium so sebou priniesli obrovskú dávku nevyčerpateľnej energie. Stále aktívna formácia tiež nežije zo svojej starej slávy a slovenskému publiku predstavila viacero noviniek z aktuálneho albumu The Junction (2018). V neposlednom rade predviedla vynikajúci výkon sprievodná kapela vokalistov v zložení Ross Pederson (bicie), Hervé Jeanne (basgitara) a Yaron Gershovsky (klavír). Od slovenského publika si napriek všetkému vyslúžili vrelé prijatie a pre mnohých tento koncert určite znamenal dobrú bodku za 44. ročníkom Bratislavských jazzových dní.

The Manhattan Transfer, BJD 2018The Manhattan Transfer boli sklamaním 44. ročníka

Autorka: Júlia Šimková
Foto: Ivan Kelement


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti