Pandémia koronavírusu dala umelcom ráznu stopku. Plánované koncerty sa začali rušiť a prekladať a čím dlhšie opatrenia trvajú, tým vzdialenejšie je svetlo na konci tunela. Miro Jaroš toto obdobie využil vo svoj prospech a po rokoch si konečne našiel čas na to, aby nahral a vydal niekoľko rokov sľubovaný album "pre dospelých".
Pred pár týždňami si po šiestich rokoch vydal nový album pre dospelých. Prečo až teraz?
Album nevyšiel skôr kvôli tomu, že na to nebol čas. Ak máš nejaký úspešný projekt, čo v mojom prípade bola detská tvorba, tak z toho vyplývajú rôzne zmluvy, ktoré ti nedovoľujú venovať sa naplno niečomu inému. A môj kalendár bol taký plný, že som sa potreboval na chvíľu zastaviť a zamyslieť sa nad tým, čo vlastne cítim a o čo sa chcem s mojimi fanúšikmi podeliť. Ja som si takúto chvíľu nedokázal nájsť a v podstate mi pomohla až pandémia koronavírusu, vďaka ktorej som ostal sám doma a mohol som premýšľať.
Spomínaš si na svoj posledný koncert predtým, než sme na jar všetci ostali doma?
Áno. Mali sme rozbehnuté Ťuki Tour, kde bolo v pláne asi 15 zastávok. Akurát sme sa chystali na vystúpenie v Prešove, kde už bolo postavené pódium a prebehla zvuková skúška. O nejakú hodinu a pol sa mal začať koncert a zrazu prišiel zamestnanec kultúrneho centra, ktorý nám oznámil, že práve dostali nariadenie vlády, ktoré s okamžitou platnosťou ruší všetky kultúrne akcie. Bol to pre nás šok a vôbec sme na to neboli pripravení.
Text k tvojmu aktuálnemu singlu Hora napísala Jana Kirschner. Neuvažovali ste nad tým, že by ste túto skladbu nahrali ako duet?
Vôbec, pretože celé to bola tak trochu náhoda. Janku vnímam ako umelkyňu, ktorú som si vždy veľmi vážil a páči sa mi jej vzťah k svetu a to ako to opisuje. A tak som jej túto skladbu poslal a ona súhlasila, že mi pomôže s textom. Potom mi ho poslala a ja so hneď vedel, že toto je ono. Niekde v počítači by som našiel verziu Hory, ako mi ju Janka predspievava, no tá ostane len v mojej zbierke ako vzácnosť.
Na albume nájdeme 14 skladieb, ostali ti aj nejaké v zálohe?
Nahral som ešte ďalšie dve, ktoré sa na album nedostali. Jedna sa mi počas celého procesu prestala páčiť a stratil som s ňou spojenie a druhá tam nie je, pretože sa nestihla dokončiť načas.
Ak reagovala tvoja mama, keď si prišiel s nápadom urobiť vašu spoločnú pieseň Nič nie je lepšie?
Ona to do poslednej chvíle nevedela. Minulý rok v januári bola moja mama po rádioterapiách a ja som ju zobral na Maldivy. Ako sme sedeli na pláži pri západe slnka, začala mi rozprávať o živote a niečo som si nahral na mobil. Ešte v ten večer som vďaka tomu napísal pesničku Nič nie je lepšie. Keď som začal pracovať na albume, cítil som že bude najosobnejší, aký som kedy nahral, tak mi napadlo, že tam dám aj túto pesničku. No keď som zistil, že nahrávka mojej mamy, ktorú mám v telefóne, nie je dosť kvalitná, tak som ju poprosil, aby sa nič nepýtala a išla mi to celé ešte raz prerozprávať do štúdia. Netušila, na čo to chcem, ale do štúdia prišla a nahrali sme to. Celú pesničku, aj s mojimi vsuvkami, som jej pustil len tesne predtým, ako celý album vyšiel. Ona sa smiala a mne stískalo hrdlo.
Kariéra vs. súkromie
Je niečo, čo tvojej mame prekáža na tvojej profesii?
Prekáža jej iba keď sa vyťahujú a pretvárajú veci z nášho súkromia. Nevadí jej, ak sa napíše niečo, čo je pravda, ale nafúknuté titulky, prípadne dofarbený príbeh našej rodiny jej vadí. Zároveň je empatická a rozumie, že to je daň za to, akú mám prácu a žijem, čo som si vysníval.
Ako reagovala, keď si sa rozhodol, že o svojom živote vydáš autobiografickú knihu Sny sa plnia?
Mame som povedal, že sa takáto kniha chystá a budem v nej hovoriť veľmi otvorene. Povedala mi, že to je v poriadku, nakoľko som sa dohodol s autorkou knihy Monikou Macháčkovou, že dohliadnem pri autorizácii na to, aby v nej boli veci podané tak, ako sa naozaj stali, bez príkras či bulvárnych bublín. Ja som si túto prácu vybral vedome a k tomu tak nejako už patrí aj ten záujem verejnosti o môj život, ale rešpektoval som, že nie každý to tak má, a tak som svoj príbeh Monike vyrozprával tak, ako si ho pamätám a niektoré osoby v ňom som nemenoval.
Krátko po vydaní knihy sa objavil v jednom týždenníku titulok o tom, že som chcel spáchať samovraždu. Zmieril som sa už aj s týmto životným skratom a nemám problém o ňom hovoriť. Cítil som sa v tej dobe nepochopený a nemal som sa s kým poradiť s tým, čo ma trápilo. Pritom by to celé mohlo byť inak, keby doma verili mojej túžbe o spievaní a mal by som v tom čase v rodine alebo v škole oporu. Preto sa dnes prihováram rodičom, aby viacej počúvali sny a túžby svojich detí, aby im dali pocit, že im na nich záleží. Zvlášť pri tínedžeroch je to dôležité, nech nemajú pocit, že sú v tom sami.
Ide o tvoj najosobnejší album. Nebál si sa toho, ako budú tvoji fanúšikovia na takúto verziu Mira Jaroša reagovať?
Neobával som sa toho. V posledných rokoch som sa na život začal pozerať úplne inak a vážiť si veci, ktoré som dovtedy nevidel alebo ich bral ako samozrejmosť. Celé to je taká spoveď 42-ročného človeka o tom, ako vnímam svet, čo som sa naučil, čo ma štve alebo mi robí radosť. Neriešil som, čo budú hovoriť druhí, chcel som ostať verný sám sebe a svojim pocitom.
Ktorú skladbu z albumu máš najradšej?
Dosť často sa to mení. Za každou skladbou vidím nejaký príbeh a zážitky, no za jednu z najosobnejších považujem pesničku Nenazrel som do seba.
Dostala sa na album nejaká pesnička, od ktorej ťa tvoje okolie odhováralo?
Mojej mame sa spočiatku nepáčila pesnička Milovaný, ktorá jej prišla tak trochu ako rúhanie. Vraj Bohu sa neprotirečí a nespochybňujú sa jeho zámery. Ja som mal však veľa otázok a potreboval som s ním diskutovať. Môjmu producentovi Randymu Gnepovi sa zasa nepozdávala Malá morská víla, pripomínala mu skôr tvorbu pre deti. Môj basák Jurko Adam povedal, že sa mu do pesničky Nič nie je lepšie hodí iný text... Ak mi niekto z môjho tímu povie, že sa mu niečo nepáči, tak sa nad tým zamyslím, vyhodnotím to. Priznávam, že text v pesničke Milovaný som mierne upravil, ale tie ďalšie dve spomínané som cítil presne tak, ako boli nahraté.
V skladbe Bez Teba sa zrejme nájde každý, kto aspoň raz prežil rozchod. Adresoval si skladbu niekomu konkrétnemu?
Áno, je to skladba, ktorú som pre niekoho napísal. Veľmi dlho som hľadal riešenie z tej situácie, kedy sa do niekoho zamiluješ, no na druhej strane nie je taká odozva, akú by si si prial. A vtedy som sa začal zamýšľať nad tým, čo je vlastne láska. Pochopil som, že ozajstná láska nechce nikoho vlastniť ani meniť a ak niekoho ozaj máme radi, doprajeme mu byť šťastným, hoc aj s niekým iným. Takto vnímam prejav ozajstnej lásky a úcty k človeku. Je to ľahké. Ľudia, ktorí patria do našich životov tam prídu sami, lebo tam chcú byť. Ako spievam: "Nemôžem si vynútiť to, čo nemá moje byť."
Po SuperStar ostal v dlhoch
Máš na konte niekoľko spoluprác, no na tomto albume okrem tvojej mamy a vokálov Katky Koščovej nikoho iného nenájdeme. Bol to zámer?
Nejaké nápady v procese boli, ale nehrotil som to. Tým, že to je veľmi osobný album, tak mi neprišlo potrebné mať tam nejaký duet.
Spomínaš si ešte na to, kedy si v rádiu prvýkrát počul svoju pesničku?
Na to si spomínam veľmi dobre. Bola to skladba Yalla Yalla. Tá pesnička prišla krátko po SuperStar a nikdy sa z nej nestal hit. No potom v roku 2007 som vydal Tlakovú níž. A keď sa dostala do Áčkovej rotácie vo Fun rádiu, bola to pre mňa veľká vec, pretože v tej dobe sme už nečerpali zo slávy v SuperStar. Dával som si vtedy dokonca hlasnejšie rádio.
Do dnešného dňa si vydal šesť albumov pre dospelých. Ktorý máš s odstupom času najradšej?
Najradšej spomínam na nahrávanie môjho prvého albumu, ktorý bol vysnívaný. Bola to pre mňa neprebádaná voda a nevedel som, čo ma čaká. Vďaka SuperStar som dostal nahrávaciu zmluvu so Sony BMG, kde mi album vyšiel. Album Exoterika som nahrával v Izraeli. Mal som v tej dobe posunutú nosnú prepážku a absolútne teraz nie som spokojný s tým, aké som tam mal spevácke výkony. No tie emócie, ktoré sa mi na ten album viažu, sú veľmi pozitívne. Všetko bolo nové a veľmi vzrušujúce.
Vedel by si vybrať aj nejaký album, ktorý sa ti s odstupom času nepáči?
Bol by to asi album #5, ktorý vznikal v tom čase, kedy som začínal s detskou tvorbou. Mal som potrebu ľudom ukázať, že nie je zo mňa len detský interpret, no stále tvorím aj hudbu pre dospelých. A tak veľmi som chcel tento odkaz ľudom dať, že som sa dostatočne nezameral na jeho obsah a narýchlo som ho nahral.
Veril by si po SuperStar tomu, že vydáš šesť albumov?
Asi by som po tom veľmi túžil, no keby mi to niekto v tej dobe povedal, asi by som pochyboval. Nemal som vtedy úplne jasný plán a keď prišiel pokles popularity po SuperStar, nevyzeralo to vôbec dobre. Mnohí vtedy skončili. Ja som však nedokázal prestať tvoriť, je to môj životný štýl. Našťastie som si vedel napísať pesničky sám a mohol som sa o túto moju zručnosť oprieť.
Veľmi som chcel spolupracovať s producentom Randym Gnepom, ktorého aranžérske schopnosti sa mi veľmi páčili. Po niekoľkých mesiacoch presviedčania mi dal šancu a stretli sme sa uňho v štúdiu. Mal som už aj po operácii nosnej prepážky a aj môj hlas znel inak. Spolu sme nahrali môj spomínaný, prelomový singel Tlaková níž a dodnes spolu spolupracujeme.
Mal si v tej dobe hviezdne maniere?
Vtedy už nie. Ale mal som ich, myslím, krátko po SuperStar. Záleží, čo pod tým vnímaš. Talentová šou mi dala pocit, že som na vrchole sveta, že konečne zažívam to, čo som celý čas chcel. Spievať a mať obdiv publika. Aké hlúpe. Spievali sme prevzaté pesničky, ľudia uverili ilúzii okolo nás a boli ochotní za nás platiť veľa peňazí. Prepínalo mi z toho. Pochádzam z obyčajnej slovenskej rodiny a nejak som nevedel prijať to, že zrazu mám tých peňazí veľa, a tak som ich rozdával.
Ak mi niekto povedal, že potrebuje nejaké peniaze, dal som mu ich. Uveril som tomu, že takto to v tom šoubiznise funguje a všetko to, čo som v tej dobe mal, som bral na ľahkú váhu. A potom prišlo obdobie, ktoré ma vrátilo na zem. Svetlá zhasli a ľudia už tlieskali tým, ktorí boli v druhej sérii súťaže a žil som na dlh. Na nahrávanie druhého albumu som si požičal peniaze v banke. Moje pesničky sa v rádiách síce v tom období hrali, no z toho sa človek nenaje.
Detskú tvorbu najprv odmietal
Ako si sa dostal k detskej tvorbe?
Náhodou. Oslovila ma kamarátka Ivetka Vepy, že robí na projekte, ktorého cieľom je naučiť deti a rodičov ako si správne umývať zuby. Najprv som sa smial a odmietol som to, že neviem písať pesničky pre deti. No nemohol som spať a napadli mi Veselé zúbky, z ktorých sa stal hit. Ozvalo sa knižné vydavateľstvo, že chcú moje pesničky pre deti zilustrovať a vydať knižne a ja na to, že som napísal len jednu, aj to skôr zo srandy. Odmietal som to s tým, že nie som ani básnik. Riaditeľka Ikaru Gabika Belopotocká sa oprela o stôl a vyhlásila – Skúsiš to a my to vydáme! Predáme z toho 30-tisíc kusov! Znova som sa smial.
Môj vtedajší manažér Michal Šefčík mi však vtedy povedal, nech sa nad tým aspoň zamyslím, možno mám talent na niečo, o čom ani netuším. Nakoniec to dopadlo tak, že som ešte cestou domov napísal ďalšie dve pesničky. Čisté rúčky a Čarovné slovíčka. Bolo pre mňa veľmi zvláštne, že to ide tak rýchlo. Ikar vyhlásil, že chcú obidve a manažérovi začali písať organizátori, že majú záujem o koncerty pre deti, čo som opäť odmietal. Niektorí však boli neoblomní. Nakoniec sa to riešilo tak, že v rámci klasických koncertov som mal okienko detských pesničiek, čo bol v tej dobe aj pre mňa fajn kompromis, ako si koncert udržať a zostať sebou.
Aké si mal pocity, keď si začal koncertovať pre detských fanúšikov?
Deti sú veľmi spontánne. Im ak sa niečo, čo robíš, nepáči, automaticky začnú robiť niečo iné. Deti neriešia to, ako sa bavia a či sa na ne niekto vedľa nich pozerá a to ma na tom strašne baví.
Nie je pre teba demotivujúce, že sa ti oveľa viac darí s detskou tvorbou?
Ja tú tvorbu na detskú a dospelácku nerozdeľujem, pretože oba projekty nesú moje meno a stále je to hudba. Tá detská tvorba sa rozbehla takým tempom, akému by na začiatku nikto z nás neveril. Vždy som chcel dosiahnuť niečo veľké a možno práve takto mi to bolo dopriate. No to vnútorné uspokojenie mi nepriniesla popularita ani peniaze, ale fakt, že môžem robiť niečo, čo ma skutočne baví. Niečo, pre čo som sa narodil.
Nebojíš sa teraz toho, že aj u tých detských fanúšikov príde časom niekto, kto bude populárnejší?
Vôbec som nad tým rozmýšľal. Ja to mám celý život nastavené tak, že sa ráno prebudím a myslím na hudbu. Dokonca si nemyslím, že človeka robí spevákom to, koľko oktáv vyspieva, ale to, čo má v srdci. Ja proste viem, že nejakým spôsobom spievať budem, pretože je mi to prirodzené, niečo ako dýchanie. Ak aj príde obdobie, že ľudia nebudú mať o moju tvorbu záujem, určite niečo v spojení s hudbou vymyslím.
V roku 2016 si vydal vianočný album, ktorý sa dočkal veľkého úspechu. Neuvažuješ nad jeho pokračovaním?
Nielen mňa, ale aj distribútora prekvapilo, s akou odozvou sa tento album stretol. Keď sa dostal aj rok po vydaní na prvú priečku v predajnosti, pochopil som, že sa nám podarila skutočne veľká vec. Keďže tento rok sme nemohli ísť na vianočné turné, tak som vymyslel vianočný online koncert, ktorý sme venovali fanúšikom zadarmo. Vianoce mám rád a pravdou je, že už uvažujem aj nad novým vianočným albumom. Je dosť možné, že vyjde tento rok.
Autor: Dušan Marko
Foto: Branislav Šimončík
Súvisiaci interpreti: Miro Jaroš
