Myjavský producent Pkrek vydáva v čase karantény svoj štvrtý sólový album s názvom Neuron. Hudobne ho na ňom podporili rôznorodí interpreti ako parížske duo 3MMC, Edúv Syn spoločne s Gulosom Potrokom, speváčka Barbora Bloom, gitarista kapely Talkshow Bob Mono, spevák Jaro Závodský, DJ Hlavolam či producent Tentato.

Album vychádza okrem digitálnej platformy Bandcamp aj na white ice audiokazete v limitovanom počte 50 kusov. O vzniku nahrávky sa s Pkrekom porozprávala Dagmar Lauková Petrášová.

Prečo si nový album nazval Neuron, aká bola jeho téma a vízia?

Už od počiatku som mal jasno, na akú tému bude album zameraný. Asi v polovici príprav som sa zamýšľal nad oficiálnym názvom a slovo Neuron vystihuje podstatu celého projektu. Neuróny totiž zohrávajú kľúčovú úlohu pri vzniku závislostí, a práve o nich tento album je. Vízia projektu bola spracovať tému spolu s hosťami, ktorí sami pociťujú závislosti, tak ako každý živý tvor. Kľúčom k autentickosti je byť úplne otvorený a priamy, a to každý z hostí aj s ľahkosťou predviedol.

Závislosť nás sprevádza denne a dá sa vybudovať vlastne na čomkoľvek, čo nám poskytuje uspokojenie. Nemusí sa jednať z princípu iba o návykové látky, ale aj o bežné každodenné činnosti. Taktiež som sa snažil album obohatiť ako vždy o viacero žánrov. Je v ňom cítiť trip-hop, trap, footwork, dream pop, klasický rap, skreslenú gitaru, ale aj inštrumentálne experimenty.

Súvisí téma závislostí so vzťahovou problematikou, ktorú si riešil na predchádzajúcom albume?

Nemyslím, že by táto téma priamo súvisela s témou minulého albumu, ktorý bol o vzťahoch a vzájomnosti. Ani by som to nenazval problematikou. Na minulom albume +- bola táto téma viac rozvetvená a tracky sa netýkali iba môjho súkromia. Samozrejme, v určitých momentoch tieto dve témy spolu fúzujú aj na aktuálnom počine a dajú sa nájsť v skladbách citeľné spojitosti.

Úvodný track Deliria má zaujal svojou naliehavosťou a miestami až mystickou atmosférou. O čom skladba je a ako vznikla? 

Toto je jedna z vecí, ktorá vznikala, keď som sa necítil práve najlepšie kvôli určitým okolnostiam a názov je celkom jasná indícia, o aké situácie išlo. Myslím, že som v ten týždeň ani neuzrel denné svetlo a bol som stále zatvorený v štúdiu. Takže na mňa doliehali rôzne stavy. Mal som rozrobené tvrdé bubny v MPC-čku. Následne som nahrával, samploval a efektoval svoj hlas. Práve pre naliehavosť tohto tracku som sa rozhodol použiť ho ako úvodnú skladbu albumu.

Názov skladby Paranoid odkazuje na nie príliš príjemné stavy, hudobne je to však až meditatívne ladená vec a dobre sa počúva. Aký je jej príbeh?

Túto hudbu som mal rozpracovanú už nejaký čas. Rozhodol som sa ju použiť až na poslednú chvíľu. Sníval sa mi vcelku bizarný sen o valiacej sa lavíne a zlatom kohútovi, ktorý ponad ňu v poslednej chvíli preletí a lavína všetko ostatné prekryje a zničí. V ten deň som po zobudení hľadal ten správny zvuk, ktorý by sa podobal hlasu kohúta. Hrubý projekt skladby som mal pomenovaný ako LOVEina (Lavína). Takže predstava lavíny je z môjho pohľadu určitá metafora.

V trackoch Posadnutosť a Závislý hosťujú tvoji dlhoroční kamaráti. Rezonujú v ich textoch vaše spoločné spomienky? 

Áno, s Gulosom, Luzrom, T-pegom, Jarom a Androidom sa poznáme asi od roku 2005, keď som ich priateľsky oslovil bez toho, aby vedeli, že robím nejaké beaty. Časom sme sa začali stretávať a vznikali priateľstvá a neskôr aj naše prvé skladby. Rád spomínam na tú dobu a na to, že ma prijali medzi seba. Patria medzi prvých raperov na Slovensku. Gulos je zakladateľom dnes už legendárnej formácie Wang Dang Slang. Ich skladbu Kosíme Trávniky pozná každý pamätník počiatku rapu u nás. Pamätám si, že mali v Trnave koncert s kapelou Chaozz, čo bola u nás najznámejšia rapová formácia v tej dobe.

S Luzrom sme v roku 2007 vydali nás spoločný track s názvom "11". Bol to vlastne môj prvý oficiálne vydaný podklad pre rap. Pravidelne sme v tom období cez víkendy kalili a do rána rozoberali našu budúcu tvorbu. Aj preto som chalanov zavolal na tento projekt. A téma je s nimi viac než úzko spätá.

Predstav nám aj niektoré ďalšie skladby.

Napríklad inštrumentálna vec Painting je o umeleckej tvorbe ako takej. Tá býva pre umelcov najväčšou závislosťou. V tracku je použitý zvuk spreja a celkovo je sound blízky štýlu footwork. Takže som spojil v mojom podvedomí dohromady akoby tanec a maľbu. Skladba Hank Ashby je gitarovka, ktorá mi určitým spôsobom pripomína americký seriál Californication. Názov tracku je spojením dvoch postáv. Hank Moody a Lew Ashby z druhej série tohto seriálu, ktorý si raz za rok pozriem. Pri prvom videní som hltal jednu epizódu za druhou a nevedel som sa od toho odtrhnúť.

Inštrumentálnu vec Leaving Kyiv som zložil po návrate z tohto inšpiratívneho mesta, ktoré som navštívil aj s Černobyľskou zónou už druhýkrát. Často mi to miesto chýba a rád sa tam v budúcnosti opäť vrátim. Piesne Dose a Sugar sme už spolu prebrali v predchádzajúcich článkoch.

K singlom Dose a Sugar vznikli aj videoklipy (Dose z prostredia parížskeho predmestia a animovaný klip k Sugar z dielne Slava Turanca). Chystáš vizuálne spracovanie aj k nejakej ďalšej skladbe?

V príprave je tretí videoklip ku skladbe Závislý, o ktorý sa postaral Luzer ako výkonný producent a celé natáčanie dal vlastne dohromady práve on. Odohráva sa vo vínnej pivnici, kde sme sa stretli a natáčali. Klip by sme chceli predstaviť v priebehu pár týždňov.

Podľa čoho si si vyberal hudobných hostí a ako pristúpili k téme?

Hostia na featuringoch mi musia byť ľudsky blízki. Taktiež musíme mať podobný vkus, víziu a musíme sa navzájom rešpektovať. Myslím, že všetci robíme hudbu pre svoje vnútorné uspokojenie a vyjadrenie sa. Nič viac za tým asi hľadať netreba.

Na spoluprácach sa mi páči, že má každý interpret ako človek svoj príbeh. A to celé dianie v živote sa odráža aj na jeho tvorbe. Veľakrát sa interpreti vedia odhaliť a byť priami a intímni. Je pre mňa česť,  keď sa to odohrá práve v súvislosti s mojimi hudobnými podkladmi. Je to dobrý pocit, keď prvýkrát počúvam, čo napísali. Možno v nich tú intímnosť vzbudzujem svojou tvorbou a tým, že sú moje albumy vždy zamerané na určitú tému. Zimomriavky prichádzajú, keď sa v ich textoch človek po vypočutí následne aj nájde. Buď priamo, alebo nepriamo.


Vie sa o tebe, že pri každom projekte obmieňaš štúdiovú techniku. Prichádzaš aj tentokrát s novým zvukom? Aké nástroje a programy si na albume použil?

Nástroje v štúdiu obmieňam pravidelne za iné, aby som si vyskúšal aj niečo nové a zatiaľ nepoznané. Finančná situácia mi totiž nedovoľuje hromadiť nástroje, takže jedny musia ísť dnu a druhé von. V konečnom dôsledku sa tým podstatne zmení workflow a aj celkový zvuk. Ale myslím, že môj rukopis je každým novým albumom stále viac čitateľný. V základe som použil sampler MPC, na ktorom som vytvoril väčšinu bicích pre tento projekt. Veľa som nahrával zo syntetizátorov a pluginov. Vzorkoval som rôzne zvuky a lepil sample dohromady. Celok som finalizoval v Abletone, ktorý mi najviac vyhovuje, čo sa týka sekvencovania, efektovania a automatizácie.

Kto sa postaral o mix a mastering a kto je autorom pôsobivého sci-fi artworku?

Väčšiu časť zvuku som si namixoval sám. Časti, s ktorými som si nevedel rady, som nechal na finálne doladenie pri masteringu. Takže som odovzdal niektoré stopy z projektu separátne a mierne sa doladil až finálny mix s profi nástrojmi. Určité skladby s hosťami sme ale riešili spoločne. Napríklad akapelu pre pieseň Dose namixoval priamo raper Carlos z 3MMC. Posielali sme si ukážky, ja som pripájal postrehy a môj pohľad na vec. Taký mix cez internet.

O master sa postaral Jozef Nováček, ktorý mi tradične sfinalizoval už môj štvrtý pkrekovský album. Artwork a design obalu vytvoril Erik Osvald, známy aj ako producent Keosz. Mal som určitú víziu. Postava, ktorá by mala byť vyobrazená z nervovej sústavy. Tiež aj neuróny, ktoré dopĺňajú pozadie celého coveru. Keosz presne pochopil, čo som od neho očakával. Vnútro papierového obalu kazety tvoria fotky, ktoré mi zhotovil opäť Tomáš Gál, ktorý je známy fotografiami módnych prehliadok a zaujímavých modeliek.


Na rozdiel od predchádzajúcich albumov nevychádza Neuron pod záštitou hudobného vydavateľstva, vydávaš si ho sám. Prečo si sa tak rozhodol? 

Domovský label ajlavmjuzik, ktorý mi vydal moje posledné tri albumy a single, mal obsadený kalendár na celý rok 2020. Takže som si musel poradiť sám, ak som Neuron chcel dať von ešte tento rok. Teda celý album produkčne závisel iba odo mňa. Žiadneho sponzora a ani nič podobné som už aktívne nehľadal. Vznikla z toho dobrá skúsenosť a vnímal som, že je všetko tak, ako má byť. Takže sa nejedná o nejaký rozpor medzi labelom a mnou. Akceptujem aktuálny stav a výber zvuku, v ktorom sa momentálne vydavateľstvo orientuje. Som vďačný za každý release, ktorý mi Miro Gajdoš umožnil vydať na jeho rešpektovanom vydavateľstve. Pár rád som od neho dostal aj pri zhotovovaní aktuálneho albumu. Pevne verím, že sa v budúcnosti naše cesty ešte stretnú, čo sa hudby týka. 

Nahrávka okrem digitálnej platformy vyšla aj na fyzickom nosiči. Prečo práve na kazete?

Albumy na CD-čkách a platniach mi už vyšli. Pre kazetu som sa rozhodol asi preto, lebo som ako tínedžer koncom 90-tych rokov kupoval audiokazety svojich obľúbených interpretov. V tej dobe som pri jazde ulicami na skateboarde počúval z walkmanu práve kazety, ktoré som si kúpil v malom myjavskom music shope, alebo som si ich nahral v tej dobe od kamošov, ktorí sa vedeli k takým titulom dostať. V našom malom meste toho nebolo moc na výber. Kazeta je zastaralý nosič a v dnešnom digitálnom svete je priam zvláštnosťou. Vyrábajú sa rôzne farebné prevedenia a krabičky, ktoré zvýraznia zbierku každého zarytého audiofila. V každom prípade je príjemný pocit držať v rukách konečne album aj ako fyzický nosič po celom tom úsilí a každodennej práci.

Ako tráviš dni počas pandémie?

Keďže už mám po vydaní albumu, tak je viac času aj na iné aktivity. Keď je pekné počasie, tak zájdem sám do hôr, alebo si idem zastrieľať na kôš na basketbalové ihrisko. Snažím sa viac hýbať, pretože produkcia albumu ma doslova posadila na celé dni, týždne a mesiace do kresla. V štúdiu mám aj cca 1000 originálov videokaziet, takže väčšia videopožičovňa v prvej polovici 90-tych rokov by sa nehanbila za taký obsah filmových titulov. Často si púšťam vinyly mojich obľúbených interpretov. Okrem toho rád pozerám rôzne zaujímavé dokumenty a v poslednom čase sledujem youtuberov z exotických krajín, ktorí varia super jedlá takpovediac na divoko v prírode.

Ale inak ma karanténa až tak nezasiahla. Pri nahrávaní albumu producent trávi veľa času osamote a obetuje skoro všetok voľný čas tvorbe a kompletnej úprave skladieb. Tak moc času na iné hobby nezostáva, keď sa zavriem v štúdiu po práci. Chcel by som si ale v budúcnosti spraviť opäť rozvrh dní na viaceré aktivity a každý deň robiť niečo iné.

Na čom aktuálne pracuješ a aké sú tvoje plány?

Momentálne sa skladaniu vôbec nevenujem. Pred dokončovaním albumu som sa tešil, že si užijem leto opäť na hudobných festivaloch. Bohužiaľ, dnes veľmi veľa ďalších hudbychtivých ľudí zažíva strasť z globálnej situácie, ktorá zmarí tieto kultúrne podujatia. Asi mi ostane len nasadiť slúchadlá vonku v podvečer na lúke a zatancovať si symbolicky na skladby, ktoré som chcel zažiť priamo na mieste s interpretmi a ľuďmi, ktorí v ten moment zažívajú rovnaký pocit ako ja. Pre mňa je táto nálada základným pocitom aj pri tvorení mojich skladieb. Čiže aj tieto signály sa neskôr odrážajú v štúdiu pri skladaní ďalších projektov.

Čo sa týka hudobnej tvorby, tak by som sa chcel venovať stále viac modulárnemu syntetizátoru, ktorý skladám už nejakú dobu. Čo, a či vôbec niečo vznikne pri hraní sa so synťákmi, je zatiaľ vo hviezdach. Momentálne vo mne prevláda pocit, že Neuron je môj posledný album. Skôr by som v budúcnosti vydal maximálne EP-čko alebo iba single s videom. Ťažko sa nad tým teraz zamýšľať, keď je čerstvý album práve vonku. Dúfam, že si v ňom každý fanúšik mojej zvukotvorby našiel to svoje a pochopil príbeh tohto projektu.

Autorka: Dagmar Lauková Petrášová
Foto: Tomáš Gál / Erik "Keosz" Osvald